Carnal Knowledge
Sexuálne vzťahy
Režie:
Mike NicholsScénář:
Jules FeifferKamera:
Giuseppe RotunnoHrají:
Jack Nicholson, Ann-Margret, Art Garfunkel, Candice Bergen, Rita Moreno, Cynthia O'Neal, Carol Kane, John DullaghanObsahy(1)
Sandy a Jonathan, dva přátelé, znající se už z dob studií na vysoké škole, procházejí nezávisle na sobě vleklou krizí. Každý jejich pokus o navázání smysluplného vztahu končí hořkým neúspěchem. Jack Nicholson a Art Garfunkel v hlavních úlohách tragikomického dramatu z dob, kdy Americe vládly květinové děti. (oficiální text distributora)
Videa (1)
Recenze (79)
Som prekvapený zo snímku režiséra Mikea Nicholsa,ale nie som prekvapený z tria predchádzajúcich snímkov Hlava 22,Absolvent a Kto sa bojí Virginie Woolfovej? Všetky tri sú skvostné zaujímavé počiny,ktoré majú veľa do seba... Niečo ma fascinuje na Nicholsovej réžii,ktorá vyzerá jednoducho,pritom keď sa začínam sústrediť na úvod,hneď ma dostáva kompozícia obrazov po sebe nasledujúcich ako je to v tomto prípade... V pozadí sú dvaja hlavní mužskí predstavitelia Jack Nicholson,ktorý dokazuje,že je herecký velikán a príležitostný herec Art Garfunkel,ktorý po Hlave 22 opäť spolupracuje s Nicholsom. Rozprávajú sa o jednej babenke,s ktorou sa chystá zoznámiť Sandy(Art),ktorý je nesmelý,ale túži s ňou chodiť. V tom nevidím nič zlé,jeho kamoš Jonathan (Jack) trpí posadnutosťou sexom,neukojený 30-nik,ktorý nikdy nevie s tým prestať,preto sa čochvíľa dostane do nohavičiek Sandyho priateľky Susan(Candice Bergen),ktorá je pekná,sympatická,inteligentná,len chybička krásy tkvie v tom,že s ňou chodia obidvaja,len jeden z nich to nevie... Zložitá dráma s ľudskými vzťahmi,ktoré sa preplietajú do väčšej siete s ďalšími novými,ktoré prichádzajú do ich životov. Dospejú o niečo neskôr,že nemá zmysel spolu chodiť,t.j Jonathan a Susan,povedal by som,že Sandy by si mohol kľudne vziať dobrovoľne život,keď by to zistil... Jonathan obdivuje staršie ženy s veľkými prsiami,a takú si automaticky zaobstará,modelku Bobbie,vynikajúci výkon Ann-Margret,s ktorej sa stáva obeť neukojeného partnera,ktorý z nej robí nafukovaciu Anču,pritom ona by sa chcela vydať.. Snímok je kritický v zobrazení človeka,ktorý trpí chorobou satyriázou,t.j hypersexualita,ktorá výstižne vysvetľuje záverečný monológ jednej ženy,ku ktorej na záver snímku prichádza,ktorá šťavnatými slovami konkretizuje Jonathanovu povahu... Pomerne sa tu vyskytuje veľa nahoty,uštipačných slov,konverzácii...Totálne excelentne spracované je domáci album fotografií,na ktorých sú babenky,s ktorými niečo mal Jonathan s jeho trefnými komentármi,ktoré si prezerajú so Sandym na domácom projektore,tak to je niečo neuveriteľné... V hlave mi utkveli zábery statickej kamery,kde postava nemá šancu odtiaľ zliezť alebo zábery,ktoré nie sú vôbec vidieť,a tak počuť ich zvuky. Až som sa čudoval,čo herci niekedy stvárajú,otvorení v gestách,stykoch,mimikách,narážkach,klasicky takto by som mohol pokojne sám zažiť alebo poznať niekoho,kto má skúsenosti so vzťahmi,ktoré prinášali prievan a málo číreho optimizmu.Mike Nichols už keď pracoval na tomto projekte bol podľa mňa rešpektovaný tvorca so snímkami,čo som spomenul na začiatku,preto začína u mňa vzbudzovať úctu a rešpekt,i keď každý z týchto filmov,čo som videl sprevádza zvláštny pocit z toho,čo sa ponúka vidieť,tá kontroverzia ale nie je zbytočná,či nasilu,je tam potrebná ako aj postavy,ktoré predvádzajú výkony,z ktorých behá nepríjemný mráz po chrbte. Ak muž,či žena prežíva krízu vo vzťahu ,to môže byť inšpirácia ako sa tomu vyhnúť alebo nepríjemné prekvapenie,čo môže nastať... ()
