Diyarbakır

	Diyarbakır
	gr. Amida, kurd. Amed
	mesto
	zľava hore: Ali Paša džámí, Nebi džámí, park Sejrangeha, Šejk Matar džámí, Derijê Çijê, most Gözlü cez rieku Tigris, diyarbakirské mestské hradby, Pavilón veteránov
	Pôvod názvu: Súčasný názov Diyarbakır v tureckom jazyku znamená "krajina medi", tvar zaviedol Mustafa Kemal Atatürk v roku 1937.
Štát	Turecko
Región	Juhovýchodná Anatólia
Okres	Diyarbakır
Nadmorská výška	675 m n. m.
Súradnice	37°54′39″S 40°14′12″V / 37,91083°S 40,23667°V
Rozloha	15,272 km² (1 527 ha)
Obyvateľstvo	1 732 396 (2018)
Hustota	113 436,09 obyv./km²
Primátor	Adnan Selçuk Mızraklı (2019) (HDP)
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
	Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Diyarbakır Fortress and Hevsel Gardens Cultural Landscape
Typ pamiatky	kultúrna pamiatka
Rok zápisu; (č. zasadnutia)	2015 (#39)
Číslo	1488
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	iii, iv
	Poloha mesta v rámci Turecka
	Wikimedia Commons: Diyarbakır
	Webová stránka: [1]
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 37°54′39″S 40°14′12″V / 37,91083°S 40,23667°V

Svetové dedičstvo UNESCO

Diyarbakır^{[pozn. 1]} (arm. Տիգրանակերտ / Tigranakert, kurd. Amed, gr. Άμιδα / Amida) je hlavné provinčné mesto v Turecku, v regióne Juhovýchodná Anatólia. Mesto býva niekedy označované ako neoficiálne hlavné mesto tureckého Kurdistanu.^[1]^[2] Mestom preteká rieka Tigris.

História

Staroveké dejiny a byzantské obdobie

Územie Diyarbakiru bolo hustejšie osídlené už v neolitickom období. V staroveku mesto patrilo viacerým ríšam - Churitom, Aramejcom a Asýrčanom, Médom, Partom, Peržanom a iným národom. V roku 189 pred Kr. sa mesto stalo súčasťou Veľkého Arménska. V roku 66 mesto získali Rimania, ktorý ho prestavali a premenovali na Amida. Mesto, ktoré ležalo v strategickom pohraničí bolo viackrát opevnené hradbami. V roku 359 Amidu dočasne získal perzský veľkokráľ Šápúr II. ale už v roku 363 mesto späť získal Julián Apostata.^[3] Cisár Theodosius II. mesto učinil hlavným mestom provincie Mesopotamia Prima a mesto sa tiež stalo sídlom biskupa - metropolitu.^[4] V rímsko-byzantskom období sa tam nachádzalo viacero kostolov a podľa Jána z Efezu (6. storočie) sa v meste nachádzalo päť kláštorov. Pod moc Peržanov sa opätovne dostalo za vlády Kaváda I. v rokoch 502 – 504 a Husrava II. 602 – 628.^[3]

Krátko po bitke pri rieke Jarmúk (636) mesto a jeho okolie v roku 640^[3] získali Arabi, konkrétne ľud z kmeňa Bakr (Bakr ibn Wa'il),^[5] odkiaľ pochádzal i pôvodný tvar názvu mesta - dij(y)ár Bakr (Bakrovo územie). Mesto sa mal v 10. storočí viackrát pokúsiť dobyť aj byzantský cisár Ján I. Tzimiskes,^[3] avšak súčasťou Byzantskej ríše sa už viac nestalo.

Stredoveké dejiny

V priebehu stredovekých islamských dejín mesta patrilo územie Diybakiru striedavo kalifovi viacerým moslimským dynastiám (Hamdánovci, Bújovci, Marvánovci). V 11. storočí sa mesto dostalo do panstva Seldžuckej ríše a následne do autonómneho panstva Artukovcov, ktorý si z mesta učinili hlavné mesto. V roku 1241 mesto získal seldžucký Rumský sultanát, avšak čoskoro na to sa oblasť mesta dostala pod vplyv Mongolov (a následne mongolského Ilchanátu), ktorí umožnili obnovu vlády Artukovcov. V 14. a 15. storočí sa hegemónmi v oblasti stali turkické ríše - Karakojunluská ríša a následne Akkojunluská ríša. V roku 1507 mesto spolu s oblasťou získal Ismá‘íl I. z perzskej dynastie Safíjovcov, avšak už v roku 1516 mesto dobyla Osmanská ríša, v ktorej područí zostalo na ďalšie storočia. Dobyvateľ mesta Mehmed Paša získal za dobytie titul Fatih (Dobyvateľ).^[5]

