Besnota

Besnota
Pes nakazený besnotou
Klasifikácia
MKCH-10	A82: Besnota (odkaz)
Pozri aj Medicínsky portál

Besnota (lat. rabies) je akútne vírusové ochorenie teplokrvných živočíchov, a teda aj človeka. Patrí medzi antropozoonózy (ochorenia prenosné zo zvierat na človeka). Postihuje predovšetkým centrálnu nervovú sústavu (mozog a miechu). Charakteristické pre túto nákazu sú zmeny správania, podráždenosť, agresivita a paralýzy. Po vypuknutí besnoty u človeka (klinický stav choroby) je úmrtnosť 100 %.^{[chýba zdroj]}

Klasifikácia podľa MKCH

• A82: Besnota
  • A82.0: Lesná besnota
  • A82.1: Mestská forma besnoty
  • A82.9: Nešpecifikovaná besnota

História

O etiológii (príčine vzniku) besnoty panovali až do 19. storočia najrôznejšie predstavy. Za pôvodcu boli v stredoveku okrem iných označované aj smäd, hlad, rôzne atmosférické javy, kolísanie teploty, démoni a iné. Tiež jednou z teórií výskytu tejto choroby u psov bola prítomnosť belavej chrupavčitej štruktúry na spodine jazyka. Ľudia sa v tej dobe domnievali, že po vyrezaní tohto útvaru psa vyliečia.

Infekčnú povahu ochorenia dokázal až Georg Gottfried Zinke v roku 1804. Experimentálne nakazil zdravého psa besnotou prenosom slín zo psa chorého. Základy modernej vedeckej koncepcie vo výskume tejto nákazy položil Louis Pasteur koncom 19. storočia. Dokázal pôvodcu ochorenia v mozgu uhynutého zvieraťa, rozpracoval intracerebrálny spôsob inokulácie a položil základy pre antirabickú imunizáciu.

Prevencia a profylaxia

Prevencia je možná jedine očkovaním a obnovovaním imunity preočkovaním. Zvieratá sa očkujú plošne orálnou formou vakcíny. U neočkovaného pri nakazení je nutné podať vakcínu do 48 hodín.^{[chýba zdroj]}

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Besnota
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Besnota