iBet uBet web content aggregator. Adding the entire web to your favor.
iBet uBet web content aggregator. Adding the entire web to your favor.



Link to original content: http://sk.wikipedia.org/wiki/Vsetín
Vsetín – Wikipédia Preskočiť na obsah

Vsetín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vsetín
mesto
Vsetínsky zámok
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Zlínsky (CZ072)
Okres (LAU 1) Vsetín (CZ0723)
Obec s rozš. pôs. Vsetín
Poverená obec Vsetín
Historická krajina Morava
Rieka Vsetínská Bečva
Nadmorská výška 348 m n. m.
Súradnice 49°20′19″S 17°59′35″V / 49,338611°S 17,993056°V / 49.338611; 17.993056
Rozloha 57,61 km² (5 761 ha)
Obyvateľstvo 26 668 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 462,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1308
Starosta Jiří Růžička (KDU-ČSL)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 75501
Miestne časti 4
Zákl. síd. jednotky 26
Katastrálne územie 3
LAU 2 (obec) CZ0723 541630
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Vsetín
Svárov 1080
755 01 Vsetín
E-mailová adresa posta@mestovsetin.cz
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Vsetín
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.mestovsetin.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Vsetín (nem. Wsetin) je okresné mesto v Zlínskom kraji na severovýchodnej Morave na rieke Vsetínská Bečva, 27 km severovýchodne od Zlína a 60 km juhovýchodne od Olomouca. Žije tu približne 26 100 obyvateľov (2018).

Pečať mesta Vsetín

Najstaršie dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé zmienky o Vsetíne pochádzajú z rokov 12971308 a popisujú mestečko Setteinz v údolí Vsetínskej Bečvy, s mlynom a kostolom. Prvá písomná zmienka však pochádza až z roku 1307 a už v nasledujúcom roku bol rádom templárskych rytierov prenajatý Vokovi z Kravař. Názov Wsetin sa v dokumentoch vyskytuje od roku 1396, prvý vklad vsetínskeho panstva do Moravských zemských dosiek (pozemkovej knihy) bol uskutočnený v roku 1505. Rozhodujúci vplyv na vývoj mesta mala kolonizácia v 13. a 14. storočí. V 16. storočí sa na území Vsetínska rozšíril chov kôz, z neďalekého Slovenska, neskôr sa však viac presadil chov oviec. Túto činnosť vykonávala najmä čeľaď, nazývaná valasi. Tento názov sa postupne vžil ako obecné označenie obyvateľov celého regiónu. V polovici 15. storočia bola na pravom brehu rieky Vsetínskej Bečvy, v lokalite dnešného Horného námestia vybudovaná pevnosť, ktorá bola v 17. storočí prestavaná na zámok.

Rekatolizácia a tridsaťročná vojna

[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1609 vyženil vsetínske panstvo Albrecht z Valdštejna, neskorší cisársky vojvodca. Na Vsetínsko povolal jezuitov, za účelom rekatolizácie miestneho obyvateľstva. Náboženský a s ním spojený hospodársky útlak viedli až k rebéliám miestneho obyvateľstva za tridsaťročnej vojny. Vzbury vyvrcholili v roku 1644 popravou asi dvoch stoviek vzbúrencov, čo bola jedna z najmasovejších popráv v národnej histórii. Rebélie evanjelikov pokračovali i neskôr, definitívne upokojenie priniesol až tolerančný patent z roku 1781. V priebehu tridsaťročnej vojny sa Vsetín rozšíril z Horného mesta i na ľavý breh rieky Bečvy.

V roku 1663 vyplienil Vsetín turecko-tatársky vpád, ktorý zaznamenal vsetínsky kronikár: „Roku 1663, dne 6. oktobra vpadl Turek na Vsetín a pozajímal lidu mladého sebú mnoho a zmordoval selského lidu 676 osob nad Hovězím na Provazném a nocoval s táborem svým v panském dvoře.[2]

V roku 1708 počas povstania v Uhorsku Vsetín prepadli a vypálili uhorskí kuruci.[3]

Mestský pivovar v roku 1885

Priemyselné obdobie

[upraviť | upraviť zdroj]

V prvej polovici 19. storočia bolo mesto ovplyvnené technickou revolúciou. K prvým továrňam patrili cukrovar, parné píly, továreň na zápalky a v roku 1868 založená skláreň. Najvýznamnejším podnikom koncom 19. storočia bola továreň na výrobu nábytku bratov Thonetov a Jakuba a Josefa Kohna. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia bolo mesto napojené na železnicu, začala výstavba mestskej elektrárne, nemocnice, škôl a ďalších verejných zariadení. V roku 1909 sa mesto stalo sídlom okresu.

V roku 1919 otvoril Josef Sousedík v budove bývalej píly staviteľa Londina vo Vsetíne-Trávníkách novú prevádzku na výrobu elektrických strojov „Závod na výrobu elektrických strojů pro stejnosměrný proud, Josef Sousedík - Vsetín“. V roku 1921 zmenil názov svojej firmy na „Elektrotechnická továrna - Josef Sousedík, Vsetín - Morava“. Po druhej svetovej vojne bola firma znárodnená a premenovaná na MEZ Vsetín s.p., od roku 2011 TES Vsetín s.r.o.

