Miestne odbory

16. januára 1927 bol v Čadci založený Miestny odbor Živena – spolok slovenských žien s počtom členiek 40. Ustanovujúce zhromaždenie sa konalo v hoteli Reich ( terajší hotel Tatra). Prvou predsedníčkou odboru sa stala Katarína Fröhlichová,

podpredsedníčkou Mária Kľačanská, tajomníčkou Giza Lacková, pokladničkou Mária Urbanová a revízorkami Šárka Gajárová a Marta Janotová. Hneď v prvom roku usporiadal odbor výstavku ručných kobercov a prác, ktorá mala veľký úspech. Odbor vykazoval veľa osožnej práce a pôsobil aj v okolitých obciach. Organizoval kurzy varenie, prednášky o výchove detí, usporiadal plesy a mikulášske večierky v prospech chudobných detí. Zúčastnil sa slávnostného otvorenia Palárikovho domu, spolu s turistickým klubom organizoval pre členov vychádzky do prírody. Odbor spolupracoval s Červeným Krížom. Pri vianočnej nádielke rozdal

šatstvo a obuv chudobným, pomáhali rodinám- pohorelcom , ktoré boli poškodené živelnými pohromami ( požiarom ) a chudobným žiakom dávali členovia odboru celý rok obedy. V ďalších rokoch odbor zorganizoval rad poučných prednášok v Čadci ale i okolitých obciach (Staškov, Oščadnica, Raková). Prednášali napr. Edita Lacková o výchove detí, doktor Ivan Hálek „Hygiena v domácnosti“, Ján Lacko: Ochotnícke divadlo a občianske povinnosti, doktor Ring – Zdravotníctvo, Július Bakiča : Hospodárstvo na Kysuciach, Ján Porod o spolkovej práci Mnohé akcie sa opakovali z predchádzajúceho roku- vychádzky, pomoc chudobným deťom a rodinám a pod. S meštianskou školou zorganizoval kurz šitia a vyučovania strihov. Odbor odoberal a predplácal si Živenu, Slovensku ornamentiku a Naše divadlo.

V roku 1930 mal odbor 48 členov. Predsedníčkou bola Mária Kľačanská, podpredsedníčkou Anastázia Kassaiová, tajomníčkou Giza Lacková, pokladníčkou Irena Kállayová a revízorkami Mária Gábrišová a Šárka Gajárová.

V roku 1931 mal odbor 62 členov. Predsedníčkou je stále Mária Kľačanská, podpredsedníčkou Mária Gabrišová, tajomníčkou Anastázia Kassaiová a pokladníčkou Edita Polláková. Odbor pokračoval v kurzoch varenia a správnej výživy. Usporiadal výstavku správnej výživy kojencov a deti. Pokračoval v charitatívnej činnosti. Výborové schôdzky mával odbor spojené s priateľskými čajovými večierkami. V roku 1933 mal odbor už 86 členov. Mnohé činnosti sa opakujú ako napr. kurzy varenia, turistické vychádzky, čajové večierky, ktorých výťažky išli opäť na charitatívne účely, pomoc chudobným potravinami, šatstvom ako i financiami, kurzy šitia pre dámy a tiež kurz šitia pre sedliacke ženy, kde pre veľký záujem vyučovalo sa v troch skupinách. Odbor podporoval finančne chudobného žiaka Jana Gregora na štúdiách v Žiline, pomáhal predávať knihy Živeny, usporiadal spomienkový večierok Ľ. Podjavorinskej a T. Vansovej pri príležitosti ich narodenín, rozpredal medzi ľud 100 ks poučných brožúrok E. Hroboňovej, s pomocou okresnej sociálnej pečlivosti o mládež ošatil 32 detí pohorelcov v Krásne nad Kysucou, poskytol peňažnú podporu veľmi chudobnej žene na lieky pre jej smrteľne chorého syna, poukázal dar v smutných hmotných pomeroch T. Vansovej, zabezpečil košieľky, kabátiky, čiapočky, plienky, topánočky a iné veci pre novorodeniatka (nemluvňatá) a daroval ich zdravotnej stanici Červeného kríža, Z bohatej a obsiahlej činnosti treba spomenúť napr., že odbor nemajetnej žiačke Alžbete Celej umožnil nastúpiť do učiteľského ústavu v Prešove, zabezpečil jej pôžičku 3000,- Kč zo základiny E.M. Šoltésovej tak, že sa právne za ňu zaručil, poskytol podporu nemajetnému poslucháčovi hudobného konzervatória Albínovi Vrteľovi, zaodel 6 detí vyhoretej rodiny Špilákovej v Čadci – Podzávoze, pre detí rodiny Krkoškovej v Čadci u Ševca na Vianoce nakúpil potraviny a potrebné lieky, zabezpečil nemajetným deťom šaty na I. sväté prijímanie, štátnej ľudovej škole Masarykovej v Čadci venoval 400 Kč na školské potreby pre nemajetných žiakov, na vzdelávaciu a ľudovýchovnú činnosť vydal 2 640,75Kč a tak by sa mohlo pokračovať vo výpočte údajov kultúrno sociálnej činnosti. V tomto období výbor pracoval v tomto zložení predsedníčka Justína Vlaššaková, tajomníčka Júlia Vyzinová a pokladníčka Janka Jiroušová.

