Sopečná činnosť
Sopečná činnosť alebo vulkanická činnosť[1], skrátene vulkanizmus sú javy, ktoré súvisia s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme (astenosféry, prípadne až z hranice spodného plášťa) do vrchnej časti zemskej kôry (litosféry) alebo až na povrch a so vznikom vyvretých hornín, ako aj ostatných vulkanických fenoménov. Rozlišuje sa:
- hlbinný vulkanizmus - plutonický (procesy prebiehajúce v väčších hĺbkach pod zemským povrchom)
- povrchový vulkanizmus - neptunický (procesy prebiehajúce na zemskom povrchu, alebo tesne pod ním).
Pod pojem sopečná činnosť patrí vznik všetkých typov sopiek, všetky formy sopečných erupcií, vznik všetkých vyvretých telies, činnosť gejzírov, horúcich prameňov a emisie horúcich plynov a pár z fumarol. Sopečná činnosť vyvoláva aj otrasy zeme, ktoré sú zvyčajne menšieho rozsahu, lebo majú vysoko položené ohnisko.
S vulkanizmom je spojený aj ekonomický význam, nakoľko veľa významných ložísk rudných aj nerudných surovín je viazaných na vulkanické oblasti (dobrým príkladom sú ložiská polymetalických a drahokovných rúd v Slovenskom stredohorí - okolie Banskej Štiavnice a Kremnice, ktoré sú výsledkom treťohornej sopečnej činnosti).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hambálek, Ľ., Koza, J., Pittich, E., 2017, Súpis termínov z astronómie (pokračovanie). Kultúra slova, 51, 2. s. 78 – 90.
