Súlovce

Súlovce
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Topoľčany
Nadmorská výška	230 m n. m.
Súradnice	48°27′54″S 18°10′11″V
Rozloha	12,64 km² (1 264 ha)
Obyvateľstvo	537 (31. 12. 2023)
Hustota	42,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1244
Starosta	Ivan Pecháč (HLAS-SD)
PSČ	956 14 (pošta Oponice)
ŠÚJ	505510
EČV (do r. 2022)	TO
Tel. predvoľba	+421-38
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Súlovce
Webová stránka: sulovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Súlovce sú obec na Slovensku v okrese Topoľčany.

Od druhej polovice 19. storočia sa k územiu obce Súlovce počíta aj osada Podlužany, na území ktorej bol vybudovaný dodnes jestvujúci mlyn.

Poloha a geológia

Obec Súlovce leží na styku Nitrianskej sprašovej pahorkatiny a severozápadného úpätia pohoria Tribeč pri vyústení krátkeho ľavostranného prítoku rieky Nitra do Pahorkatiny. Chotár je prevažne na odlesnenej pahorkatine s náplavovými kuželmi, časť na severozápadných svahoch pohoria porasteného dubohrabovými lesmi, miestami s agátom a brezou.

Nad obcou sa tiahne Tribečské pohorie s najvyšším vrchom Veľký Tribeč s nadmorskou výškou 829 metrov nad morom.

Nadmorská výška v strede obce Súlovce je 290 metrov nad morom a v chotári 153–499 metrov nad morom. Rozloha katastrálneho územia obce Súlovce je 1264 ha. Stredom obce Súlovce preteká potok, ktorý sa vlieva do rieky Nitry. Od okresného mesta Topoľčany je obec Súlovce vzdialená devätnásť kilometrov. Počet obyvateľov obce Súlovce bol v r. 1869 – 459, r. 1970 – 691.

Dejiny

V katastri obce sa nachádzajú lokality z mladšej doby kamennej zaradené do kultúry s mladšou lineárnou keramikou (5700 pred Kr. – 5000 pred Kr.) a želiezovskou skupinou (5000 – 4700 pred Kr).

Ďalej pozri: Rímskokatolícka farnosť Oponice

Názvy v dejinách

Obec Súlovce sa spomína pod týmito názvami:

Dubniche (1244)

Dubnicze (1261)

Dobnicha (1326)

Dwbnycza (1406)

Zwlocz (1406, 1467)

Szulocz, Sulowitz, Sulowcze (1773)

Sulocz, Sulowce (1786)

Szúlócz, Sůlowce (1808)

Szulócz (1863–1913)

Súlovce (1920)

Osada Podlužany sa spomína pod týmito názvami:

Podlusan (1244, 1256)

Podluzsan (1773)

Podluschán (1786)

Poduzsán (1863)

Historické pečate richtára obce

Jedinečným dôkazom suverénneho postavenia richtára obce Súlovce sú dve historické pečate, ktoré obec používala v 18. storočí.

Prvá pečať richtára obce Súlovce s kruhopisom RIHTÁR SULOVSKI má priemer 20 mm. V pečatnom poli heraldicky vpravo stojí na konári (kríku) vyrastajúcom z pažite korunovaný vták (možno holubica alebo havran), otočený vľavo, ktorý v zobáku drží strapec hrozna. Túto figúru sprevádza osemramenná hviezda. Vľavo je zakorenený listnatý strom s košatou korunou (jabloň), ktorý má v strede kmeňa dva vyrastajúce konáriky. Jednotlivé figúry v pečatnom poli (havran, hrozno, strom) majú veľkú vypovedaciu hodnotu a spolu by mohli byť atribútmi svätého Bonifáca, biskupa a mučeníka z 8. storočia. Patrocínium tohto anglického svätca a apoštola Nemecka sa však v obci Súlovce nevyskytuje. Strapec hrozna pripomína vinohradnícku tradíciu obce, ktorá je v prameňoch doložená už v roku 1574, ďalej v rokoch 1715 a 1720. Proporčne sa zdá byť figúra vtáka so strapcom hrozna dominantou. V starokresťanskom umení bývajú vtáci symbolom spasenej ľudskej duše a stromy, v ktorých títo vtáci prebývajú, pripomínajú nebeský raj. Ľudská duša opúšťa telo v podobe vtáka, najčastejšie holubice, ktorá je i znamením nevinnosti a Svätého Ducha. Korunovaný vták na origináli odtlačku skôr pripomína havrana (latinsky corvus), používaného v heraldike už od stredoveku. Mal ho vo svojom erbe i uhorský kráľ Matej Korvín (Matej I. Huňady, 1440–1490), o ktorom sa šírili rôzne povesti, poukazujúce na jeho pozitívny vzťah k poddaným. Strom v ľavej časti pečatného poľa je symbolom ľudského bytia. Pripomína nám strom poznania dobra a zla, ktorý spoločne so stromom života sa najčastejšie zobrazuje ako palma alebo hroznový ker (vták na ňom sedí), strom poznania má väčšinou podobu jablone s jablkami.

Druhá pečať obce Súlovce má priemer 25 mm. V pečatnom obraze je na pažiti kôň v skoku s jazdcom, ktorý tasí meč. Obidve figúry sú otočené vpravo. Pred hlavou koňa je písmeno „Z“. Na nezreteľnej pečati je nečitateľný kruhopis. Koňa, ktorý symbolizuje víťazstvo, radosť a silu ovládanú rozumom, využívajú štyria svätci: svätý Martin – ako vojak rímskeho jazdectva pretína mečom plášť, ktorého polovicu necháva žobrákovi, svätý Juraj – bojovník, ktorý na koni zabíja draka, svätý Hubert a svätý Eustach. Ani jeden zo spomíných svätcov nemá v obci svoje patrocínium. Pochopiť význam tejto pečate a s určitosťou ju prisúdiť obci Súlovce pomôže identifikácia kruhopisu na zreteľnejšom odtlačku, ale i objavenie pečate osady Podlužany, ktorá samostatne existovala až do roku 1871. Dnes je súčasťou obce Súlovce.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Súlovce

Externé odkazy

• Oficiálny web