Ternopiľ
Ternopiľ | |||
(Тернопіль) Ternopol, Tarnopol | |||
mesto | |||
Ternopiľský zámok
| |||
|
|||
Štát | Ukrajina | ||
---|---|---|---|
Oblasť | Ternopiľská oblasť | ||
Nadmorská výška | 320 m n. m. | ||
Súradnice | 49°33′00″S 25°34′00″V / 49,55°S 25,5666667°V | ||
Rozloha | 59 km² (5 900 ha) | ||
Obyvateľstvo | 217 584 (2017) | ||
Hustota | 3 687,86 obyv./km² | ||
PSČ | 46000 | ||
Tel. predvoľba | +380 352 | ||
Webová stránka: http://www.city.gov.te.ua | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Ternopiľ (ukr. Тернопіль – Ternopiľ; rus. Тернополь – Ternopoľ; poľ. Tarnopol) je mesto ležiace v západnej časti Ukrajiny na rieke Seret. Mestom prechádza hlavná železničná trať medzi Ľvovom a Kyjevom a cesta Ľvov-Vinnycia-Umaň. Ternopiľ je hlavným mestom Ternopiľskej oblasti; žije tu približne 217600 obyvateľov.
História
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1540 bola Jánom Tarnowskim založená pevnosť proti tatárskym nájazdom. Roku 1548 boli Žigmundom I. Starým mestu garantované mestské práva. Na základe lublinskej únie v roku 1569 pripadlo mesto Poľskému kraľovstvu. Ternopiľ sa zúčastnil Chmelnického povstania. Za svoju existenciu bolo mesto niekoľkokrát vydrancované Turkami a Tatármi. Po prvom delení Poľska od roku 1772 patrilo Habsburskej monarchii, v rokoch 1809 až 1815 Rusku, v rokoch 1815 až 1918 opäť Rakúskemu cisárstvu, ktoré sa v roku 1867 premenilo na Rakúsko-Uhorsko. Na prelome 19. a 20. storočia prekonalo rýchly rozvoj a stalo sa obchodným centrom oblasti. Na jeseň 1915 sa v blízkosti mesta odohrávali boje 1. svetovej vojny (oi. Bitka pri Zborove) a bola pri ňom zastavená ofenzíva rakúsko-uhorských a nemeckých vojsk.
Po 1. svetovej vojne bolo mesto striedavo súčasťou Ukrajinskej ľudovej republiky, Poľska a boľševického Ruska. Od júla roku 1919 až do septembra 1939 bolo mesto súčasťou 2. poľskej republiky a hlavným mestom Tarnopolského vojvodstva; v septembri 1939 po prepadnutí Poľska Nemeckom a Sovietskym zväzom bolo pripojené k Sovietskemu zväzu (Ukrajinská SSR). V roku 1939 malo mesto 40 000 obyvateľov, z toho 50 % Poliakov, 10 % Ukrajincov a relatívne vysoký počet Židov. Od 3. júla 1941 do 14. apríla 1944 bolo obsadené Nemeckom. Potom bolo až do vyhlásenia ukrajinskej nezávislosti súčasťou Sovietskeho zväzu. Teraz je jedným z 24 oblastných miest Ukrajiny.
Ternopiľ dnes
[upraviť | upraviť zdroj]Dnes má mesto približne 245 000 obyvateľov. Ternopiľ je sídlom univerzity, Ševčenkovho činoherného divadla, filharmónie a niekoľkých múzeí a galérií. Z dochovaných pamiatok stojí za spomenutie predovšetkým niekoľko kostolov, najmä kostol Zmŕtvychvstania Pána (Воздвиженська церква), dominikánsky kostol z 18. storočia) a tiež miestny zámok (založený v 16. storočí a prestavaný v 19. storočí). Na rieke Seret bol už v čase založenia mesta vybudovaný veľký rybník, ktorý na začiatku 20. storočia takmer zanikol, ale v päťdesiatych rokoch bol prestavaný na nádrž s rozlohou 3 km², ktorá v sovietskej ére niesla názov Komsomolské jazero; dnes slúži predovšetkým na rekreačné účely a v jeho okolí sa nachádzajú rozľahlé parky.
Medzi osobnosti spojené s mestom patrí napr. poľský šľachtic Stanisław Koniecpolski, generáli Władysław Langner a Franciszek Kleeberg, poľský slavista Aleksander Brückner, nacionalista Jaroslav Stecko, židovský nemecký jazykový spisovateľ Soma Morgenstern, izraelská politička Tova Sanhadra´i alebo bývalý ukrajinský prezident Viktor Juščenko.
V meste je zastúpený predovšetkým potravinársky, bavlnársky, strojársky (kombajny) a farmaceutický priemysel. Ternopiľ je od roku 1870 dôležitou stanicou na železničnej trati Ľvov-Chmeľnyckyj-Žmerynka-Kyjev/Odesa, ďalšie trate vedú do Černovíc, Šepetivky, Chodoriva a Bučača. Mesto tiež leží na západovýchodnom európskom cestnom ťahu E50, frekventovaná cesta vedie severným smerom na Kremenec, Dubno a Rovno.
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ternopiľ
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Elektronická mapa mesta
- Ternopiľ - fotoalbum Archivované 2007-07-03 na Wayback Machine
- Ternopiľ na castles.com.ua
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ternopil na českej Wikipédii.