Réžia:
Miloš PietorScenár:
Helena PolachováKamera:
Dodo ŠimončičHudba:
Ada RehorováHrajú:
Juraj Kukura, Magda Vášáryová, Emília Vášáryová, Martin Gregor, Gustáv Valach, Oľga Sýkorová, Jaroslav Rozsíval, Rudolf Velický, Jozef Cút, Igor Čilík, Pavol Mikulík, Martin Huba, Ľubo Gregor (viac)Obsahy(1)
Televízna adaptácia románu rakúskeho spisovateľa Stefana Zweiga. Tragický príbeh lásky chromého dievčaťa k poručíkovi tvorí rámec k zamysleniu sa nad ľudským súcitom. Mladý dôstojník si chce získať postavenie a hľadá "dobrú partiu". Votrie sa do domu miestneho boháča aj preto, že ľúbi jeho neter. Za nešťastných okolností zistí, že boháčova dcéra má od istého času ochrnuté nohy. Dôstojníkove ospravedlnenia a časté návštevy berie ako prejav náklonnosti. Verí mu a začína znovu dúfať, že sa uzdraví. Už aj preto, aby mu mohla byť rovnocennou partnerkou ako iné ženy. Dôstojník zo začiatku pristúpi na túto hru. (RTVS)
(viac)Recenzie (8)
Ťažko sa mi to hodnotí, nakoľko je problém vlastne presne opačný, ako som čakal. Že hrá útle, bledé dievča s detsky nevyvinutým hrudníkom, väčšinu knihy nazývané dieťaťom, takmer 30-ročná - trojky kozy - Magda Vašáryová, zas tak nevadí, pretože hrá výborne, každú jednu emóciu trafila správne a dá sa jej jej prejav veriť. Presne obsadený Kukura, naopak, hrá afektovane prakticky všetky polohy, a Valach, stvárňujúci dobráckeho starého profesora, jak keby omylom dorazil na natáčanie filmu o nejakom drsňáckom, štramáckom detektívovi v stredných rokoch. Tiež podáva kvalitný výkon, lenže v kontexte knižného charakteru je de facto celý čas na smiech. Úpravy nevadili, ani v závere, dokonca ani vložený skoro trojuholník so slúžkou. A raz som sa pristihol, že dúfam v nemožné, aj keď poznám koniec; tak silná je to predloha. Jedna z najlepších kníh, ktoré som čítal. Kto ju nečítal, nech si hviezdu pridá. Alebo nech si ju radšej prečíta, konieckoncov, je zadarmo na nete. ()
Psychologická dráma mapujúca priestor nad ľudským súcitom tvrdí, že človek musí mať súcit na uzde, lebo urobí viac nepríjemností ako ľahostajnosť. Mladý poručík Anton ( Juraj Kukura ) chodí do domu zbohatlíka kvôli náklonnosti k jeho neteri ( Emília Vašáryová ). Lenže sa do neho zamiluje zbohatlíkova handicapovaná dcéra ( Magda Vašáryová ) a mladík si odrazu uvedomuje, že je to súcit, ktorý ho priťahuje k mladej žene a začne sa brániť. Jeho obrana a polemika nad otázkou súcitu k bezbrannej žene je ústrednou myšlienkou filmu a s nádherným hudobným doprovodom Mozartových skladieb vzniklo hĺbavé dielo. ()
Lehkomyslný důstojník se vetře do bohaté rodiny, aby sbalil neteř domácího pána. Shodou okolností ovšem narazí na jeho ochrnutou dceru, svou nevědomostí způsobí faux-pas a ve snaze vše napravit spustí v sobě vlnu soucitu, která vede až vzájemnému jednostrannému vztahu. Film o tom, co je vlastně láska a co soucit, jak si člověk dokáže vybudovat past na sebe sama, směsicí soucitu, slušnosti a etikety se zamotá do víru událostí a pak neví jak z toho ven. Poměrně těžkopádné vyprávění, které by sneslo být i kratší, ale jinak herecky na výši. 70% ()
Naozaj je mi ľúto, že televíznemu filmu nakrútenému výborným režisérom so skvelými hercami musím dať dve hviezdičky znamenajúce, že nemal byť podľa môjho názoru nakrútený. Pravdepodobne má na mojom odmietavom názore najväčší podiel samotná predloha, ale ani čudesný Kukura s kŕčovitým Valachom nenaplnili moje očakávania. A tak som mohol obdivovať iba sestry Vášáryové, z ktorých Magda jednoznačne dominovala. ()
Film nielen o súcite, ale aj o lekárskej etike a nádeji. Hlavne o falošnej nádeji, či je prípustná aspoň vo forme placeba. Sestry Vášáryové ako sesternice, prím tu hrá Magda a spolu s Kukurom, ktorý tu vyzerá ako Ľudovít Štúr, rozohrávajú dosť náročnú psychologickú hru. Na môj vkus sa trochu veľa rozmýšľa bez slov a ten vnútorný hlas Kukuru nemusel byť od iného herca. –––– Súcit je ako morfium. Kto s ním nevie zaobchádzať, ruky preč od neho! –––– Možno vaša netrpezlivosť bude úspešnejšia, ako moja trpezlivosť. ()
Reklama