Goliáš (ľahký nosič nálože)

Goliáš (nem. Leichter Ladungsträger – Goliath) bol ľahký nosič nálože, samodeštrukčný minitank , pre Spojencov (angl. beetle tank) bol malý pásový transportér skonštruovaný počas druhej svetovej vojny nemeckým Wehrmachtom podľa francúzskeho vzoru, ktorý nacistické Nemecko ukoristilo. V bojovom prevedení bol určený k doprave nálože k cieľu a jej odpáleniu alebo v ženijnom prevedení na vytvorenie priechodu mínovým poľom. Počas vojny boli nasadené na východnom i západnom fronte a bolo vyrobených viac ako 7 500 kusov týchto nosičov. Svojím vzhľadom pripomínali malý tank bez bojovej veže. Diaľkové ovládanie, vôbec prvýkrát použité u takého druhu bojovej techniky, umožňovalo na vzdialenosť približne 1 000 m navedenie transportéra s výbušninou na požadované miesto a následné odpálenie.

História

**SdKfz. 303**
exponát v Tank Museum Bovington

Vývoj Goliáša začal koncom roka 1940, kedy sa Wehrmacht rozhodol nahradiť väčšie a ťažkopádne „Borgward“ s podobným účelom. Výsledkom mal byť malý a ľahký nosič nálože (minimálne s hmotnosťou nálože 50 kg) s diaľkovým ovládaním, zostrojený podľa prototypu pôvodne navrhnutého francúzskym konštruktérom Adolphe Kégressom niekoľko mesiacov pred anektovaním Francúzska Nemeckom a ukoristeného Nemcami.

Projekt tejto zbrane nemal žiadnu prioritu a tak prvá verzia s označením SdKfz. 302 (Sonderkraftfahrzeug, "špeciálne vozidlo") bola testovaná (3. Mittlere Panzer Kompanie / Panzer Abteilung 300 (FL)) a do boja prvýkrát nasadená na Kryme pri meste Sevastopoľ až v júni 1942. Stroje vyrobila automobilová spoločnosť Carl FW Borgward v nemeckých Brémach. Prvý rad SdKfz. 302 (Gerät 67) mal elektrický pohon realizovaný dvoma elektromotormi napájaných z batérie, ktorú si Goliáš viezol so sebou. Goliáš v tejto verzii mohol viezť iba 60 kg nálože. Nevýhodou tejto verzie boli pomerne vysoké výrobné náklady, malý akčný rádius, hmotnosť batérií, nízka rýchlosť v spojení so slabou ochranou proti ľahkým zbraniam nepriateľa.

Ďalšia verzia s označením SdKfz. 303a (Gerät 671) bola uvedená do bojového nasadenia už na jeseň roku 1942. Oproti verzii 302 bola táto verzia Goliáša vybavená spoľahlivým dvojvalcovým benzínovým motocyklovým dvojtaktným motorom SZ7 Zündapp, ktorý poskytoval vyšší výkon a bol ľahší než elektromotory s batériami. Touto konštrukčnou zmenou sa podarilo zvýšiť rýchlosť aj nosnosť a Goliáš mohol viesť 75 kg (165-librovú) nálož. Taktiež mal na čelnej strane zosilnené pancierovanie. Konštruktéri pri tejto inovovanej verzii experimentovali aj s rádiovým diaľkovým ovládaním alebo prenosom televízneho signálu, ale pre zlú efektivitu neboli tieto koncepcie realizované.

Po dvoch rokoch, v novembri roku 1944, bol Goliáš ešte raz technicky upravený a pod označením SdKfz. 303b (Gerät 672) mohol niesť nálož s hmotnosťou až 100 kg (220 libier).

Dochované exempláre je možné nájsť v United States Army Ordnance Museum v USA, Bovington Tank Museum vo Veľkej Británii, v Múzeu poľského vojska, vo Vojenskohistorickom múzeu tankových zbraní a techniky v Kubinke v Rusku a v Deutsches Panzermuseum v Nemecku. Repliky Goliáša je možné zhliadnuť aj v Normandii (Francúzsko) v múzeách Dňa D.