Mesto postihla hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia, ktorej dopad zmiernilo až založenie závodu Zbrojovka Vsetín v roku 1937.[4] Vďaka tejto továrni došlo k zdvojnásobeniu počtu obyvateľov Vsetína počas prvej polovice 40. rokov 20. storočia, pretože kvôli zbrojnému priemyslu sa do mesta prisťahovali početné skupiny robotníkov z Brna. Po vojne sa naplno prejavili problémy, spôsobené rýchlym nárastom počtu obyvateľov: nedostatok bytov a zariadení občianskej vybavenosti. Mesto sa v tej dobe orientovalo na ťažký priemysel. Do roku 2003 bolo mesto sídlom okresného úradu.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Horné námestie so starou radnicou
Nová radnica

Počet obyvateľov je uvedený za Vsetín vrátane miestnych častí, ktoré k nemu v konkrétnej dobe patrili. V 90. rokoch sa od mesta odtrhli Janová, Ústí a Lhota u Vsetína.

Rok 1971 1981 1991 2001 2011
Počet obyvateľov[5] 22 141 29 966 31 625 29 203 27 225

Štruktúra obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Členenie mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Vsetín sa člení na tri časti, ležiace na troch katastrálnych územiach:

V minulosti boli súčasťou Vsetína aj dnes samostatné obce Janová, Lhota u Vsetína a Ústí.[6]

Samospráva

[upraviť | upraviť zdroj]

V komunálnych voľbách v roku 2018 získala najviac mandátov (5) KDU-ČSL. Na ustanovujúcom zasadaní zastupiteľstva 5. novembra 2018 bol starostom zvolený líder ľudovcov Jiří Růžička.

Cez Vsetín vedie od Valašského Meziříčí železničná trať 280, jeden z hlavných ťahov v smere na Slovensko. V meste odbočuje trať 282 do Veľkých Karlovic, ktorá má na území Vsetína aj jednu stanicu. V rovnakých troch smeroch vedú mestom i cesty: hlavný ťah I/57 od Valašského Meziříčí cez Vsetín na Horní Lideč, II/487 smerom na Velké Karlovice a I/69 do Vizovic.

Vo Vsetíne premáva mestská autobusová doprava, ktorú vrátane prímestských spojov zabezpečuje ČSAD Vsetín a.s., člen skupiny ČSAD Invest, ktorá má vo Vsetíne hlavnú základňu.

V meste sídli šesťnásobný majster českej hokejovej extraligy, klub VHK ROBE Vsetín.

Vsetínsky zámok
  • Zámok
  • Rímsko-katolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie
  • Maštaliska – tzv. bývalý Panský dom z roku 1710
  • Stará radnica (17201721)
  • Nová radnica
  • Baroková kamenná socha Nepoškvrneného počatia P. Marie na Hornom námestí
  • Evanjelický kostol Dolního sboru z roku 1782
  • Evanjelický kostol Horního sboru z roku 1827
  • Kamenný kríž z roku 1775 na Dolnom námestí
  • Nemocničná kaplnka svätej Ruženy z Limy
  • Obnovený pomník prezidenta Masaryka
  • Pomník na mieste vypálenej synagógy
  • Židovský cintorín

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1865 dorazili do Texasu vsetínski imigranti a založili tam osadu Vsetin, existujúcu dodnes, asi 115 km juhovýchodne od Austinu. Austin je tiež názov významnej firmy, pôsobiacej vo Vsetíne.

Tomáš Garrigue Masaryk navštevoval mesto často ešte ako profesor a poslanec viedenskej ríšskej rady za Valašsko.[7] Ako prezident Československa navštívil mesto 24. júna 1928.[8]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. "Vsetín od tridsaťročnej vojny do roku 1848 Archivované 2020-03-29 na Wayback Machine". Mesto Vsetín.
  3. História lúpežných nájazdov na Moravu cez Kopanický průsmyk (16.-18. stor.). Masarykova univerzita.
  4. Programing: NOWONET [www.nowonet.com] - Tomáš Novosad. – Historie [online]. zvi.cz, [cit. 2018-11-13]. Dostupné online.
  5. Databáza demografických údajov za obce ČR, Český statistický úřad
  6. Historický lexikon obcí České republiky 1869–2005, II. díl. Praha: Český statistický úřad, 2006. ISBN 80-250-1311-1. S. 200, 274 a 549.
  7. T.G. Masaryk na Valašsku, díl I., Klub TGM Kopřivnice Masarykovho demokratického hnutia, 2011
  8. Jaromír Doležal: Život Prezidenta Osvoboditele Tomáše Garrigua Masaryka, Praha 1931

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kobliha, K.: Historický nástin okresu vsetínského In: Okres vsetínský. Vsetín 1938, s. 69–302.
  • Krajem portášů, Vsetín 1937
  • Burian, I., Burian, B.: Dějiny protestantismu na Vsetínsku, Vsetín 1993
  • kolektiv autorů: Okres Vsetín, Brno - Vsetín, 2002, ISBN 80-86298-09-4
  • Baletka, L. a kol: Vsetín : město a čas, Vsetín, 2008, ISBN 978-80-904139-1-7
  • Ottův slovník naučný, heslo Vsetín. Sv. 26, str. 1062.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vsetín

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vsetín na českej Wikipédii.
Mestá a obce okresu Vsetín

BrankyBystřičkaDolní BečvaFrancova LhotaHalenkovHorní BečvaHorní LidečHošťálkováHovězíHuslenkyHutisko-SolanecChoryněJablůnkaJanováJarcováKarolinkaKateřiniceKelčKladerubyKrhováKunoviceLačnovLeskovecLešnáLhota u VsetínaLidečkoLiptálLoučkaLužnáMalá BystřiceMikulůvkaNový HrozenkovOznicePodolíPolicePoličnáPozděchovPrlovProstřední BečvaPržnoRatibořRožnov pod RadhoštěmRůžďkaSeninkaStřelnáStřítež nad BečvouŠtudlovÚstíValašská BystřiceValašská PolankaValašská SeniceValašské MeziříčíValašské PříkazyVelká LhotaVelké KarloviceVidčeViganticeVsetínZašováZděchovZubří