Novoveké a moderné dejiny

V Osmanskej ríši sa Diyarbakir stal centrom rovnomennej provincie, ktorá patrila k najväčším a najvýznamnejším v ríši. Významnosť umocňovala pohraničná pozícia mesta a provincie vo vzťahu k osmanskému rivalovi perzskej ríši Safíovcov. Safíjovci mesto v tomto období síce opakovane získali, avšak nedokázali ho udržať. Mesto až do 16. storočia stále nieslo v prameňoch názov Amida. Mesto sa stalo významným kultúrnym centrom, správcami mesta bolo vystavaných viacero mešít a v roku 1815 boli opravené aj mestské hradby. V 19. storočí sa v okolí mesta podobne ako na iných miestach Osmanskej ríše sformovala opozícia emirov voči sultánom, ktorá však bola porazená. Vodcovia miestnych kmeňov si však aj napriek strate svojich titulov dokázali udržať moc.^[5]

Na sklonku veku Osmanskej ríše mesto podobne ako viaceré mestá v oblasti prešlo veľkými etnickými zmenami. Výrazne sa znížila arménska a asýrska populácia. Mohol za to jednak masaker v roku 1895,^[6] ale aj vynútené vysťahovalectvo spôsobené etnickými čistkami v roku 1915.^[7]

Po prvej svetovej vojne sa mesto nachádzalo vo francúzskej zóne vplyvu, avšak nakoniec sa stalo súčasťou dnešného Turecka. Proti kemalistickým reformám v meste však v roku 1925 vystúpila opozícia na čele s kurdským šejkom Sa‘idom. V meste bola vyhlásená čiastočná mobilizácia a povstanie ale bolo porazené. Nad mestom bol následne ustanovený zvláštny dohľad. Za vlády Atatürka mesto získalo aj dnešný tvar názvu Diyarbakır,^[5] odvodený od medi, ktorý sa v okolí začala vo veľkom ťažiť.^[8]

V 20. a 21. storočí sa mestská populácia v dôsledku urbanizácie zásadne zväčšila a zásadne narástol počet Kurdov v meste. Podľa prieskumu v roku 2006 76% obyvateľstva mesta denne používa kurdčinu.^[9]

Pamiatky

Veľká mešita (Ulu džámí), bola vystavaná seldžuckým sultánom Malikšáhom I. v 11. storočí. Ide o jednu z najstarších mešít na území dnešného Turecka. Na budove sa striedajú čierne bazaltové (čadičové) a biele vápencové pruhy. K mešite je pričlenená madrasa (škola) Mesudije.
Hazre Sulejman džámí alebo Hradná mešita (Kale džámí)
Šejk Matar džámí, mešita bola vystavaná akkojunluským vládcom Kásimom, známa je pre svoj „štvornohý“ minaret postavený na štyroch stĺpoch
Fatih Paša džámí, najranejšia osmanská budova v meste, bola vystavaná v roku 1520 diyabekirským guvernérom - pašom Mehmedom (Fatihom - Dobyvateľom)
Husrev Paša džámí, osmanská mešita, bola vystavaná druhým osmanským guvernérom, pôvodne malo ísť o madrasu
Iskender Paša džámí, osmanská mešita z roku 1551
Bahram Paša džámí, bola vystavaná osmanským provinčným správcom Bahramom pašom v roku 1572
Melek Ahmed džámí, osmanská mešita zo 16. storočia
Nebi džámí (Prorokova mešita), akkojunluská mešita zo 16. storočia, kamenná konštrukcia pomenovaná podľa veľkého počtu nápisov na minarete, ktoré ctia proroka
Safa džámí, pôvodne akkojunluská mešita z polovice 15. storočia, v roku 1532 prešla rekonštrukciou
staroveké rímske hradby z polovice 4. storočia, boli vybudované cisárom Konštantiom II., od roku 2015 pamiatka svetového dedičstva UNESCO
ortodoxný (sýrsky) chrám Panny Márie
katolícky (chaldejský) chrám sv. Antona z roku 1681
arménsky Chrám svätého Kyriaka, bol vystavaný v roku 1519, súčasnú podobu získal v roku 1883, avšak dlho nebol využívaný a v 21. storočí bol zrenovovaný
Záhrady Hevsel, 7 000 ha úrodnej kultivovanej pôdy na brehoch rieky Tigris, od roku 2015 sú pamiatka svetového dedičstva UNESCO
most Dicle Köprüsü alebo Gözlü Köprü cez rieku Tigris z roku 1065 vystavaný dynastiou Marvánovcov
Archeologické múzeum, uchováva pamiatky od ranej doby bronzovej až po obdobie súčasného Turecka
rodisko intelektuála a reformátora Ziya Gökalpa, slúži ako múzeum

