Čao Le-ťi
| Čao Le-ťi | ||||||||
 | ||||||||
| Predseda Stáleho výboru Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 10. marec 2023 | ||||||||
| ||||||||
| 12. tajomník Ústrednej komisie pre kontrolu disciplíny Komunistickej strany Číny | ||||||||
| V úrade 25. október 2017 – 23. október 2022 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 8. marec 1957 (67 rokov) Si-ning, Čching-chaj, Čína | |||||||
| Politická strana | Komunistická strana Číny | |||||||
| Profesia | Politik | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Čao Le-ťi (multimediálne súbory) | |||||||
Čao Le-ťi (čín. 赵乐际, pchin-jin: Zhào Lèjì; * 8. marec 1957, Si-ning, Čína) je čínsky politik a vrcholný funkcionár Komunistickej strany Číny. Od roku 2017 je členom stáleho výboru politbyra Ústredného výboru KS Číny a radí sa tak medzi sedem najmocnejších mužov v Číne.[1] Od jari 2023 je súčasne predsedom stáleho výboru Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, a teda hlavou čínskeho parlamentu. V rokoch 2017 – 2022 zastával funkciu tajomníka Ústrednej komisie pre kontrolu disciplíny, vrcholného straníckeho protikorupčného orgánu.[2] Predtým bol v rokoch 2012 – 2017 vedúcim organizačného oddelenia Ústredného výboru KS Číny.
Bol členom 16., 17., 18., 19. ústredného výboru, 18. a 19. politbyra ÚV, a v súčasnosti je členom 20. ústredného výboru a 20. politbyra ÚV Komunistickej strany Číny.[3]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvod, mladosť a vzdelanie
[upraviť | upraviť zdroj]Čao Le-ťi sa narodil 8. marca 1957 v Si-ningu, hlavnom meste západočínskej provincie Čching-chaj. Jeho rodina je pôvodom z provincie Šen-si; jeho otec bol sianský rodák a úradník v provinčnej vláde. Čaov otec bol údajne blízky priateľ Si Čung-süna, otca čínskeho prezidenta a generálneho tajomníka KS Číny Si Ťin-pchinga. Čao Le-ťiho rodičia boli medzi kádrami Komunistickej strany Číny, ktorí sa zo Si-anu, hlavného mesta Šen-si, presťahovali do Čching-chaja za účelom podporiť rozvoj tejto vtedy ekonomicky veľmi zaostalej provincie. Vzhľadom na svoj pôvod Čao hovorí so silným regionálnym, šensiským prízvukom.[4]
V rokoch 1974 – 1975, počas čínskej kultúrnej revolúcie, bol Čao ako príslušník tzv. „vzdelanej mládeže“ nútene vyslaný pracovať do poľnohospodárske komúny v okresu Kuej-te. V roku 1975 sa stal členom Komunistickej strany Číny. Následne v rokoch 1975 – 1977 pracoval ako referent tlačového odboru provinčného obchodného úradu čchingchajskej provinčnej vlády. Potom v rokoch 1977 – 1980 absolvoval bakalárske štúdium filozofie na Pekinskej univerzite v rámci posledného ročníka študentov zloženého z radov „robotníkov, roľníkov a vojakov“.[4]
Čao Le-ťi neskôr taktiež absolvoval dva vzdelávacie programy (vo forme kombinovaného alebo diaľkového štúdia): magisterský program meny a bankovníctva na Čínskej akadémii sociálnych vied v rokoch 1996 – 1998, a potom doktorandský program politických vied na Straníckej škole ústredného výboru KS Číny v rokoch 2002 – 2005.[4]
Politický vzostup
[upraviť | upraviť zdroj]Roku 1980 sa vrátil na čchingchajský obchodný úrad, tentoraz ako úradník v politickom oddelení, pričom na tomto poste zotrval do roku 1982. Zároveň v tejto dobe (1980 – 1983) tiež pôsobil v rôznych funkciách na Čchingchajskej provinčnej obchodnej akadémii, menovite ako asistent, tajomník tamojšej organizácie Čínskej komunistickej ligy mládeže a zástupca vedúceho kancelárie rektora školy. Potom v rokoch 1983 – 1984 na provinčnom obchodnom úrade pôsobil v úlohe zástupcu straníckeho tajomníka politického oddelenia a tajomníka tamojšej organizácie Čínskej komunistickej ligy mládeže.[4]
V rokoch 1984 – 1986 pôsobil ako generálny riaditeľ a stranícky tajomník Čchingchajskej elektronickej a chemickej korporácie. Roku 1986 bol menovaný zástupcom riaditeľa a zástupcom straníckeho tajomníka čchingchajského obchodného úradu a následne v rokoch 1991 – 1993 zastával post riaditeľa a straníckeho tajomníka. Roku 1993 bol povýšený do funkcie asistenta guvernéra provincie Čching-chaj a krátko na to sa v roku 1994 stal viceguvernérom provincie, pričom vo funkciu zotrval do roku 1997. Roku 1997 bol menovaný straníckym tajomníkom čchingchajského hlavného mesta Si-ning, ktorým potom bol do roku 1999.[4]
