Téba (mesiac)
Téba | |
Téba, štvrtý Jupiterov mesiac | |
Základné informácie | |
---|---|
Objaviteľ | Stephen P. Synnott, Voyager 1 |
Dátum objavenia | 5. marec 1979 |
Satelit | Jupiter |
Poradie od planéty | 4. |
Iné označenia | S/1979 J 2, Jupiter XIV |
Orbitálne (obehové) vlastnosti | |
Veľká polos | 221 889,0±0,6 km |
Excentricita | 0.0175 ± 0.0004 |
Pericentrum | 218 000 km |
Apocentrum | 226 000 km km |
Perióda obehu | 0.674536 ± 0.000001 dňa (16 h 11.3 min) |
Priemerná obežná rýchlosť | 23,923 km/s |
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty | 1.076 ±0.003° |
Fyzikálne vlastnosti | |
Rozmery | 116×98×84 km[4] (polomer 49.3 ± 2.0 km) |
Objem | ~500 000 km³ |
Hmotnosť | 4,3×1017 kg[1] |
Priemerná hustota | 0,86 g/cm3 |
Gravitácia na rovníku | ~0,020 m/s2 (0.0005 g) |
Úniková rýchlosť | ~0,040 km/s |
Perióda rotácie | synchrónna |
Albedo | 0.047 ± 0.003[2] |
Priemerná povrchová teplota | ~124 K |
Téba[3] alebo Thebe alebo Jupiter XIV je štvrtý Jupiterov mesiac (podľa vzdialenosti od planéty). Bol objavený Stephenom P. Synnottom z fotiek, ktoré urobila sonda Voyager 1 5. marca 1979, a získal dočasný názov S/1979 J 2. Neskôr ho objavili aj na starších fotkách z 27. februára 1979. V roku 1983 bol oficiálne pomenovaný Thebe podľa mytologickej postavy, ktorá bola milenkou Dia (grécky boh Jupiter).
Obežná dráha
[upraviť | upraviť zdroj]Téba je najvzdialenejší zo štyroch malých vnútorných mesiacov Jupitera. Okolo planéty obieha vo vzdialenosti ~222 000 km. Obežná dráha má excentricitu ~0,018 a inklináciu ~1,08° vzhľadom na rovník Jupitera. Tieto veličiny sú nezvyčajne vysoké, pravdepodobne kvôli vplyvom mesiaca Io v minulosti. Obežná dráha Téby leží v blízkosti vonkajšieho okraja tenkého prstenca, ktorý je tvorený materiálom vyvrhnutým týmto satelitom.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Téba má veľmi nepravidelný tvar s eliptickou aproximáciou 116x98x84 km. Jej celková hustota a hmotnosť nie sú známe, ale predpokladá sa veľká podobnosť s mesiacom Amalthea, hustota ~0.86 g/cm³, hmotnosť ~4.3×1017 kg.
Téba rotuje viazane, čo znamená, že je stále otočená jednou stranou k planéte, podobne ako všetky vnútorné satelity Jupitera. Pohybuje sa tak, že dlhá os stále ukazuje smerom k planéte. Úniková rýchlosť je veľmi malá, čo dovoľuje prachu a ďalšiemu materiálu po dopade meteoritov ľahko uniknúť do kozmického priestoru. Tým sa formuje tenký prstenec.
Povrch je veľmi tmavý a javí sa ako červený. Je tu asymetria hmoty medzihemisférou vo smere pohybu mesiaca a hemisférou otočenou do protismeru pohybu mesiaca. Predná, tzv. vedúca hemisféra, je 1,3 krát väčšia ako koncová. Asymetria je pravdepodobne spôsobená vyššou rýchlosťou a frekvenciou dopadov meteoritov na vedúcu hemisféru, čo spôsobuje uvoľňovanie materiálu (ľad) z vnútra satelitu. Na povrchu Téby sa vyskytuje množstvo kráterov. Nachádzajú sa tu najmenej tri alebo štyri impaktné krátery, ktoré sú veľmi rozsiahle, každý z nich je veľkosťou porovnateľný s vlastným priemerom Téby. Najväčší (~40 km) sa nachádza na odvrátenej strane a nazýva sa Zethus (jediný povrchový útvar na Téby, ktorý dostal meno). Na hrane tohto kráteru sa nachádza niekoľko jasných miest.
Prieskum
[upraviť | upraviť zdroj]Téba bola objavená z fotografií, ktoré urobil Voyager 1 Stephenom P. Synnottom, ktorý bol členom navigačného tímu sondy Voyager. Pred príletom sondy Galileo (kozmická sonda) k Jupiteru boli informácie o tomto mesiaci veľmi limitované. Galileo vyfotografoval takmer celý povrch tohto satelitu.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-bib_query?bibcode=2004cosp.meet.2014P&db_key=AST&data_type=HTML&format=&high=43a5c7f7b426048
- ↑ http://www.psi.edu/pds/archive/astdata04/simps04/diamalb.tab
- ↑ Názvy mimozemských objektov [online]. Bratislava: ÚGKK, rev. 2015-12-07, [cit. 2017-06-12]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- NASA profil - Thebe Archivované 2007-06-08 na Wayback Machine (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Téba (mesiac)