Srbsko
O iných významoch výrazu Srbsko pozri Srbsko (rozlišovacia stránka).| Srbská republika | |||||
| |||||
| Štátna hymna: Боже правде (Bože pravde) Spravodlivý Bože | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Република Србија | ||||
| • krátky | Србија | ||||
| Hlavné mesto | Belehrad 44°48′ S.š. 20°28′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Belehrad | ||||
| Úradné jazyky | srbčina | ||||
| Regionálne jazyky | maďarčina, slovenčina, rumunčina, rusínčina | ||||
| Demonym | Srb, Srbka[1] | ||||
| Štátne zriadenie prezident predseda vlády predseda národného zhromaždenia |
parlamentná republika Aleksandar Vučić Miloš Vučević Ana Brnabićová | ||||
| Vznik | 5. júna 2006 | ||||
| Susedia | Maďarsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Bulharsko, Rumunsko, Albánsko | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
88 499 km² (111.) km² (0,13 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2017) • sčítanie (2013) • hustota (2017) |
7 001 444 (104.) 7 243 007 91,1/km² (121.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2019 50,139 mld. $ (86.) 17 076 $ (83.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2017) | 0,787 (67.) – vysoký | ||||
| Mena | Srbský dinár (RSD) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
SEČ (UTC+1) SELČ (UTC+2) | ||||
| Medzinárodný kód | SRB | ||||
| Internetová doména | .rs | ||||
| Smerové telefónne číslo | +381 | ||||
Súradnice: 43°57′00″S 20°56′00″V / 43,95°S 20,933333333333°V
Srbsko (srb. Србија / Srbija), dlhý tvar Srbská republika (srb. Република Србија / Republika Srbija) je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova. Hlavným mestom je Belehrad, ktorý obýva okolo 1,75 milióna obyvateľov, významný dopravný uzol ležiaci na sútoku Sávy a Dunaja.
Vzniku samostatného Srbska predchádzal v roku 1991 rozpad Juhoslávie a odčlenenie Čiernej Hory 3. júna 2006. Srbsko neuznáva nezávislosť Kosova a územie považuje za provinciu Srbska. V súčasnosti je Srbsko kandidátskou krajinou Európskej únie.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Na území dnešného Srbska sa Slovania (Srbi) usadili počas 6. storočia. V tej dobe bolo územie pod silným vplyvom Východorímskej ríše, a tak sa tu uchytilo pravoslávie. V polovici 10. storočia vzniklo prvé kráľovstvo v Raške, ktorému vládol Časlav Klonimirović. Za vlády cára Štefana Dušana (1331 – 1355) bola väčšina Balkánu ovládaná Srbskom.
Po bitke na Kosovom poli v roku 1389 sa Srbsko postupne spolu s inými balkánskymi štátmi dostalo pod nadvládu Osmanskej ríše. Po početných povstaniach Srbsko v roku 1878 získalo samostatnosť (mesto Belehrad a okolie už v roku 1867). V roku 1912 sa Srbsko zúčastnilo prvej balkánskej vojny spolu s Čiernou Horou, Bulharskom a Gréckom proti Osmanskej ríši. Srbská 1. armáda pod vedením princa Alexandra zvíťazila nad tureckou armádou v bitke pri Kumanove a Srbsko dosiahlo rozšírenie svojho územia o väčšinu Kosova a časť Macedónie.
V roku 1914 v Sarajeve srbskí mladí vlastenci uskutočnili atentát na Františka Ferdinanda d'Este a po vypršaní ultimáta 28. júla Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo Srbsku vojnu. Počas vojny bolo územie obsadené a srbská časť Macedónie bola pripojená k Bulharsku. Po skončení prvej svetovej vojny sa Srbsko stalo súčasťou Kráľovstva SHS. Počas 2. svetovej vojny bola v krátkom ťažení Osi Juhoslávia na jar 1941 porazená a Srbsko bolo okupované, časti územia boli pripojené k talianskemu protektorátu v Čiernej Hore, Albánsku, časť územia pripadla Maďarsku a Bulharsku, ktoré sa podieľali na útoku na Juhosláviu, časť územia bola súčasťou bábkového Chorvátska. Zvyšok územia bol pod nemeckou okupáciou. Na okupovanom území vznikol odboj, ktorý viedol Draža Mihailović (neskôr minister obrany exilovej vlády v Londýne). Ďalším centrom odboja sa stal komunistický odboj, ktorého vodcom bol Josip Broz Tito.
