Malá Litva

Malá Litva (lit. Mažoji Lietuva; nem. Kleinlitauen; poľ.: Litwa Mniejsza; rus.: Máлая Литвá) alebo Pruská Litva (lit. Prūsų Lietuva; nem. Preußisch-Litauen; poľ.: Litwa Pruska) je historický región Pruska, neskôr nemeckého Východného Pruska, v ktorom žili Pruskí Litovci (Lietuvininkai).

Pred usadením Rádu nemeckých rytierov v Prusku, ktoré prebehlo v 13. storočí, bola väčšina územia Malej Litvy osídlená baltskými kmeňmi Nadruvov a Skalvov. V dôsledku vojen medzi rádovým štátom a Litvou došlo k vyľudneniu územia. Vojna sa skončila uzavretím melnského mieru v roku 1422 a územie bolo následne znovuosídlené litovskými kolonistami a navrátilcami, ktorí ušli pred vojnou. Samotný pojem Malá Litva sa prvýkrát objavuje medzi rokmi 1517 a 1526. S výnimkou pruhu územia na východ od rieky Nemen s centrom v Klaipėde (nem. Memel), ktoré sa stalo mandátnym územím Spoločnosti národov v roku 1920 a v rokoch 1923 – 1939 bolo súčasťou Litvy, bola celá Malá Litva až do roku 1945 súčasťou Pruska.

V Prusku bolo v priebehu storočí pôvodné obyvateľstvo postupne takmer celkom germanizované – najväčšia litovská komunita pretrvala práve v Klaipėde a jej okolí, preto si na toto územie medzivojnová Litva uplatnila nárok. V súčasnosti je Klaipėda a územie Malej Litvy, ležiace na východ od rieky Nemen súčasťou Litvy, malá časť územia na krajnom juhu je súčasťou Poľska, kým väčšina územia je súčasťou ruskej Kaliningradskej oblasti.

Galéria

Rozšírenie litovčiny v 16. storočí
Keleiwis, noviny Friedricha Kurschata pre Litovcov v Prusku
Aušra (Úsvit), časopis v litovskom jazyku, ktorý vychádzal vo východopruskom Tilsite

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lithuania Minor na anglickej Wikipédii.