Evanjelikálne hnutie

Evanjelikálne hnutie alebo Hnutie evanjelikálnych (prebudeneckých) cirkví predstavuje prúd neoprotestantských kresťanských cirkví, vychádzajúcich z metodizmu.

Evanjelikalizmus označuje konzervatívnu vetvu protestantizmu, ktorá sa vyznačuje dôrazom na fakt, že Biblia je pre nich jediným zdrojom viery a Božieho zjavenia; okrem toho je pre evanjelikálov veľmi podstatný dôraz na evanjelizáciu, pokánie, a duchovné znovuzrodenie človeka. Evanjelikálne hnutie má silnú pozíciu najmä v anglicky hovoriacich krajinách (v USA sa k nemu hlási asi štvrtina obyvateľov ^[1]) a všeobecne je vo svete na vzostupe).

Dejiny hnutia

Dejiny evanjelikálnych cirkví majú korene v reformácii, ktorá sa v rámci vtedajšieho kresťanstva uskutočnila v 16. storočí. Táto reforma sa prejavila v rôznych smeroch. Aj keď Martin Luther ostáva centrálnou postavou tohto obdobia, iní reformátori rozvíjali alebo sa stavali proti odchýlkam kresťanstva tej doby. Stúpenci evanjelikálnych cirkví v základných bodoch súhlasia s Lutherovým učením, ale nepovažujú sa za jeho nasledovateľov. Za svoju základnú referenciu považujú Bibliu a najmä evanjeliá. Evanjelikálne cirkvi dávajú dôraz na vnútorný prerod človeka prostredníctvom prijatia kresťanskej viery prejavujúci sa kvalitatívne novým prístupom k životu, ako aj na intenzívnu misijnú činnosť s týmto spojenú. Tiež považujú osobnú skúsenosť a osobný vzťah s Bohom, ktorý vedie človeka v každodenných situáciách, za základné meradlo pravdy a správnosti konania. Pre niektoré z nich je charakteristický tiež Biblicizmus, čiže doslovný výklad a aplikácia veršov z Biblie.

Evanjelikálne hnutie nepredstavuje jednotný prúd s určitou hierarchiou ako je to v prípade tradičných cirkví. Je veľmi teologicky a organizačne rôznorodé. Zahŕňa zároveň cirkvi a pastorov veľmi otvorených z hľadiska teologického a ekumenického, ale aj cirkvi veľmi uzatvorené. Rozmanitosť sa prejavuje aj v organizácii: existujú cirkvi tzv. episkopálne (uznávajú autoritu jednej osoby), presbyteriánske (autorita rady starších) a kongregacionálne (autorita združenia volených zástupcov).

K evanjelikálnej tradícii sa hlásia najmä cirkvi vychádzajúce z tradície metodizmu, baptizmu a pietizmu (ale aj iné). Evanjelikálne hnutie je tiež viac či menej prepojené s Pentekostálnym a charizmatickým hnutím.

Terminologické problémy

Definícia a preklad termínu „evanjelikálny“ sa javí v dnešnej dobe sporná. Zatiaľ čo v minulosti bol termín “Evangelical” (angl.; nem. “Evangelikal”, fr. „Evangéliques“) v slovenčine synonymom slova “Evanjelický“, dnes sa pod toto hnutie zahŕňajú všetky cirkvi na vyššie spomenutých náboženských základoch, čo tradičnému luteránskemu protestantizmu nezodpovedá.

V slovenskom kontexte nemožno termín „evanjelikálne hnutie“ miešať s „Evanjelickou cirkvou ausburgského vyznania“, ktorá je predstaviteľkou luteránskej reformácie. V Česku sa používa termín „evangelikální hnutí“ a „Evangelická církev ausburgského vyznání“.

Kým v USA sa pojem "evangelical" chápe ako synonymum "protestant", slovenskí evanjelici (luteráni) pociťujú potrebu sa vyčleniť a urobiť rozdiel medzi evanjelikmi a evanjelikálmi. Súvisí to s malou spoluprácou medzi protestantskými cirkvami na Slovensku ako aj iným cirkevným kontextom. Na Slovensku je evanjelikov niekoľkonásobne viac (370 000 členov) ako všetkých členov evanjelikálnych cirkví dokopy (približne 20 000). V USA je len baptistov niečo vyše 20 percent populácie a luteráni sú po metodistoch až treťou najväčšou protestantskou skupinou; nepotrebujú sa preto zvlášť vyčleňovať. Naopak slovo baptista je v USA synonymom akejsi pobožnosti či dobrého kázania („to bola priam baptistická kázeň“ a pod.). Medzi evanjelikálne cirkvi na Slovensku sa zaraďuje Bratská jednota baptistov, Evanjelická cirkev metodistická, Cirkev bratská, Apoštolská cirkev (tiež ju zaraďujeme medzi letničné hnutie). Tieto štyri cirkvi vytvorili aj Združenie evanjelikálnych cirkví v SR a majú aj svoju katedru na Univerzite Mateja Bala v Banskej Bystrici.^[2] V slovenskom kontexte medzi evanjelikálne cirkvi možno zarátať aj Cirkev adventistov siedmeho dňa a cirkev s názvom Kresťanské zbory.