Vrchol provinčnej politiky dosiahol v roku 2000, keď bol menovaný za guvernéra Čching-chaja. Vo svojich 42 rokoch sa tak stal najmladším guvernérom provincie v celej Číne.[4] Na XVI. zjazde Komunistickej strany Číny v roku 2002 bol tiež zvolený za riadneho člena 16. ústredného výboru KS Číny. Potom bol v rokoch 2003 – 2007 tajomníkom provinčného výboru KS Číny v Čching-chaji, najvyššie postaveným straníckym hodnostárom v provincii, de facto nadradený guvernérovi, a zároveň bol v rokoch 2004 – 2007 predsedom Zhromaždenia ľudových zástupcov provincie Čching-chaj, provinčného zákonodarného zboru.[4]
25. marca 2007 bol menovaný za tajomníka provinčného výboru KS Číny v Šen-si.[5] Na XVII. zjazde KS Číny v októbri toho istého roku bol opätovne zvolený za člena 17. ústredného výboru strany.[6] V provinciu Šen-si potom zotrval do roku 2012.[4]
Vrcholná politika
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2012 bol na XVIII. straníckom zjazde zvolený za člena 18. ústredného výboru, na ktorého prvom zasadnutí bol následne zvolený za člena 18. politbyra, úzkeho 25-členného vedenia strany, a tiež za jedného z tajomníkov sekretariátu ústredného výboru.[7] 19. novembra 2012 bol menovaný za vedúceho organizačného oddelenia ústredného výboru Komunistickej strany Číny, vplyvného orgánu rozhodujúceho o obsadzovaní vrcholných postov vo všetkých štátom riadených inštitúciách, od ministerstiev a štátnych podnikov až po médiá a univerzity. V roku 2014 sa stal členom novozriadenej Ústrednej komisie pre všestranné prehĺbenie reforiem.[8]
Na XIX. zjazde Komunistickej strany Číny v roku 2017 bol povýšený na samý vrchol čínskej komunistickej hierarchie; 25. októbra sa stal jedným zo siedmich členov stáleho výboru politbyra Ústredného výboru KS Číny a tajomníkom Ústrednej komisie pre kontrolu disciplíny (ÚKKD), vrcholného straníckeho protikorupčného a disciplinárneho orgánu.[9] Podľa denníka The Wall Street Journal Čao Le-ťi počas svojho pôsobenia v ÚKKD do jej fungovanie väčšinou nezasahoval a na rozhodovaní o jednotlivých vyšetrovaniach sa podieľal len minimálne.[10]
V októbri 2022 bol znovuzvolený za člena stáleho výboru politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny[11] a v marci 2023 ho Všečínske zhromaždenie ľudových zástupcov zvolilo za predsedu stáleho výboru zhromaždenia.[12]
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]Čao Le-ťiho brat, Čao Le-čchin, pôsobil viac ako dve desaťročia v provincii Šen-si. Niekoľko mesiacov po tom, čo sa Čao Le-ťi stal tajomníkom provincie, bol Čao Le-čchin preložený do Kuang-si. V januári 2013 bol menovaný straníckym tajomníkom Kuej-linu. Bol tiež delegátom na XIX. zjazde Komunistickej strany Číny.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Politburo boy band? An alternative take on China's new leaders [online]. bbc.com, 2017-10-25, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
- ↑ SHEPHERD, Christian. China's Xi taps low-profile official to take over war on graft [online]. Reuters, 2017-10-25, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Zhao Leji 赵乐际 [online]. chinavitae.com, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. Archivované 2024-02-24 z originálu.
- ↑ a b c d e f g h i LI, Cheng. Zhao Leji 赵乐际 [online]. brookings.edu, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ 原青海省委书记赵乐际出任陕西省委书记 [online]. news.sina.com.cn, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
- ↑ List of members of the 17th CPC Central Committee [online]. china.org.cn, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Rising stars in China's new Politburo [online]. South China Morning Post, 2012-11-16, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
- ↑ KECK, Zachary. China Reveals Members of New Leading Group on Reform [online]. The Diplomat, 2014-01-24, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
- ↑ China’s new leadership team unveiled: Zhao Leji named as anti-graft chief while Xi Jinping elevates trusted deputy to top military role [online]. South China Morning Post, 2017-10-25, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. Archivované 2022-05-05 z originálu.
- ↑ Chun Han Wong and Keith Zhai. China’s Leaders: Xi Jinping and His Men [online]. wsj.com, 2022-10-23, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
- ↑ SONG, Wanyuan; WONG, Tessa. Politburo Standing Committee: Who are the men who rule China now? [online]. bbc.com, 2022-10-23, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Zhao Leji elected chairman of China's 14th National People's Congress Standing Committee [online]. en.people.cn, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čao Le-ťi
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čao Le-ťi na českej Wikipédii.