Taktika

Goliáš so svojimi malými rozmermi a nízkou hmotnosťou (okolo 400 kg, podrobnejšie pozri technické údaje) bol ľahko transportovateľný na miesto operačného nasadenia. Na väčšie vzdialenosti bol ťahaný ako príves na ľahkom dvojkolesovom vozíku za ťažným vozidlom. Na miesto operačného nasadenia bol dopravovaný na vozíku ručne, kde bol následne obsluhou z vozíka uvoľnený a pripravený k činnosti. Obsluhu Goliáša vrátane obsluhy ťažného vozidla tvorilo 4 až 5 mužov – vojakov. Z hľadiska bojovej taktiky bol Goliáš prvé káblom diaľkovo ovládané pozemné pancierované vozidlo určené na demoláciu.

Obsluha ovládala Goliáša pomocou diaľkového káblového elektrického riadenia, ktoré umožňovalo obsluhe ho z bezpečnej vzdialenosti, napríklad zo zákopu alebo z bunkra, naviesť k požadovanému cieľu a vykonať diaľkové odpálenie deštrukčnej nálože. Cieľom útoku Goliáša mohlo byť nepriateľské bojové vozidlo (tank), bunker alebo všeobecne budova vrátane jej interiéru, guľometné hniezda, ženijné konštrukcie (most), dopravná cesta (železnice), zastavenie útoku pechoty alebo demonštrácie a iné objekty podliehajúce poškodeniu alebo deštrukcii vplyvom detonácie alebo explózie. Goliáša bolo možné využiť aj na vytvorenie priechodu mínovým poľom. V takom prípade neniesol nálož určenú na odpálenie, ale iba svojim pohybom aktivoval rozbušky mín a priviedol ich k výbuchu. Aj v tomto prípade bola obsluha pri použití diaľkového ovládania dostatočne vzdialená od miesta výbuchu.

Typ tejto zbrane, ktorá je pri splnení taktickej úlohy sama zničená, sa označuje ako samodeštrukčná.

Nasadenie

Prvé bojové nasadenie Goliáša prebehlo na Kryme pri dobývaní mesta Sevastopoľ v júni 1942, kedy bol nimi vyzbrojený 300. ženijný oddiel (Panzer Abteilung 300). Ďalšia jednotka vybavená Goliášom bola v novembri 1942 tanková ženijná rota (Panzerpionierkompanie) 811, v decembri toho istého roku ešte roty 812, 813 a 814. Podľa plánu mala mať každá 162 Goliášov (a 22 obrnených transportérov SdKfz 251 v ženijnej verzii). Nasadený bol v bitke v Kurskom oblúku pri operácii Citadela, kedy bol používaný k vytvoreniu priechodov cez mínové polia. Použitý bol aj pri potlačení Varšavského povstania v roku 1944, v Normandii pri vylodení spojencov, v Ardenách a ďalších prípadoch.

Napriek očakávanému úspechu v bojovom nasadení sa použitie Goliáša neobišlo bez komplikácií a jeho celkové nasadenie do bojov bolo minimálne. Problémy nastávali v členitom teréne, kde sa ovládací kábel zachytával o konáre a kamene, často následne došlo k jeho pretrhnutiu. Goliáš nemal ani dostatok výkonu k prekonávaniu niektorých prekážok, nevýhodou bola aj malá svetlá výška. Na piesočnatom podklade dochádzalo k jeho "zahrabaniu až po brucho" a znehybneniu, čím sa stal ľahkým terčom odstreľovania protistrany. K znehybneniu taktiež dochádzalo následkom delostreleckej paľby, ktorá prerušila ovládací kábel. Aj pri Varšavskom povstaní sa poľskí bojovníci zameriavali na ovládací kábel, keď jeho prerezaním stroje Goliáš likvidovali.

Konštrukcia

Prototyp Goliáša sa od následnej sériovej verzie SdKfz. 302 líšil tým, že mal (okrem hnacej rozety a napínacieho kolesa) štyri väčšie plné pojazdové kolesá, ktoré boli v sériovej výrobe nahradené malými pojazdovými kolesami.

Všetky tri výrobné verzie Goliáša s upraveným pojazdom vychádzali z rovnakého základu, ale medzi verziami 302 a 303 bol konštrukčný rozdiel, vyplývajúci z odlišného pohonu.