Vztahová konverzačka s otevřenými, často peprnými, ovšem nikterak oplzlými dialogy a zajímavou myšlenkou - stydlín Sandy a bonviván Jonathan měli k ženám a vůbec vztahům sice rozdílný postoj, avšak nakonec dopadli přibližně stejně. Herecky tu sice vládne Jack Nicholson (dámy, tady mu to dokonce i sekne! :-)), ovšem Art Garfunkel podal rovněž skvělý výkon. Candice Bergen a Ann-Margret patřily k nejkrásnějším herečkám té doby, avšak krom přirozené krásy byly obdařeny i hereckým talentem. Důkaz, že se i o vztazích, sexu a intimnostech nechá vyprávět inteligentním a vkusným způsobem. 75%. ()
Mám pocit, jako by hrál Jack Nicholson sám sebe, tudíž pro něj nemuselo být tak těžké předvést tak senzační výkon, jakého jsme svědky. Nechci tím ale vůbec jeho herecké umění snižovat, protože především ve výstupech s Ann Margret mrazí a bolí na duši každého trochu jen citlivějšího člověka. Miku Nicholsovi se podařilo natočit velmi zdařilé drama o věčném hledání ideálu lásky, krásy, vnitřního štěstí a harmonie ve vztahu. Existuje ale něco takového nebo jde o "modrého ptáka" ?... ()
„If you had a choice..“ „Yeah?“ „Would you rather love a girl or have her love you?“ Americký film o povrchných vzťahoch mužov a žien, zameraných viac na mužov, ktorých na ženách uspokojuje iba sex a nedokážu vytvoriť niečo úprimné a seriózne bol vytvorený v dobe, kedy Japonci točili filmy o tom, že japonskí muži sa cítia vykorenení, stratení v zaľudnených metropolách a so ženami nedokážu nadviazať akýkoľvek rozumný kontakt okrem znásilnenia. Mike Nichols pokračuje vo svojom rozoberaní vzťahov tak, že vidíme priebeh a formovanie postáv a ich zmeny v rámci časového obdobia niekoľkých rokov. Film je rovnako podnetný ako predošlé 2, ktoré sa zaoberali vystúpením z komfortnej zóny, prijatím pocitu viny a zároveň jeho zahodením v rámci svojej cesty a cieľa a hlodavých problémov v nenaplnenom manželstve, ktoré sa asi nikdy nevyriešia, pokiaľ ostávajú manželia spolu len zo zotrvačnosti. Jack Nicholson sa do svojej úlohy veľmi hodí, jeho tvár ho predurčila na zaujímavé úlohy chlapov, od ktorých by ženy nemali čakať čistú dobrotu a prvé a posledné do vzťahu. Art Garfunkel je tiež zaujímavý a svojou tvárou vytvára ku Nicholsonovej kontrast zdanlivého neviniatka. Mike Nichols ponúka príbeh a postoje hodné zamyslenia v nestarnúcej téme a dáva si tak ďalší úspešný vrub ku svojej filmografii, ktorý je oveľa lepší ako neskorší podobný film Closer, ktorý rovnakou mierou pristupuje ku mužom aj ženám a kazí tak hlbší pohľad na jedných či druhých. Po Who’s afraid of Virginia Woolf o manželstve v rozklade a The Graduate o búraní stereotypov vo vopred nalajnovanom živote mladého človeka sa režisér Mike Nichols zase zamyslel nad vzťahmi a teraz konkrétne nad tým, ako veľmi môže napĺňať ľudí vzťah okresaný na sex. Plnenie si základných potrieb pritom nemusí byť zlé, ak to tak ľuďom vyhovuje. Tu sa síce viac zameriava na pohľad z mužského spektra, no téma tým vôbec neupadá, naopak, užší