Orfeova pieseň

Ako uchopiť neuchopiteľné a sfilmovať nadpozemský fenomén? Roman Gregorička na to, zdá sa, má odpoveď a vidí viac, než je na prvý pohľad zrejmé. Odkaz legendárneho Neila Gaimana v podobe série Sandman mnohí, ako je vidno aj tu, považovali za nesfilmovateľný, a predsa to tím okolo Gregoričku dokázal. Ako? Inšpiráciou sa im stala jednoduchá poviedka, pretavená do krátkej audiovizuálnej novely, pohybujúcej sa na rozhraní komornej psychologickej drámy a atmosférickej snovej fantasy so sandmanovskou filozofiou a okridleným antickým rámovaním, na ktorom odlieta v ústrety špičkovému výsledku. Z pohľadu skvele zvoleného castingu (Hrčka ešte raz bude niečo znamenať), scenáru, dramaturgie, montáže ale aj animácie a efektov ťažko nájdem zrovnateľný študentský projekt. Plus sa mi, ako nečitateľovi komiksovej série (čo neznamená, že Gaimana nečítam - trebárs Neverwhere mám pekne na poličke), dostalo zopár zaujímavých myšlienok na zamyslenie. A to sa ráta. 80% (16.03.2014)

Na studentskej film o (pouhých!) čtyřiceti minutách neuvěřitelně luxusní a opojná záležitost, která si mě získala hned v prvních dvou minutách. Herecky je to super, příběh chytl za srdce a trefil se do nálady a Sandman vypadá úžasně. Prostě a jednoduše Roman Gregorička a spol. jsou neuvěřitelný frajeři a nezbývá, než doufat, že další filmy budou stejně skvělý. Velký dík časopisu Pevnost za tenhle hodně, hodně příjemnej dárek. (26.02.2014)

40 minútový film, ktorý neviem čím chcel byť. Fantasy, dráma, horor? Naozaj netuším. Hrčka v hlavnej úlohe nevýrazný, podobne ako celkové dojmy a pointa z filmu. Aby som len nekritizoval, tak na to že ide o študentský film musím pochváliť kvalitu efektov a tiež vizuál. Ale ako celok ma Orfeva pieseň teda vôbec nezaujala a červené čísla nad 70% sú pre mňa záhadou. 2* (25.02.2021)

Film mnoha nálad. Najzaujímavejšia na tom celom je samozrejme postava tajomného pána v pozadí (jeho meno schválne nevyslovujem, aj keď je uvedené v obsahu) a ten ovplyvňuje hlavnú postavu a jej vnímanie. Čo presne je myslené doslovne a čo nie, vedieť nechcem, takto je to lepšie. Jeden slávny režisér raz povedal, že ho udivuje koľko skrytých zmyslov a významov našli v priebehu rokov diváci v jeho diele, pričom on sám to tak nemyslel. Orfeova pieseň je film zo života, fantasy zo života, film o realite a jej ovplyvňovaní, o sebadôvere a jej znovu nadobudnutí. Autor si pomáha humorom a skoro hororovými pasážami, pričom ani jedno nekazí vyznenie a nepriamočiaro vedie k finále, ktoré mohlo byť o čomkoľvek. V tom to je, autor vie o čom chce rozprávať a vďaka odbočkám a nadprirodzenu, dáva svojmu dielu ďalšie rozmery, ktoré možno ani sám neplánoval. Herci a triky, nie úplne dokonalé, avšak nato že ide o snímku spichnutú takmer na kolene a nato z akých minimálnych prostriedkoch vznikala, mi je tým ešte sympatická. Žiadna póza, uvedomelosť vlastnej nedokonalosti a na záver troch povzbudenia, ktoré mnohí potrebujú (píšem v tretej osobe, pretože to vo filmoch rád nemám, ale vďaka nevnucovaniu, mi to tu nevadilo). Takže študentský film, zázraky nečakajte, ale je to príjemné... PS: Čarodej z WC Landu začal písať scenáre, prajem mu to a snáď zostane pri menších dielach, pretože na Slovensku akčňáky nepotrebujeme, rovnako ako filmy z dediny. A ak sa z neho raz naozaj stane slovenský Wes Anderson, snáď zo mňa, vole, urobí aspoň skriptku (smajlík) (19.12.2013)

Nech sa na mňa Gregorička nehnevá, ale ak by mi nebolo po flme povedané, že sa jedná o adaptáciu komiksu, ktorý by som si mal asi pred filmom prečítať, tak by som bol v symbolizme filmu a tak aj jeho zmysle dosť stratený. Chodúr totiž píše viac pre znalcov komiksu, ako pre bežných divákov (bežní neznamená blbí) a tak profesionálne odvedená práca trikárov vychádza trochu nazmar. Každopádne v rámci študentskej tvorby nadpriemer a dôkaz, že aj na školách môže vzniknúť aj niečo "odlišné" od toho, čo automaticky na tejto úrovni očakávame a tým pádom nás to nemá čím prekvapiť. (05.05.2014)