Tkanivo
Tkanivo je skupina buniek (a medzibunkového materiálu, ktoré ich obklopuje), ktorá obyčajne pochádza zo spoločnej kmeňovej bunky a pracuje spoločne na vykonávaní určitej funkcie.[1] Pojmom tkanivo sa väčšinou označuje súbor živočíšnych buniek, pričom skupina buniek rastlín a húb sa väčšinou nazýva pletivo.
Tkanivá sú stavebným materiálom, z ktorého sú zložené orgány. V každom orgáne je niekoľko typov tkanív, pričom jedno je hlavné a určuje jeho funkciu. Medzi tkanivami v orgánoch sú obyčajne tesné vzťahy. Zmena v jednom z nich sa odrazí zmenami v ostatných tkanivách.
Druhy tkanív
[upraviť | upraviť zdroj]Existujú tieto druhy tkanív:
- epitelové tkanivo (epitel)
- podporné tkanivo (spojivové tkanivo, spojovacie tkanivo):
- spojivové tkanivo v užšom zmysle:
- väzivo (väzivové tkanivo)
- podporné tkanivo v užšom zmysle:
- trofické tkanivo (vyživovacie tkanivo; často klasifikované ako samostatný druh tkaniva)
- spojivové tkanivo v užšom zmysle:
- svalové tkanivo
- nervové tkanivo
- krv – je tekuté tkanivo – napriek tejto zvláštnosti splňuje všetky znaky tkaniva – je zložené z buniek, ktoré sú rovnakého pôvodu a plní určité základné funkcie
Vývoj a obnova tkanív
[upraviť | upraviť zdroj]Bunková špecializácia tkanív obmedzuje ich proliferačnú (deliacu) aktivitu. Bunky v tkanivách sa väčšinou delia len v rámci svojej priebežnej obnovy a nedovoľujú (až na vzácne výnimky) rozsiahlejšiu obnovu. Delenie a následná diferenciácia buniek tkanív je riadená:
- genetickou výbavou bunky (teloméry)
- tkanivovo špecifickými rastovými faktormi
- samotným miestom – možnosťou zakotvenia novovzniknutej bunky do príslušnej štruktúry tkaniva, napríklad na bazálnu membránu
- kontaktom s inými bunkami – kontakt s určitým typom bunky môže byť významným inhibičným (útlmovým) faktorom pri delení
Narušenie týchto regulačných faktorov môže viesť k apoptóze alebo k nádorovému rastu.
Podľa schopnosti obnovy možno tkanivá v organizme rozdeliť na niekoľko skupín:
- tkanivá z buniek, ktoré vznikajú len počas embryonálneho vývoja
- bunky, ktoré bez zmeny pretrvávajú počas celého života jedinca a pri ich zániku nedochádza k ich obnove (napr. bunky očnej šošovky)
- bunky obnovujúce svoje zaťažené časti (napr. fotoreceptory sietnice)
- čiastočne remodelovateľné bunky, reagujúce na záťaž zmenou tvaru, funkcie či veľkosti (bunky myokardu, niektoré neuróny)
- tkanivá z obnovujúcich sa buniek
- tkanivá obnovujúce sa jednoduchým delením (endotel)
- tkanivá obnovujúce sa z kmeňových buniek (napr. krvné bunky)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3068-4. S. 14. (po česky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tkanivo