fokus prináša hlbšie ponorenie sa do problematiky aj postáv, pričom nezabúda na zobrazenie priateľstva dvoch mužov, u ktorých je hlavná téma ženy. Prológový dialóg bez zobrazenia dvoch hlavných mužských postáv spoľahlivo uvádza diváka do témy načrtnutím ich rozmýšľania a hláškami. Do toho swing a hra svetla a tieňa v scénach prajnej noci. Téma určite hodná diskusie si film zaslúžila zaujímavý film s kvalitnými hereckými výkonmi Jacka Nicholsona Arta Garfunkela. V Japonsku už podobné tabu búrali v oveľa väčšej miere a rozmanitejších kvalitách. Tu však vidíme aspoň trochu popis aj pickupu, aj keď nie v takej miere, ako to vedia podať dnešní alebo minulí kouči. Režisér aj súcitne pozerá na svojho hrdinu Sandyho, ktorý na rande prechádza testami komplikovanej ženy intelektuálky. V rámci klasického prvého vzťahu jej pripisuje väčšiu hodnotu, akoby mal a nedokáže preniesť každú, čo najlepšie mienenú radu od svojho najlepšieho kamaráta Jonathana do praxe, ale dokáže to kalibrovať, čo je tiež veľmi dôležité. Jonathan v Nicholsonovom podaní sa chová nečestne, čo je okrem drámy využívané aj komediálne a vďaka umnému strihu scén vtipné scény fungujú. Kamera sa v kľúčových scénach zameriava len na tvár postavy, ktorá je v strede a ostatné dve postavy sú okolo nej po stranách, počuť ich, ale nie sú zobrazené. Tým sa navodzuje lepšie vnímanie emócií práve zobrazenej postavy. Mike Nichols presným výberom zaujímavej formy podávaného stále aktuálneho obsahu opäť trafil do čierneho a pripísal si na vrub jeden zo svojich klenotov, ktorý začína aj končí vôňou realizmu. „You liked that?“ „Yeah.“ „I give her to you.“ –„How do I break the news to her?“ –„If you don’t, I will.“ –„Her tits were too small.“ –„He won’t mind. „How do you know?“ „I won’t tell him.“ –„Bullshit artist.“ –„The more he failed, the more advice I got.“ –„He loves me.“ „That’s no reason to go to bed with him.“ –„Sorry about that. Or something.“ Jazykové okienko: Schmuck; break news; good grief; he’s a day; built; through the mill; The pot calling the kettle black. () (méně) (více)
Až nebývale otevřená pitva mezilidských vztahů a sexuality. Snímek v mnohém připomíná režisérův pozdější majstrštyk "Closer", ale v působivosti se mu nevyrovná. Cynismu je tu na rozdávání, čehož nejlépe využívá Jack Nicholson, jehož postava je středobodem filmu. I přese všechno jsem se nemohl ubránit pocitu, že snímku schází důraznější (zajímavější) zpracování, které by umocnilo dopad na diváka. 7/10 ()
Galerie (58)
Zajímavosti (5)
- Někteří mužští diváci si stěžovali, že je jim snímek nepříjemný, protože zachycuje svazky, které jsou běžné, ale zcela nefunkční. (Zetwenka)
- Když se Jack Nicholson připravil k natáčení lechtivých scén, upozornil všechny na place výkřikem "Here comes Big Steve!" (D3VIL)
- S filmem měla v březnu 1972 problém Albany v Georgii a rozhodla, že snímek je obscénní a odsoudila provozovatele kina Billiho Jenkinse za jeho distribuci k 12 měsícům a pokutě 750 amerických dolarů na základě přísnějšího tzv. Millerova standartu. Film byl zabaven. Proces se stále pro Jenkinse nevyvíjel dobře, u soudů byl opakovaně odsuzován, až poslední naději získal u Nejvyššího soudu pro USA v roce 1974, který zrušil verdikt odsouzení Nejvyššího soudu státu Georgie. (Zetwenka)
Reklama