Fresnelova šošovka

Fresnelova šošovka pomenovaná podľa svojho vynálezcu, francúzskeho fyzika Augustina Jeana Fresnela, má pri podobných parametroch a rovnakom použitom materiáli (sklo, plast) podstatne nižšiu hmotnosť než bežná šošovka, pretože sú z nej odstránené tie časti, ktoré sa nepodieľajú priamo na lome lúčov. Pre svoju menšiu hrúbku, a teda aj hmotnosť, je vhodná pre zobrazovanie (kde sa však prejavia jej nedostatky), ale najmä pre aplikáciu v osvetľovacej a signalizačnej technike a využití slnečnej energie.

História

Fresnelova šošovka bola pôvodne vyvinutá pre námorné majáky. Až do 18. storočia bol „maják“ prosto olejová lampa s veľmi nízkou účinnosťou, pretože iba pár percent svetla sa dostalo k pozorovateľovi. Koncom 18. storočia účinnosť zlepšilo kovové parabolické zrkadlo, umiestnené za plameňom lampy. Fresnelov vynález zvýšil účinnosť až k 80 % a viditeľnosť dosiahla desiatok kilometrov. Otáčavé sústavy Fresnelových šošoviek a zrkadiel navyše vysielajú charakteristickú frekvenciu zábleskov rôznych farieb, podľa nich je možné maják – na základe námornej mapy – identifikovať. V moderných prevedeniach môže mať šošovka priemer až 2,5 m a účinok Fresnelovej šošovky sa ešte kombinuje s okrajovými prstencami, ktoré svetlo nelámu, ale odrážajú žiaducim smerom.^[1]

Využitie

Sklenené alebo často i plastikové Fresnelove šošovky využívajú:

majáky (po prvýkrát osadené v roku 1823 na majáku Cordouan pri ústí rieky Girondy)
divadelné, filmové i vojenské svetlomety
svetlá („reflektory“) motorových vozidiel
majáčiky policajných a iných pohotovostných vozidiel
semafory, návestidlá a signalizačné svetlá
kondenzory zväčšovacích a premietacích zariadení
spätný projektor
veľmi plochá lupa
zberače solárnych kolektorov
infračervené snímače pohybu

Galéria

Zložitá Fresnelova šošovka pre maják (Musée de la marine, Paríž)
Maják s lampášmi opatrenými Fresnelovou šošovkou na Svetovej výstave v Paríži roku 1855
Plochá lupa
Detail plochej lupy