iBet uBet web content aggregator. Adding the entire web to your favor.
iBet uBet web content aggregator. Adding the entire web to your favor.



Link to original content: http://sk.wikipedia.org/wiki/Tribeč
Tribeč – Wikipédia Preskočiť na obsah

Tribeč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tribeč
pohorie
geomorfologický celok
Veľký Tribeč, najvyšší vrch pohoria.
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trenčiansky, Nitriansky
Okresy Nitra, Topoľčany, Partizánske, Zlaté Moravce
Nadradená
jednotka 		Fatransko-tatranská oblasť
Susedné
jednotky 		Podunajská pahorkatina
Pohronský Inovec
Vtáčnik
Hornonitrianska kotlina
Podradené
jednotky 		Jelenec
Rázdiel
Veľký Tribeč
Zobor
Mesto Nitra
Najvyšší bod Veľký Tribeč
 - výška 829,6 m n. m.
Najnižší bod Topoľčany
 - výška 142 m n. m.
Dĺžka 50 km, SV-JZ
Šírka 1 - 20 km, SZ-JV
Rozloha 550 km² (55 000 ha)
Geologické zloženie tatrikum, veporikum, fatrikum, hronikum
Poloha Tribeča na Slovensku
Poloha Tribeča na Slovensku
Wikimedia Commons: Category:Tribeč
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tribeč[1] je krajinný celok vo Fatransko-tatranskej oblasti, jadrové pohorie v oblúku Vnútorných Západných Karpát. Nachádza sa v okresoch Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany a Partizánske na západnom Slovensku.

Geomorfológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Má podobu trojuholníkového výbežku do Podunajskej nížiny, ktorá Tribeč obklopuje podcelkom Podunajská pahorkatina zo západu i juhu. Východne nadväzuje Pohronský Inovec a Vtáčnik, na severe územie klesá do Hornonitrianskej kotliny.

Z geomorfologického hľadiska sa člení na podcelky[2] a časti:[3]:

Má dĺžku 50 km a maximálnu šírku 18 km. Najvyšší vrch je Veľký Tribeč (829 m n. m.).[4] Prevažujú listnaté bukové lesy. Patrí pod CHKO Ponitrie.

Geológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí medzi jadrové pohoria. Tvorí antiklinálny hrast vkliňujúci sa medzi výbežky Dunajskej panvy. Severozápadne od neho leží Rišňovská depresia, oddelená veľkozálužským zlomom a juhovýchodne od pohoria sa nachádza Komjatická depresia, oddelená mojmírovskými zlomami. Geologicky možno pohorie rozdeliť na dve časti, ktoré rozdeľuje priečny skýcovský zlom[5]. Juhozápadná časť pohoria sa označuje ako zoborsko-tribečská. Severovýchodná ako rázdielska časť. Triebečsko-zoborská časť je budovaná hlavne prvohornými granodioritmi a po okrajoch pohoria aj druhohornými usadenými horninami tribečskej obalovej jednotky tatrika. V rázdielskej časti prevládajú premenené horniny (fylity, svory, amfibolity), ktoré sú prekryté usadenými horninami staroprvohorného a druhohorného veku. Nad nimi ležia zvyšky príkrovov hronika. Podľa niektorých úvah je rázdielska časť čelnou zónou veporika.

Zoznam najvyšších vrcholov

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Tribeči
# Vrchol Výška (m) Súradnice Prístup
1. Veľký Tribeč 830 48°28′10″S 18°14′23″V / 48,46944°S 18,23972°V / 48.46944; 18.23972
2. Sokolec 799 48°31′16″S 18°32′40″V / 48,52111°S 18,54444°V / 48.52111; 18.54444 neznačený
3. Malý Tribeč 769 48°28′30″S 18°15′2″V / 48,47500°S 18,25056°V / 48.47500; 18.25056
4. Veľká Ostrá 745 48°32′39″S 18°29′20″V / 48,54417°S 18,48889°V / 48.54417; 18.48889 neznačený
5. Hrubý vrch 735 48°33′07″S 18°28′52″V / 48,55194°S 18,48111°V / 48.55194; 18.48111 neznačený
6. Javorový vrch 731 48°29′45″S 18°18′34″V / 48,49583°S 18,30944°V / 48.49583; 18.30944
7. Lámaniny 730 48°30′33″S 18°31′14″V / 48,50917°S 18,52056°V / 48.50917; 18.52056 neznačený
8. Brezový vrch 722 48°29′49″S 18°31′05″V / 48,49694°S 18,51806°V / 48.49694; 18.51806 neznačený
9. Medvedí vrch 719 48°29′11″S 18°15′42″V / 48,48639°S 18,26167°V / 48.48639; 18.26167
10. Mníchová (Rázdiel) 687 48°31′42″S 18°27′00″V / 48,52833°S 18,45000°V / 48.52833; 18.45000 neznačený
11. Koreňová 639 48°29′23″S 18°20′14″V / 48,48972°S 18,33722°V / 48.48972; 18.33722
12. Kamenné vráta 618 48°28′45″S 18°17′12″V / 48,47917°S 18,28667°V / 48.47917; 18.28667 neznačený
13. Žibrica 617 48°22′03″S 18°09′06″V / 48,36750°S 18,15167°V / 48.36750; 18.15167
14. Papaj vrch 616 48°31′13″S 18°28′00″V / 48,52028°S 18,46667°V / 48.52028; 18.46667 neznačený
15. Veľký Vracov 609 48°33′32″S 18°26′08″V / 48,55889°S 18,43556°V / 48.55889; 18.43556 neznačený
16. Zobor 587 48°20′47.02″S 18°6′31.12″V / 48,3463944°S 18,1086444°V / 48.3463944; 18.1086444
17. Osečný vrch 551 48°35′46.17″S 18°23′18.41″V / 48,5961583°S 18,3884472°V / 48.5961583; 18.3884472 neznačený

