iBet uBet web content aggregator. Adding the entire web to your favor.
iBet uBet web content aggregator. Adding the entire web to your favor.



Link to original content: http://sk.wikipedia.org/wiki/Tupolev_TB-3
Tupolev TB-3 – Wikipédia Preskočiť na obsah

Tupolev TB-3

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
TB-3 (ANT-6)

TB-3-4M-17F
Typťažký bombardér
VýrobcaMoskovský letecký závod č. 22 S. P. Gorbunova
Taganrožský letecký závod č. 31
KonštruktérA. N. Tupolev
Prvý let22. december 1930
Zavedený1932
Hlavný používateľZSSR
Výroba1932 – 1934, 1935 – 1937
VariantyTupolev TB-4

Tupolev TB-3 bol ťažký bombardér používaný sovietskym letectvom v 30. rokoch a na začiatku 40. rokov 20. storočia.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

História vzniku ťažkého štvormotorového bombardéra sa začala už v roku 1925. V nasledujúcom roku sa začali práce v konštrukčnej kancelárii A. N. Tupoleva. Bolo skonštruované lietadlo, ktoré dostalo označenie ANT-6. Na jeseň roku 1930 boli vykonané jeho prvé skúšky, ktorých výsledky boli neuspokojivé. Došlo k zmene pohonu, keď sa za americké motory Curtiss Conqueror inštalovali sovietske M-17. 10. októbra 1932 prebehli štátne skúšky, ktoré tentokrát dopadli úspešne. Sériová výroba s prideleným oficiálnym názvom TB-3 sa rozbehla ešte v roku 1932. Od roku 1932 sa začali vyrábať modernizované verzie TB-3 s motormi M-34R. V roku 1934 sa posádkam štyroch upravených lietadiel podarilo pristáť na ľad v oblasti Severného pólu. Celkom bolo vyrobených 819 lietadiel všetkých verzií TB-3.

TB-3 (G-2) v civilnom letectve [1]

[upraviť | upraviť zdroj]

Úvahy o projektovaní civilnej dopravnej verzie TB-3 vznikli už v roku 1933 avšak prioritu vtedy dostali vojenské verzie. V rokoch 1935 až 1938 už bolo asi 50 starších TB-3 s motormi M-17F a M-34R odovzdaných civilnému letectvu, kde boli používané pod označením G-2. Pre použitie v Aeroflote (ako nákladné stroje) boli bojové stroje upravované v opravárenských základniach civilného letectva, kde ich vykonávali výjazdové skupiny zo sériových výrobných závodov. Zo strojov bola odstránená kompletná výzbroj, boli potiahnuté otvory po streleckých vežiach aj časť zasklennej prednej časti trupu, zosilnené rebrá krídla a iné časti v centrálnej časti trupu, niekedy sa poťah menil z 0,3 mm na 0,5 mm. Stroje určené pre severné oblasti dostali krytú pilotnú kabínu. Podľa normy tieto lietadlá prevážali 16 pasažierov alebo 3200 - 3400 kg nákladu, ale reálne to bolo aj 30 - 40 pasažierov. V roku 1934 upravili v Závode No.18 niekoľko G-2 pre transport síry. Na závesníky boli podvesené hliníkové kontajnery skonštruované I.F. Nezvalom a lietadlo mohlo transportovať do 5 ton síry. Tieto stroje boli používané v Karakume a pri spiatočných letoch prevážali v špeciálne vyčistených palivových nádržiach pitnú vodu. V roku 1935 niekoľko G-2 vybavili kabínou pre 50 cestujúcich. Tieto stroje lietali medzi Moskvou a Taškentom aj na miestnych linkách v Strednej Ázii. Pre potreby polárneho letectva bola vyrobená aj špeciálna verzia ANT-6A "Aviaarktika". Upravili na ňu štyri TB-3 s motormi M-34R vyrobené v roku 1934 pre zahraničné lety. Modernizácia bola vykonaná v závode No.22. Mali zmenenú prednú časť trupu a zakrytú kabínu (za čo dostali u polárnych letcov prezývku "limuzína"), kovové trojlistové vrtule, špeciálne lyže (používali olej na spodných plochách aby zabránili primŕzaniu) a podstatne sa zdokonalilo navigačné a rádiové vybavenie lietadla. Kvôli skráteniu pristávacej dráhy bol používaný brzdiaci padák. Prvý ANT-6A vzlietol v roku 1936. Tieto stroje boli dlho používané a najznámejšou stránkou ich histórie sa stal výsadok expedície Papanina na Severný pól v roku 1937. Niekoľko podobných strojov bolo upravených zo strojov s motormi M-34FRNV. V októbri 1937 boli štyri lietadlá použité pri hľadaní DB-A pilota S.A. Levanevského, ktorý zmizol pri pokuse o prelet do USA cez Severný pól. Začiatkom roka 1938 tri stroje evakuovali ľudí z konvoja lodí uväznených v ľade Mori Laptevovcov. V marci až máji roku 1941 osádka I.I. Čerevičného na stroji N-169 dopravila výskumnú expedíciu do oblasti Pólu nedostupnosti. V zime 1939-1940 minimálne jeden AN-6A dostal bombovú výzbroj a bol použitý vo vojne s Fínskom ako nočný bombardér. V októbri 1941 všetky "limuzíny" vyzbrojili na TB-3 s motormi M-34RN a doplnili ich guľometmi v oknách kabíny. Tieto lietadlá bojovali na severe v 2. samostatnej leteckej skupine I.P. Mazuruka a v letectve Baltickej flotily. Stroj N-169 bol zničený v jeseni 1941 a traja jeho "súrodenci" sa dožili roku 1944. G-2 sa tiež nezriedka používali na zabezpečenie bojových operácií (v Chalchyn Gole aj počas vojny s Fínskom. Štvormotorvé "nákladiaky" transportovali muníciu, proviant, lieky a odvážali ranených. V máji 1941 bolo v civilnom letectve asi 35 strojov G-2. So začiatkom bojových operácií väčšinu odoslali do skupín civilného letectva pričlenených k frontom a flotilám. Napríklad Moskovská skupina špeciálneho určenia dostala 11 G-2 a G-1 (analogická úprava TB-1). Na mnohé z nich bola znova namontovaná výzbroj a boli používané ako nočné bombardéry (napríklad v 5. samostatnom transportnom pluku v Karélii v novembri 1942. G-2 sa zúčastnili súrneho transportu jednotiek 5. vzdušno-výsadkového zboru do oblasti Orla a Mcenska v októbri 1941 pričom ich preťažili dvakrát oproti norme.Lietadlá pristávali na plochách blízko frontu a nezriedka pod delostreleckou paľbou. V apríli 1942 desať leteckých skupín civilného letectva na fronte malo 22 G-1 a G-2. Nakoľko mali straty a doplňovanie neexistovalo, ich počet sa neustále znižoval, ale niektoré stroje sa zachovali v transportných plukoch až do konca vojny. G-2 pracovali aj v týle. Napríklad transportovali zlato z oblasti Magadanu. Intenzívne boli používané v Strednej Ázii, Sibíri aj na Ďalekom Východe. Napríklad len pilot V.T. Bulgin počas troch rokov vojny transportoval na svojom lietadle 700 ton nákladu a vyše 700 pasažierov. V civilnom letectve G-2 vydržali až do rokov 1946 - 1947, kým neboli konečne nahradené lietadlami Li-2 a C-47 uvoľnenými počas znižovania stavov ozbrojených síl.