Galéria

Mešita Nebi
Veľká mešita v Diyabakire, predná strana
Veľká mešita v Diyabakire, dvor
Veľká mešita v Diyabakire, východná fasáda
Veľká mešita v Diyabakire, detail ornamentu
staroveké (rímske) mestské hradby, lokalita setového dedičstva UNESCO
mestské hradby, lokalita setového dedičstva UNESCO
mestské hradby, lokalita setového dedičstva UNESCO
Diyarbakir
Diyarbakir
Šejk Matar Džami
„Štvornohý minaret“ mešity Šejk Matar Džami
Husrev Paša Džami
Sýrsky ortodoxný Kostol Panny Márie v Diyarbakire (tur. Merjemana kilisesi)
Nádvorie chaldejského kostola sv. Antona
Zvonica na Chráme sv. Antona (Mar Petjun) patriacom chaldejským katolíkom
Plán mesta zo 16. storočia
Arménsky kostol sv. Kyriaka (Giraga), vstup so zvonicou
Arménsky kostol sv. Kyriaka (arm. Giraga) pred rekonštrukciou v roku 2008
Arménsky kostol sv. Kyriaka (arm. Giraga), interiér
Záhrady Hevsel, lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Záhrady Hevsel a most Gözlü Köprü cez rieku Tigris

Poznámky

↑ V slovenčine zriedkavo prepisované aj Dijarbakir, pozri napr. Pri výbuchu na kurdskom tureckom juhovýchode niekoľko zranených [online]. Petit Press, [cit. 2019-11-08]. Dostupné online.

Referencie

↑ GUNTER, Michael M.. Historical Dictionary of the Kurds. [s.l.] : Scarecrow Press, 2010-11-04. Dostupné online. ISBN 9780810875074. S. 86. (po anglicky)
↑ JR, Joseph R. Rudolph. Encyclopedia of Modern Ethnic Conflicts, 2nd Edition [2 volumes]. [s.l.] : ABC-CLIO, 2015-12-07. Dostupné online. ISBN 9781610695534. S. 484. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d AMIDA In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 77.
↑ Diyarbakır In: The Eerdmans Encyclopedia of Early Christian Art and Archaeology, Ed., Paul Corby Finney. Grand Rapids, Michigan: William B. Eerdmans Publishing. 2016. 115 s. ISBN 978-0-8028-9016-0
↑ ^a ^b ^c ^d DIYAR BAKR In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. B. Lewis, CH. Pellat, J. Schacht. 2. vyd. Zväzok 2. New York : Leiden, 1993. 1146 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 343 – 347. (po anglicky)
↑ JONGERDEN, Joost; VERHEIJ, Jelle. Social Relations in Ottoman Diyarbekir, 1870-1915. [s.l.] : BRILL, 2012-08-03. Dostupné online. ISBN 9789004225183. S. 8. (po anglicky)
↑ DUMPER, Michael. Cities of the Middle East and North Africa: A Historical Encyclopedia. [s.l.] : ABC-CLIO, 2007. Dostupné online. ISBN 9781576079195. S. 130 – 131. (po anglicky)
↑ Üngör, Uğur, The Making of Modern Turkey: Nation and State in Eastern Anatolia, 1913–1950. Oxford: Oxford University Press, 2011. 244 s. ISBN 0-19-960360-X.
↑ The Kurdish Project [online]. [Cit. 2019-11-09]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Diyarbakır na anglickej Wikipédii. O čiastočný preklad ide v častiach: Pamiatky a Infobox.

Externé odkazy

pamiatky v meste (anglicky)

[1] V slovenčine zriedkavo prepisované aj Dijarbakir, pozri napr. Pri výbuchu na kurdskom tureckom juhovýchode niekoľko zranených [online]. Petit Press, [cit. 2019-11-08]. Dostupné online.

[2] GUNTER, Michael M.. Historical Dictionary of the Kurds. [s.l.] : Scarecrow Press, 2010-11-04. Dostupné online. ISBN 9780810875074. S. 86. (po anglicky)

[3] JR, Joseph R. Rudolph. Encyclopedia of Modern Ethnic Conflicts, 2nd Edition [2 volumes]. [s.l.] : ABC-CLIO, 2015-12-07. Dostupné online. ISBN 9781610695534. S. 484. (po anglicky)

[:1-4] AMIDA In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 77.

[5] Diyarbakır In: The Eerdmans Encyclopedia of Early Christian Art and Archaeology, Ed., Paul Corby Finney. Grand Rapids, Michigan: William B. Eerdmans Publishing. 2016. 115 s. ISBN 978-0-8028-9016-0

[:12-6] DIYAR BAKR In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. B. Lewis, CH. Pellat, J. Schacht. 2. vyd. Zväzok 2. New York : Leiden, 1993. 1146 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 343 – 347. (po anglicky)

[7] JONGERDEN, Joost; VERHEIJ, Jelle. Social Relations in Ottoman Diyarbekir, 1870-1915. [s.l.] : BRILL, 2012-08-03. Dostupné online. ISBN 9789004225183. S. 8. (po anglicky)

[8] DUMPER, Michael. Cities of the Middle East and North Africa: A Historical Encyclopedia. [s.l.] : ABC-CLIO, 2007. Dostupné online. ISBN 9781576079195. S. 130 – 131. (po anglicky)

[9] Üngör, Uğur, The Making of Modern Turkey: Nation and State in Eastern Anatolia, 1913–1950. Oxford: Oxford University Press, 2011. 244 s. ISBN 0-19-960360-X.

[10] The Kurdish Project [online]. [Cit. 2019-11-09]. Dostupné online. (po anglicky)

[pozn. 1]

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]