Údajné zmiznutia

[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie Tribeč býva niekedy označované aj ako slovenský Bermúdsky trojuholník kvôli často nevysvetliteľným zmiznutiam. Na motív týchto zmiznutí bola tiež napísaná kniha Trhlina. [6]

Prvá známa legenda o záhadných javoch je z prelomu 18. a 19. storočia. Podľa tejto legendy sa cez furmanskú cestu cez Javorový vrch vracalo z jarmoku v Topoľčanoch osem dedinských obchodníkov. Ich telá boli nájdené s hlbokými reznými ranami a dolámanými kosťami. O prepad pravdepodobne nešlo, keďže obete neboli okradnuté. Na mieste, kde sa našli tieto telá, bol na pamiatku na Javorovom vrchu vytýčený Jarmočný kríž. [7]

Prvé riadne zaznamenané zmiznutie je z novembra 1929. Jednalo sa o slobodného 47-ročného lesníka A. Samšályho, ktorý sa ráno 22. novembra vydal do lesa. Odvtedy ho už nikto nevidel. Možnosť, že sa stratil, je vysoko nepravdepodobná, keďže podľa výpovedí svedkov poznal Tribeč veľmi dobre. Jeho telo sa nenašlo ani po jarnom odmäku. [8][9]

Druhé zaznamenané zmiznutie je z roku 1930, keď sa 18. decembra 18-ročná Mária Šlajzerová vracala cez poľnú cestu Mankoviec do Zlatna, kde mala doniesť jej starým rodičom potraviny. Trasa mala trvať asi hodinu pešo, do Zlatna ale už nedorazila. Rovnako ako A. Samšályho ju už nikdy nenašli.

Tretí človek, ktorý v Tribeči zmizol je Andrej Murgaš. Ten zmizol cestou z kameňolomu, v ktorom pracoval, do obce Žirany. Nikdy nebol nájdený a neskôr bol úradmi na žiadosť jeho manželky prehlásený za mŕtveho.[10]

Štvrtý prípad hovorí o robotníkovi v závodoch Tomáša Baťu v Partizánskom (vtedy Baťovany), Walterovi Fischerovi. V meste býval od pondelka do soboty a v nedeľu chodil za ženou a deťmi do bližšie neurčenej dediny v okolí Nového Mesta nad Váhom. V nedeľu 24. januára 1939 ale za ženou nešiel. Kolegom povedal, že sa ide "prejsť do hôr". Údajne chcel navštíviť Čierny hrad. Z Partizánskeho je to 23 kilometrov, takže ho čakala takmer 50 kilometrová trasa, z toho približne 30 kilometrov cesty cez Tribečský hrebeň, ktorý bol navyše zrejme pokrytý metrom snehu. Pátranie po ňom bolo vyhlásené až štyri týždne po zmiznutí na popud jeho ženy. Prístup úradov bol veľmi laxný a pátranie zahŕňalo len rozoslanie jeho popisu. 8. mája toho roku bol však Walter Fischer nájdený na poli neďaleko Zlatých Moraviec, viac než 30 kilometrov od Partizánskeho. Bol v bezvedomí s ťažkými popáleninami po celom tele, vrátane tváre. Krátko po jeho nájdení bol kvôli jeho vážnemu zdravotnému stavu prevezený do nemocnice v Partizánskom. Stratil pamäť, nikdy sa už nezorientoval a so svojím okolím v podstate nekomunikoval. Zvyšok svojho života zrejme strávil v ústave pre duševne chorých v Žiline. Od roku 1945 (koncom 2. Svetovej vojny) už jeho osud nie je známy. [11]