Na TB-3 s motormi AM-34-RN (URSS-1216) 15.6.1936 priletela do Prahy sovietska vojenská delegácia na čele s J. Alksnisom (posádka: veliteľ - A. Jumašev, druhý pilot - E. Šacht, navigátor - S. Danilin, palubný technik - L. Ževerdinskij a M. Opekunov).

Výroba TB-3 [1]
1932 1933 1934 1935 1936 1937 1938
Závod No.22 155 270 126 74 115 22 1
Závod No.18 - - 5 - - 1 -
Závod No.39 5 37 8 - - - -

Bojové nasadenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Bombardéry TB-3 sa zúčastnili mnohých vojenských konfliktov. Bojovali proti japonským vojskám pri Chalchyn Gole, zúčastnili sa prepadnutia Poľska i Zimnej vojny.

Hoci v čase napadnutia ZSSR Nemeckom dňa 22.6.1941 boli TB-3 už lietadlami koncepčne beznádejne zastaranými, predsa bolo v zostave sovietskeho letectva 516 strojov tohto typu a 25 kusov bolo zaradených v námornom letectve. Proti lietadlám nemeckej Luftwaffe nemali síce počas dňa takmer žiadnu šancu, v noci však boli schopné si svoje úlohy splniť úspešne. Ako bombardéry a výsadkové či transportné slúžili takmer po celú vojnu.

Osobitnou kapitolou je ich využitie ako nosiča stíhacích lietadiel. Práce na myšlienke zabezpečenia stíhacej ochrany bombardérov TB-1 a TB-3 pri náletoch na dlhé vzdialenosti lietadlami nesenými priamo na bombardéry (Projekt Zveno) sa začali už v rokoch pred vojnou. Po jej vypuknutí bola táto myšlienka mierne modifikovaná a celkovo šesť kusov TB-3 bolo prerobených na nosiče strmhlavých bombardérov, vytvorených na báze masovo rozšíreného stíhača I-16. Jeden TB-3 tak pod krídlami niesol dve I-16, každú s zavesenou 250 kg bombou. Už 1. augusta 1941 dve TB-3, každá s dvoma „išakmi“ pod krídlami vyštartovali na nálet na rumunskú Constanţu. Vo vzdialenosti 40 km pred cieľom sa I-16 oddelili od nosičov, zhodili každá svoj bomby na nádrže s ropou a bezpečne sa vrátili na základňu v Odese. Najznámejšími sa však asi stali nálety na silno chránený cieľ – Čiernovodský most, kedy Zvená v dňoch 11. a 13. augusta 1941 počas dvoch náletov presnými zásahmi zničili ropovod a poškodili mostné piliere.