Od roku 1945 bolo Srbsko súčasťou Juhoslávie na čele s prezidentom Josipom Broz-Titom. SFR Juhoslávia bola vedúcim štátom tzv. Hnutia nezúčastnených krajín (popri Indii). Po smrti maršala Tita nik nedokázal udržať množstvo protichodných záujmov národov a národností. Tlakom zjednoteného Nemecka sa aktivizovali prví Slovinci, potom Chorváti a vznikol politický problém (po prijatí novej Ústavy), čo robiť s 250-ročným srbským osídlením Krajiny, bývalej Vojenskej hranice. Nastúpila vzájomná nenávisť za krivdy počas 2. sv. vojny a povojnové zločiny. Všetko podrobne opísané v knihe Raifa Dizdareviča Od smrti Tita do smrti Juhoslávie. V roku 1992 utvorilo Srbsko spolu s Čiernou Horou federáciu – Juhoslovanskú zväzovú republiku. Neskôr krajina dostala nové meno – Srbsko a Čierna Hora. V roku 2006 vyhlásila Čierna Hora po tesnom referende nezávislosť (3. júna) a 5. júna Srbská republika prevzala nástupníctvo po Srbsku a Čiernej Hore.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Susedmi Srbska sú na východe Rumunsko a Bulharsko, na juhu Severné Macedónsko a Albánsko (resp. medzinárodne sporné Kosovo), na juhozápade Čierna Hora, na západe Bosna a Hercegovina a Chorvátsko a na severe Maďarsko.
Severnú a centrálnu časť krajiny pokrývajú roviny Panónskej panvy, do východných regiónov zasahujú pohoria Karpaty a Stará planina, južnú a západnú časť Srbska pretínajú Dináre.
Zo severu na juhovýchod preteká štátom Dunaj, ktorý tu postupne priberá prítoky Tisa, Sáva (jej prítok Drina) a Velika Morava, vytvárajúce rozsiahle nížiny.
Administratívne členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Srbsko sa na najvyššej úrovni delí na dva autonómne kraje (autonómne pokrajiny; po srbsky autonomna pokrajina) – Vojvodina a Kosovo a Metohija (ktoré sa 17. februára 2008 vyhlásilo za zvrchovanú Kosovskú republiku) – a zvyšné územie, pričom však toto zvyšné územie, tzv. Centrálne Srbsko, netvorí špeciálnu administratívnu jednotku. Na nižšej úrovni sa Srbsko delí na obvody (okresy; po srbsky okrug) a tie sa zas delia na obce (po srbsky opština).
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Etnické zloženie obyvateľstva[2]
[upraviť | upraviť zdroj]
- Srbi 82,86 %
- Maďari 3,53 %
- Bosniaci (Slovania moslimského náboženstva) 1,82 %
- Rómovia 1,44 %
- Juhoslovania 1,08 %
- Chorváti 0,94 %
- Čiernohorci 0,92 %
- Slováci (hlavne vo Vojvodine) 0,89 %
- Bulhari 0,27 %
- Rusíni (hlavne vo Vojvodine) 0,21 %
Náboženské zloženie obyvateľstva
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvateľstvo Srbska tvoria z náboženského hľadiska[3]:
- pravoslávni 84,1 %
- rímskokatolíci (hlavne vo Vojvodine) 6,26 %
- moslimovia (hlavne v Sandžaku) 3,42 %
- protestanti (hlavne vo Vojvodine) 1,44 %
- a iní 4,78 %
Jazyky
[upraviť | upraviť zdroj]Úradným jazykom je srbčina, vo Vojvodine aj maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]V minulosti bolo Srbsko hraničnou krajinou dôležitých ríš. Cez terajšie územie Srbska prechádzala hranica medzi Západorímskou ríšou a Východorímskou ríšou pozdĺž Dunaja, rovnako prechádzala hranica medzi Osmanskou ríšou a Rakúskom-Uhorskom. Všetko to zanechalo svoje stopy. Zatiaľ čo sever Srbska je orientovaný viac stredoeurópsky, na juhu je cítiť viac orient.
Najväčší vplyv na srbskú kultúru mala Byzantská ríša. Dá sa to odpozorovať v náboženstve Srbov. Veľkú úlohu majú v srbskej kultúre srbské kláštory, z ktorých prevažná väčšina bola vybudovaná už v stredoveku.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenské slovníky
- ↑ http://webrzs.stat.gov.rs/axd/Zip/VJN3.pdf Archivované 2010-11-13 na Wayback Machine - strana 20
- ↑ Štatistický úrad Srbskej republiky. Štatistika náboženského zloženia, materinského jazyka a národnostného zloženia obyvateľstva [online]. webrzs.stat.gov.rs, máj 2003, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online. Archivované 2010-11-13 z originálu. (po srbsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Srbsko
| Vojvodinský autonómny kraj |  | |
|---|---|---|
| Centrálne Srbsko | ||
| Kosovo (Autonómny kraj Kosovo a Metohija) | ||
 | ||
| Nezávislé štáty |
|  |
|---|---|---|
| Ostatné územia | ||
| Sporné územia | ||
Poznámky: ¹ Štáty a územia ležiace v Ázii, kultúrne a historicky patriace do Európy • ² Štáty a územia ležiace časťou svojho územia v Ázii | ||