Čím je významný zámok Holíč z archeologického hľadiska?
- Archeologický výskum, ktorý sa uskutočnil v 70. rokoch 20. storočia, ukázal, že hrad v týchto miestach stál minimálne v druhej polovici 12. storočia, respektíve na začiatku 13. storočia. Vieme, že jeho najstaršia etapa bola drevozemná a pravdepodobne bol obohnaný vodnou priekopou tak, ako je to v súčasnosti. Potom neskôr, asi v priebehu 13 storočia tam bol postavený kamenný hrad s palácom alebo vežou s kamenným ohradným múrom. V priebehu stredoveku nasledovali ďalšie prestavby hradu. Neskôr, asi v prvej polovici 16. storočia vzniká predhradie, kde je umiestnená pekáreň, mlyn či sýpka. Čiže už v rannom novoveku mal hrad veľkú rozlohu. Prestavba hradu na protitureckú pevnosť prebehla niekedy v druhej polovici 17. storočia a dosť radikálne pozmenila vzhľad hradu. Staré architektúry táto prestavba do veľkej miery zničila. Respektíve ich pozostatky prekryla.
A čo bastionová pevnosť?
- Bastionová pevnosť je postavená takým spôsobom, že okolo súčasného kaštieľa je nahrnutý zemný val, ktorý je z vonkajšej časti spevňovaný tehlovým murivom. Čo sa presne pod týmto navŕšeným zemným valom nachádza, nevieme. Domnievame sa, že sa tam môžu nachádza pozostatky spomínaného stredovekého hradu. Je to v podstate archeologická konzerva, ktorá môže priniesť veľmi zaujímavé archeologické odhalenia.
Plánuje sa nejaký výskum?
- Zatiaľ sa neplánuje. Ide o to, stanoviť si priority a prioritou je obnova narušených častí. Čiže hlavný objekt a bastiónové opevnenie.
Začiatkom minulého roka sa zosunula časť opevnenia. Aký bol dôvod?
- Existuje k tomu viacero posudkov a odborníci sa nevedia zhodnúť, čo je príčinou. Ale tých príčin bude zrejme viacero. Do veľkej miery by to malo súvisieť s vekom celého opevnenia, ale najmä s obnovami za posledných 40 rokov, ktoré neboli vždy vhodné.
Ako sa dá opevnenie obnoviť?
- Prioritou v súčasnosti je statické zabezpečenie celého bastiónového opevnenia prostredníctvom statikom navrhnutej zemnej lavice na jeho vonkajšom obvode. Je tu vízia obnoviť zrútenú časť technológiou, ktorá je najbližšia k technológií výstavby z druhej polovice 17. storočia. To znamená kombinovať zemný násyp s tehlovým múrom spájaným vápennou maltou. Obnovu bude samozrejme nutné prispôsobiť aj niektorým súčasným používaným stavebným postupom. V 17. storočí, keď zakladali stavby v močaristom teréne, používali dubové pilóty. Teraz sú už iné metódy zakladania stavieb a tie budú pravdepodobne použité. Bude to kombinácia historických a súčasných postupov, pričom historické postupy budú prevládať. Treba povedať, že historické postupy sa osvedčili, lebo bastionová pevnosť vydržala bez výraznejších statických porúch vyše 300 rokov. Pokiaľ by sa nám podarilo opevnenie obnoviť na ďalších 300 rokov, bol by to úspech.