Tupolev TB-3

Prehľad verzií

[upraviť | upraviť zdroj]
  • TB-3/М-17 – do konca roku 1933 bolo vyrobených cca 400 strojov
  • ТB-3/М-34 – vyrobených cca 100 lietadiel; okrem rozdielnych motorov boli typické gondolou bombometčíka pod nosovou časťou trupu
  • TB-3/М-34R – od predchádzajúcich verzií sa okrem motorov líšil aj inštaláciou chvostového streliska
  • TB-3/АМ-34RN – mal motory АМ-34RN a prepracované streliská s guľometmi ŠKAS kal. 7,7 mm
  • TB-3/АМ-34FRN – nové motory a súčasne prepracovaný podvozok s jedným veľkým kolesom na každej podvozkovej nohe; prepracovaná bolo i strelisko v nosovej časti trupu; poťah z vlnitého plechu bol nahradený hladkým; vyrobených bolo 100 lietadiel tejto verzie
  • TB-3/АМ-34FRNV – posledná verzia podobná TB-3/АМ-34FRN, ale so zakrytým horným trupovým streliskom a motormi АМ-34FRNV s výkonom 1200 k; vyrobených bolo okolo 100 lietadiel
  • TB-3D – vyrobený jediný exemplár s dieselovými motormi АN-1 konštruktéra Čaromského
  • АНТ-6А – séria piatich lietadiel TB-3/АМ-34R so zakrytou kabínou, špeciálnou výbavou pre arktické oblasti; využívala sa od roku 1937 do roku 1944

Technické údaje TB-3

[upraviť | upraviť zdroj]
Takticko-technické údaje rôznych verzií TB-3 [1]
Verzia Typ motora Výkon motora

max./nominálny

(ks)

Rozpätie

(m)

Dĺžka

(m)

Hmotnosť

prázdneho

stroja (kg)

Vzletová

hmotnosť

(kg)

Maximálna

rýchlosť

pri zemi

(km/h)

Maximálna

rýchlosť

vo výške

Pristávacia

rýchlosť

(km/h)

Praktický

dostup

(m)

Dolet

(km)

ANT-6 skúšobný Curtiss "Conqueror" V-1570 634 / 608 40,5 24,2 9375 16042 226,5 208 km/h v 3000m 106 5100 -
ANT-6 skúšobný BMW VI E7,3 730 / 500 39,5 24,2 10080 16387 213 - 90 4660 -
TB-3, 1.séria (Závod No.22) BMW VI E7,3 735 / 500 39,5 24,2 10239 17047 198 166 km/h v 3000m 127 3400 -
TB-3 (Závod No.39) M-17 715 / 500 39,5 24,4 11027 17400 197 177 km/h v 3000m 110 3800 1350
TB-3, sériový, rok 1933 M-17F 730 / 500 39,5 24,4 10967 17200 197 177 km/h v 3000m - 3800 1350
TB-3, sériový, rok 1934 M-17F 730 / 500 39,5 24,4 11200 17200 187 196 km/h v 3000m - 4800 -
TB-3, sériový M-34 850 / 750 39,5 24,4 12700 18100 207,5 185 km/h v 3000m 122 3900 1000
TB-3, vzorový kus, rok 1934 M-34R 830 / 675 39,5 25,1 13230 18600 229 211 km/h v 3000m 127 4500 1000
TB-3, sériový, rok 1935 M-34RN 970 / 840 41,8 25,1 12585 18877 245 288 km/h v 4200m 129 7740 960
ANT-6A M-34R 830 / 675 41,8 25,1 12500 24050 240 275 km/h v 3000m 120 - 2500
TB-3, sériový, rok 1936 M-34FRN 1200 / 1050 41,8 25,1 - - - 300 km/h v 5000m - 8000 -
G-2 M-17F 730 / 500 40,5 24,2 11179 17000 198 168 km/h v 3000m 110 2200 -
G-2 M-34RN 970 / 840 41,8 25,1 13417 20000 240 280 km/h v 3000m 120 4960 -

Výzbroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 4x guľomet kalibru 7,62 mm
  • 3000, maximálne až 5 000 kg bômb

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c KOTEĽNIKOV, Vladimir R.. Bojový koráb stalinských sokolov. Aviacija i Vremja (Авиация и Время), roč. 1997, čís. 4, s. 10.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tupolev TB-3
Portal Ruský portál
Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tupolev_TB-3&oldid=7733040“