Piaty prípad je z februára 1966, keď miestny lesník našiel asi 5 kilometrov za obcou Jelenec odstavené auto s bratislavskou poznávacou značkou. Auto bolo na tom istom mieste (kde bol zákaz vjazdu motorových vozidiel) aj na ďalší deň, lesník preto na to upozornil Bezpečnosť. Tá zistila, že auto patrí manželom Belanovičovcom z Bratislavy. Bezdetných manželov od začiatku februára už nikto nevidel. [12]

Šieste zmiznutie sa odohralo na prelome rokov 1979 a 1980. Na okraji obce Skýcov býval 67-ročný vdovec Antonín Topil z Česka, ktorého miestni ho opísali ako povahovo neznášanlivého a zvláštneho. S ostatnými obyvateľmi sa nestretával a takmer nikdy nevychádzal z domu, preto nikomu neprišlo divné, keď ho dlhšiu dobu nikto v obci nevidel. Znepokojilo to až poštovú doručovateľku, ktorá o tom informovala príslušníkov Verejnej Bezpečnosti. Tí vtrhli do domu, kde zistili, že Antonín Topil v dome nie je minimálne niekoľko týždňov. Pátrania po ňom boli v zime aj na jar, boli ale neúspešné a neskôr bol prehlásený za mŕtveho.

Najnovšie zmiznutie pochádza z 3. februára 1995. Policajná hliadka našla na ceste, ktorá spája Klátovu Novú Ves a Skýcov, BMW so žilinskou ŠPZ. Vozidlo bolo blízko chatovej osady Slače a vyzeralo akoby dostalo šmyk. Auto bolo odomknuté. Vovnútri bolo zapnuté autorádio, doklady aj slovenské koruny, doláre a markách v hodnote vyše milióna slovenských korún. Auto patrilo 26-ročnému Jánovi Šalovi. Hliadka sa rozhodla na vodiča počkať, ten ale neprišiel a tak bolo auto spoločne s vecami v ňom odtiahnuté do Topoľčian. Polícia kontaktovala priateľku Jána Šalu, ktorá povedala, že sa mal vrátiť pred niekoľkými hodinami z pracovnej cesty. Rovnako bol kontaktovaný aj obchodný partner Jána Šalu z Veľkého Krtíša, ktorý potvrdil, že od neho odchádzal okolo druhej hodiny popoludní. V dobe, kedy hliadka auto našla (krátko pred štvrtou hodinou), teda nemohlo byť odstavené viac než hodinu. Pátranie bolo spustené hneď na druhý deň, avšak ako v predošlých prípadoch bolo opäť bez úspechu.[13]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ MAJTÁN, Milan. Kultúra slova 1994, číslo 6; Tribeč, nie Tríbeč [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, Jazykový odbor Matice slovenskej a Ústredná jazyková rada, 1994, [cit. 2011-11-10]. Dostupné online.
  2. ↑ Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
  3. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  4. ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
  5. ↑ Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.
  6. ↑ WEBIKON.SK;
    1. MIREC. Najzáhadnejšie miesto Slovenska ožíva vo filme: Čím je pohorie Tríbeč špecifické a prečo sa ho ľudia boja? [online]. Hashtag.sk, 2019-01-24, [cit. 2022-09-15]. Dostupné online.
  7. ↑ GV |. Všetky zmiznutia v pohorí Tribeč [online]. 2019-10-15, [cit. 2022-09-15]. Dostupné online.
  8. ↑ HOWADOOR. Případ Tríbeč: Expozice [online]. www.physics.muni.cz, [cit. 2022-09-15]. Dostupné online.
  9. ↑ Záhadný Tribeč – vyberte sa po stopách ľudí, ktorí sa nikdy nevrátili [online]. Union.sk, 2019-09-18, [cit. 2022-09-15]. Dostupné online.
  10. ↑ BRAINEE.sk - Ľudia mizli bez stopy, iní totálne zošaleli. Záhadami opradený Tribeč inšpiroval aj megaúspešný film [online]. brainee.hnonline.sk, 2022-02-18, [cit. 2022-09-15]. Dostupné online.
  11. ↑ HOWADOOR. Případ Tríbeč: Expozice [online]. www.physics.muni.cz, [cit. 2022-09-15]. Dostupné online.
  12. ↑ Záhadný Tribeč – vyberte sa po stopách ľudí, ktorí sa nikdy nevrátili [online]. Union.sk, 2019-09-18, [cit. 2022-09-15]. Dostupné online.
  13. ↑ HOWADOOR. Případ Tríbeč: Expozice [online]. www.physics.muni.cz, [cit. 2022-09-15]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tribeč
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tribeč&oldid=7626170“