Predsedníčkou sa opäť v roku 1945 stala A. Kassaiová. V roku 1947 mal obor 102 členov. Valné zhromaždenie sa nekonalo a odbor sa venoval v povojnovom období vo veľkej miere sociálnej činnosti. Finančné pomohol rumunským, juhoslovanským deťom, Masarykovej Lige proti tuberkulóze a pod. Obnovil sa krúžok mládeže, poriadal sa kurz ozdobných a praktických predmetov. V zimnom období sa konali čajové večierky s číslami hudobnými, recitačnými, tanečnými a inými. Bábkový krúžok každú stredu pre deti organizoval bábkové predstavenia. V lete 1947 sa predsedníčka A. Kassaiová vzdala svojej funkcie a vedením odboru bola poverená 1.podpredsdníčka Gabrišová. 16.2.1948 sa konalo posledné valne zhromaždeniu odboru . V máji 1948 došlo k zlúčeniu spolkov do novej organizácie pod názvom Živena – Zväz slovenských žien. Tak sa skončilo samostatné pôsobenie Živeny na Slovensku. Keď v roku 1952 došlo k zrušeniu Živený – Zväzu slovenských žien a utvoreniu Výboru československých žien na Slovensku zanikol aj odbor Živeny v Čadci.

Obnovenie Živeny v Čadci 1998

Po roku 1990, kedy bola obnovená činnosť Živeny, spolku slovenských žien začali obnovovať svoju činnosť aj miestne odbory. V Čadci sa znovuobnovenie Živeny uskutočnilo 29.sptembra 1998

na ustanovujúcej schôdzi zásluhou PhDr. Stanislavy Mikuškovej, ktorá ešte s dvoma členkami

(Tatianou Kapustová, Martou Slivková) najskôr navštevovali činnosť MO v Žiline a v uvedenom roku ich zásluhou bola činnosť Živeny obnovená aj v Čadci. Ustanovujúcej schôdze sa zúčastnilo 9 členov. Medzi nimi i pán Jozef Kubík, bývalý člen Živeny a čestný člen obnovenej Živeny, ktorý uchovával dokumenty nielen Matice slovenskej ale aj Živeny.

Činnosť miestneho odboru je veľmi bohatá a spestrená vychádzkami do prírody spojenými so zberom liečivých rastlín , poznávaním okolitej prírody, prírodných a kultúrnych pamiatok nielen regiónu ale i celého Slovenská. Spoločne sme si vyšli k prameňu v Bukove, viackrát sme navštívili pútnické miesto Živčákova, prechádzky na Husárik boli 2 krát spojene s vinným festivalom, na Drahošánke sme si pozreli kaplnku, nezabudnuteľným zážitkom bola návšteva Starej Bystrice s orlojom, v Milošovej – Megoňky unikátne kamenné gule. Ďalšia vychádzka smerovala do Jelitová, odkiaľ sme si doniesli osviežujúcu vodu. Nezabudnuteľne bolo kúpanie v sudoparku Klokočov a tiež výstup na Marťakov kopec, kde s rozhľadne bol výhľad na krásnu kysuckú prírodu.

Naša činnosť by sa nemohla rozvíjať bez pomoci Mesta Čadca. Toto nám umožňuje stretávať sa v priestoroch Domu kultúry kde prebieha väčšina našej činnosti. Okrem toho nám každoročne poskytuje finančnú dotáciu, bez ktorej by sa nám nepodarilo zorganizovať takú bohatú činnosť. Okrem toho máme možnosť navštevovať mestskú plaváreň zdarma a tiež kultúrne podujatia so zľavou. Pri našej činnosti spolupracujeme a pomáhajú nám:

Za znovuobnovenie Živeny v Čadci patrí veľká vďaka PhDr. Stanislave Mikuškovej, z ktorej podnetu bola oživena Živena v Čadci. Spoločne s dvoma ďalšími členkami Martou Slivkovou a Tatianou Kapustovou pripravili ustanovujúcu schôdzu Živeny, ktorá sa konala 29.9.1998. Od tohto dátumu sa začala písať nová história Miestneho odboru Živena v Čadci.