Ióannes Kinnamos
| Ióannes Kinnamos | |
| byzantský historik a cisársky úradník | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | do 1143 |
| Konštantínopol ? | |
| Úmrtie | po 1185 |
| Národnosť | grécka |
| Dielo | |
| Žánre | historické diela |
| Obdobie | stredoveká literatúra byzantská literatúra |
| Významné práce | Epitomé |
Ióannes Kinnamos[p 1] alebo Ján Kinnamos[1] (* okolo 1143, Konštantínopol?[2] – po 1185) bol byzantský historik, sekretár (grammatikos) cisára Manuela I.
Napísal dielo dnes nazývané Epitomé, ktoré opisuje historický vývoj Byzancie v období vlády cisára Jána II. (1. kniha)[2] a jeho syna Manuela I. (2. – 7. kniha)[2]. Obsahuje pomerne spoľahlivé údaje, avšak dochovaný text je zrejme len skráteným výťahom.[3][4][5]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Správy o Kinnamovom živote pochádzajú prevažne z jeho diela. Pochádzal pravdepodobne z byzantského šľachtického rodu, ktorý pôsobil vo verejnej správe. Jeho učiteľom bol možno byzantský rétor Nikéforos Basilakes. Kinnamos bol gramatikom (sekretárom) cisára Manuela I. Komnéna (1143 – 1180). V 50. a 60. rokoch 12. storočia sprevádzal cisára počas početných vojenských výprav na Balkáne a v Malej Ázii. Nikétas Chóniates uvádza vo svojich Chroniké diégésis, že sa Kinnamos počas vlády cisára Andronika I. (1183 – 1185) zúčastnil na teologických sporoch v Konštantínopole. Zosadený cisár Andronikos sa v Kinnamovom diele opakovane spomína, avšak bez akéhokoľvek odsúdenia, v dôsledku čoho sa usudzuje, že dielo bolo dokončené pred rokom 1185.[2]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- historické dielo dnes nazývané Epitomé (Ἐπιτομὴ, po slovensky „Zhrnutie“ alebo „Výťah“)[1], v preklade aj Stručné dejiny[4], Kinnamos dielo nazýva chronikai[3]
Dielo sa zachovalo v piatich známych rukopisoch: Vat. gr. 163 (13. storočie), Neap. III B 26 (16. storočie), Vat. Barber. 167, 192, 242 (všetky zo 17. storočia).[2]
Pojednanie sa zaoberá byzantskými dejinami v období rokov 1118 – 1176, čím chronologicky nadväzuje na Alexiádu Anny Komnény. Skladá sa zo siedmich kníh. Dokončené bolo zrejme v roku 1180[4]/1183[1]. Dielo sa nezachovalo v celistvosti, je zrejme len neskorším výťahom z pôvodného diela. Zaoberá sa aj vládou Jána II., no ťažiskovým je pre Kinnama obdobie panovania Manuela I. Sám Kinnamos sa zúčastnil viacerých ťažení, takže vojenské údaje podáva z prvej ruky. Často používa aj autentické dokumenty, ku ktorým mal ako grammatikos prístup. I napriek tomu, že jeho knižným hrdinom bol cisár Manuel, zachováva značnú objektivitu. V diele využíva skvelý rétorický štýl, ktorý dokazuje jeho vzdelanie v tomto odbore.[4][6]
Kinnamovo vnímanie dejín je striktne deterministické a podlieha nevyhnuteľnosti (tyché).[3][6]
Kinnamos reprezentujúci úradnícky stav v diele obhajoval vládnu moc byzantského štátu na čele s cisárom, ktorý bol vykreslený ako ideálny panovník: odvážny bojovník, hrdina, múdry štátnik, ktorý sa stará o poddaných a chráni pravoslávie. Zastával ostro negatívny postoj k „Latinom“ (západným kresťanom) a príliš pozitívny postoj nezaujímal ani voči byzantskej aristokracii, ktorá po stáročia podkopávala moc štátu.[6] Okrem svetských (vojenských a politických) dejín sa zaoberá aj cirkevným životom v konštantínopolskom patriarcháte, predstavuje vtedajších patriarchov a synody.[2]
Dielo bolo napísané pravdepodobne pod vplyvom Kinnamovho učiteľa, byzantského rétora Nikéfora Basilaka[6] počas Kinnamových štúdií. Odráža fascináciu byzantskej kultúrnej elity gréckou antickou literárnou tradíciou.[2]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c MEŠKO, Marek. Bitka pri Beroé 1122: Posledný boj Pečenehov. Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2007, čís. 4, s. 6. Dostupné online [cit. 2020-09-06]. ISSN 1335-3314. Archivované 2023-05-19 z originálu.
- ↑ a b c d e f g h POPOV, I. N. IOANN KINNAM. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 24. Ioann Voin – Ioanna Bogoslova Otkrovenije. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2010. [Cit. 2024-05-18]. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-044-8. S. 343 – 344.
- ↑ a b c d KAZHDAN, Alexander. KINNAMOS, JOHN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 1130.
- ↑ a b c d Kinnamos, Ioannes. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 250 – 251.
- ↑ John Cinnamus. In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-09-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d KUZENKOV, P. V. IOANN KINNAM. In: Boľšaja rossijskaja enciklopedija. Tom. 11. Moskva : Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija, 2008. [Cit. 2024-05-18]. Dostupné online. S. 519.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Kinam, Ivan. In: Hrvatska enciklopedija [online]. Zagreb: Leksikografski zavod Miroslav Krleža, [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.