SdKfz. 302

Plne elektrická verzia 302 mala dva samostatné elektromotory (v priestore 18 neskoršej verzie) pre každý pás, umiestnené mimo rámu medzi pojazdovou a vratnou stranou pásu. Elektromotory prenášali krútiaci moment cez prevodovky na predné hnacie kolesá – rozety (5). Vo vnútornom priestore rámu bola umiestnená veľká batéria zaberajúca priestor (11 – 14 neskoršej verzie), ktorý bol u ďalšej verzie využitý pre palivovú nádrž, motor, chladenie a spojky. Odpruženie bolo riešené kyvnými ramenami s listovými pružinami.

SdKfz. 303

Pojazd

Obe verzie 303 vychádzali z verzie 302 a skladali sa z rámu (1), tvoreného bočnicami a vaňou, a horného krytu (nie je zobrazený). Kryt verzie 303 sa od verzie 302 líšil nízkou nadstavbou kryjúcou otvor pre nasávanie a cirkuláciu vzduchu chladenia motora. Pojazdové pásy (2), ľavý a pravý, každý so 48 článkami, boli v hornej časti na každej strane vedené cez 3 vratné kladky (3). Hmotnosť Goliáša spočívala na malých pojazdových kolesách (4), ktoré boli odpružené. Hnacia sila bola na pásy prenášaná cez rozety (5) poháňané reťazovými prevodmi od motorovej časti, umiestnenej pod krytmi (6). V prednej časti (8) bol rám zosilnený pre zvýšenie odolnosti proti strelám a bolo tu umiestnené manipulačné oko (9). Na vonkajších krytoch medzi pásmi bol osadený čap (10) na zabezpečenie pri preprave na vozíku. Odpruženie bolo riešené kyvnými ramenami s vinutými pružinami.

Pohon

Spaľovací motor (11) bol umiestnený v strednej časti rámu a bol spoločný pre oba pojazdové pásy. Krútiaci moment motora bol cez dve spojky (12) a prevody rozvádzaný k rozetám pre pohon pásov. Motor bol vybavený núteným chladením, ktoré zabezpečoval ventilátor (13) umiestnený pred motorom. Palivová nádrž (14) s horným plniacim otvorom bola umiestnená za motorom. V hornej časti rámu bola umiestnená nízka nadstavba pre prívod vzduchu (nie je zobrazená).

Ovládanie

Goliáš bol ovládaný diaľkovo pomocou ovládacieho kábla (15), ktorý sa voľne odvíjal z cievky (16). Cez kábel obsluha elektrickými signálmi ovládala spojky pásov a odpaľovala nálož. Zadný rám (17) zaisťoval polohovanie pokládky kábla na terén tak, aby sa kábel nedostal do kontaktu s pojazdovými pásmi pri zabočení. Elektrická energia pre ovládanie bola čerpaná z batérií (menšia ako u verzie 302) umiestnených v schránkach (18) mimo rámu medzi pojazdovou a vratnou stranou pásu. K ovládaniu slúžil ovládač s pákovými ovládačmi (joystick) pripojený k riadiacemu káblu (nie je zobrazený).

Priestor nálože

Pre nálož bol vyhradený priestor (19) v prednej časti Goliáša pod zosilneným rámom zasahujúci až k motorovému priestoru.

SdKfz. 303
motorový prostor
ventilátor chladiča, motor, ľavá a pravá spojka
zadná časť
nádrž, cievka ovládacieho kábla, zadné pásové kolesá
diaľkové ovládanie
nemecký vojak vľavo dole ovláda Goliáša pomocou joysticku