V posledných troch desaťročiach boli evanjelikálne cirkvi vzhľadom na počet členov na vzostupe.

Poznámka k prekladu pojmu "evangelical" z anglického jazyka

V slovenských textoch sa často stáva, že anglický výraz "evangelical" sa mylne prekladá ako "evanjelický". V slovenskom kontexte chápania výrazu slova "evanjelický" (podľa slovníkovej definície slovo označujúce príslušnosť ku kresťanskej cirkvi vychádzajúcej z učenia M. Luthera)^[3] však v angličtine existuje významovo korešpondujúce slovo "lutheran". V anglickom kontexte významu slova "evangelical" ide o všeobecnejší pojem, ktorý najčastejšie môže mať súvis s:^[4]

štyrmi biblickými Evanjeliami
protestantizmom všeobecne, často sa používa ako synonymum pre slovo "protestantský"
kladením dôrazu na spásu vierou vo vykupiteľskú smrť Krista prinášajúcu zmierenie s Bohom, ďalej na osobnú konverziu (obrátenie sa k Bohu), autoritu Biblie, a na dôležitosť kázania oproti rituálom

Z tohoto pohľadu je vhodné slovo "evangelical" prekladať ako "evanjelikálny", čo je aj dlhoročnou praxou v samotných protestantských denomináciách.

Kontroverznosť

Najvážnejším problémom evanjelikálneho hnutia je jeho roztrieštenosť a názorová nejednota. To sa prejavuje v rastúcom počte nových cirkví a samostatných spoločenstiev. Tieto neraz vznikajú odlúčením sa od pôvodných cirkví, pričom nezaujatým pozorovateľom sa teologické a bohoslužobné rozdiely vidia minimálne. Dobrým príkladom je situácia v USA, kde je v rámci jednej obce niekoľko evanjelikálnych zborov založených na rovnakom vierovyznaní (metodisti, baptisti).

Spolu s evanjelikálnymi hnutiami sa v USA spája aj pojem televanjelista (z angl. televangelist), čo značí kazateľa pracujúceho cez masmédiá. Niektorí z týchto kazateľov spôsobili škandály a finančné podvody. Niektorí z nich sú však všeobecne uznávaní a rešpektovaní za svoje celoživotné dielo, ako napríklad Billy Graham.

Európania (mimo Britov) celkovo nehľadia na evanjelikálne hnutie pozitívne. Členmi Vysokoškolského Biblického Hnutia (VBH), ktoré je slovenským občianskym združením zapojeným do medzinárodnej asociácie IFES (International Fellowship of Evangelical Students), a ktoré združuje evanjelikálnych študentov, však boli a sú (historicky vrátane predsedu tejto organizácie) aj členovia tradičnej evanjelickej cirkvi, a teda sa ako tradiční evanjelici pokladajú zároveň za evanjelikálov.^{[chýba zdroj]}

Rozšírenie

Spojené Štáty Americké

Najznámejší americkí evanjelikálni pastori

Európa

Najznámejší európski evanjelikálni pastori a teológovia

Kľúčové dokumenty evanjelikálneho hnutia

Lausannský záväzok (1974)
Chicagské vyhlásenie o neomylnosti Biblie (1978)
Chicagské prehlásenie o Biblickej hermeneutike (1982)
Chicagské prehlásenie o Biblickej aplikácii (1986)
Manifest z Manily (1989)
Cambridgeská deklarácia (1996)

Referencie

↑ America’s Changing Religious Landscape
↑ Katedra teológie a kachektiky [online]. [Cit. 2012-10-07]. Dostupné online.
↑ evanjelický in: Krátky slovník slovenského jazyka [online]. Bratislava: Veda, 2003, [cit. 2012-10-07]. Dostupné online.
↑ evangelical in: Merriam-Webster dictionary [online]. Merriam-Webster, [cit. 2012-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy

[1] America’s Changing Religious Landscape

[2] Katedra teológie a kachektiky [online]. [Cit. 2012-10-07]. Dostupné online.

[3] evanjelický in: Krátky slovník slovenského jazyka [online]. Bratislava: Veda, 2003, [cit. 2012-10-07]. Dostupné online.

[4] evangelical in: Merriam-Webster dictionary [online]. Merriam-Webster, [cit. 2012-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]