Vrah přichází v noci

Maximálne prepísknutá stopáž a retardované správanie postáv odsúdili tento snímok tam kam patrí. Ja tomu Argentovi snáď nikdy neprídem na chuť. On tým svojím primitívnym scenárom buď úplne podceňuje chápanie diváka, alebo sa zasekol v časovej slučke 80' rokov, kedy všetci bez problémov dokázali akceptovať bezhraničnú hlúposť - 40% (18.05.2016)

Špatně promyšlené giallo s logickými dírami, tak to tu ještě nebylo. A zrovna od mistra na slovo vzatého, Daria Argenta. Já se teda přiznám, že ač jsem se v příběhu po celou dobu dost statečně orientoval, v tradiční závěrečné hře na pravdu jsem to občas nepobíral, ale ani to mi nebrání v úsudku, že to už od začátku, kdy se vrah náhle objevil v jedoucím vlaku, aby tam zlikvidoval svou obět', o které ale nemohl vědět, že je zrovna v tom vlaku; no zkrátka, komplexně náročnější příběh měl zakrýt logické nedostatky, ale nepovedlo se. Každopádně není to jinak vůbec špatný film a rozhodně žádná sranda. Sranda vypadá trochu jinak, viz. místní diskuze. :-) 50% (25.02.2012)

Najlepší Argento po roku 2000, možno od Opery. Veľmi dobrý príbeh, ktorý svojich fanúšikov šteklí nostalgiou po starých giallo časoch, tu pripomenie autorov vlastný Deep Red, tam zasa niečo iné. Stvrdia to fantastické Stivalletiho gore efekty a zacementuje fantastický soundtrack od Goblinov. Nevšimol som si ani záblesk CGI, je to sebavedomá, osobitá jazda s dušou, neušitá horúcou ihlou, čo mi trochu chýbalo pri Mother of tears. Za to tu hviezdičku, vzhľadom ku starším kúskom, rád prihodím. (10.02.2021)

Dario sa na začiatku filmu tak skvelo rozbehol, že nakoniec dobehol len tak tak. Po skvelej, takmer úvodnej scéne vo vlaku, film ide už len na pol plynu a pripomína skôr nemeckú televíznu kriminálku ako ostré talianské giallo. Rovnako aj záver. Ten vyzerá ako vystrihnutý z KOMISÁRA REXA. Ako celok však hodný svojich 3 *. Ale len vďaka spomínanému začiatku. (13.10.2010)

Giallo starej školy v staršom,šate z roku 2001. Vďaka nie kvalitnému ripu, s ktorého som to videl, sa mi obraz videl akoby pochádzal zo začiatku sedemdesiatich rokov, vtedy keď Argento nakrúcal svoje najlepšie kúsky ako na bežiacom páse. Nebyť mobilov, počítačov a novších modelov áut možno by ma to aj zmiatlo. Inak v podstate ide o klasické rozprávanie príbehu tohoto talianskeho subžánru. Scenár vystavený na kriminálnom základe s pridaným mysterióznom ktorý sa snaží odhaliť príčiny zabíjania a odhalenie záhadného vraha, ako inak v kožených rukaviciach. Zbožňujem na tom to že vrah má vždy realistické prvky. Ide o psychicky nestabilnú osobu ktorá trpí skutočnými problémami. Koniec síce nebol taký nečakaný ako pri iných Argentovíýh snímkach ale tých 10 minút dokonca ma držal v napätí keďže som nevedel kto nakoniec tým vrahom bol. Gore a násilia je tu toho , na moje prekvapenie, dosť ale krvácajúce gumové ruky, nohy a hlavy mi neprišli tak skvelé ako napríklad v Tenebre, vyzeralo to dosť lacno. Soundrack pod taktovkou skupiny Goblin mi tiež neprišiel nijak úchvatný, hoci zlý nebol. Príbeh na jedničku ale celkovo spolu so spracovaním ide iba o lepší priemer... 3,5* (10.05.2014)