Technicko-taktické dáta

Technicko-taktické dáta Goliáša
parametr		E-Goliáš		V-Goliáš
		prototyp	SdKfz. 302	SdKfz. 303a	SdKfz. 303b
			Gerät 67	Gerät 671	Gerät 672
dĺžka	[cm]	160	150	162	163
šírka	[cm]	66	85	84	91
výška	[cm]	61	65	60	62
svetlá výška	[cm]	×	11,4	16	16,8
pojazdová dĺžka pásu	[cm]	×	73	×	×
prekonanie priekopy šírky	[cm]	×	60	85	100
brodenie	[cm]	×	×	×	22
šírka pásu	[cm]	×	16
počet článkov pásu	[1]	×	48
hmotnosť	[kg]	362	370	365	430
nálož	[kg]	91	60	75	100
pohon		2x elektromotor		1x spaľovací motor
typ		Bosch MM/RQL 2500/24 RL2		SZ7 Zündapp 703 ccm
výkon		2,5 kW		12,5 k / 4500 ot/min
energia		2 batérie		benzín
kapacita/objem		×		6 l
rychlosť	[km/h]	×	8,0 – 10,0	10,0 – 11,0	11,5
dojazd na ceste	[km]	×	1,5	12,0
dojazd v teréne	[km]	×	0,8	7,0	6,0 – 8,0
oceľový plášť	[mm]	×	5 – 6	10
diaľkové ovládanie		elektrické, napájanie z batérií
dĺžka ovl. kábla	[m]	×	400 – 650 – 2000 ××

Vysvetlivky: × údaj nedostupný, ×× údaje sa líšia

Výrobné dáta

**SdKfz. 302**
Spojencami ukoristení Goliáši v Normandii.

Výrobné dáta Goliáša
Údaj		E-Goliáš		V-Goliáš
		prototyp	SdKfz. 302	SdKfz. 303a	SdKfz. 303b
			Gerät 67	Gerät 671	Gerät 672
Výrobca		Borgward		Borgward, Zündapp & Zachertz
Cena	[RM]	×	~3 000	~1 000
Dátum výroby	od	-	apríla 1942	apríla 1943	novembra 1944
Dátum výroby	do	apríla 1942	januára 1944	septembra 1944	1945
Vyrobených kusov v roku	1942	15	835	-	-
	1943	-	1 731	2 112	-
	1944	-	69	2 492	202
	1945	-	-	-	123
Vyrobených kusov	typ	15	2 635	4 604	325
	pohon	2 650		4 929
	celkovo	15	7 564
Zostávajúce kusy po kapitulácii	1945	údaj nedostupný	2 527

Odkazy

Literatúra

Chamberlain Peter, Hilary Doyle: Encyclopedia of German Tanks of World War Two, Arms & Armour |místo=London, 1999, ISBN 1-85409-214-6
Jaugitz Markus, David Johnston (Winnipeg): Funklenkpanzer: A History of German Army Remote-and Radio-Controlled Armor Units, J.J. Fedorowicz Publishing, Inc., 2001, ISBN 0-921991-58-4
Jentz Thomas L.: Panzer Tracts, No. 14: Gepanzerte Pionier-Fahrzeuge (Armored Combat Engineer Vehicles, Goliath to Raeumer) Darlington Productions, S. Darlington, Maryland, ISBN 1-892848-00-7
Jaugitz Markus: Die deutsche Fernlenktruppe, 1940–1943, Podzun-Pallas, Wölfersheim-Berstadt, ISBN 3-7909-0502-X
Jentz Thomas L., Doyle Hillary Louis: Gepanzerte Pionier-Fahrzeuge (Armored Combat Enginner Vehicles) Goliath to Raeumer S, Panzer Tracts no.14, 1998, ISBN 1-892848-00-7
Fleischer Wolfgang: Deutsch militärischen Schießplatz Kummersdorf, Bonus Brno, 1997, ISBN 80-85914-43-3
Dienstvorschrift D 654/10, 1.IV.1943, Leichter Ladungsträger SdKfz. 303 Gerätebeschreibung und Bedienungsanweisung
Dienstvorschrift D 654/11, 1.IV.1943, Leichter Ladungsträger SdKfz. 303 Ersatzteilliste
Spielberger Walter J.: SpezialPanzerfahrzeuge des deutschen Heeres, Motorbuch Verlag, 1993, ISBN 3-87943-457-3
Hahn Fritz: Waffen und Geheimwaffen des deutschen Heeres 1933-1945 (Band 1+2), Bernard & Graefe Verlag, 1998, ISBN 3-7637-5915-8
Chamberlain Doyle Jentz: Encyclopedia of German Tanks of World War two, Arms and Armor Press, 1993, ISBN 1-85409-214-6

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Goliáš (ľahký nosič nálože)

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Goliath (lehký nosič nálože) na českej Wikipédii.