Oradea

Oradea
maď. Nagyvárad slov. Veľký Varadín
mesto (oraș)
Radnica
Vlajka Erb
Štát	Rumunsko
Župa	Bihar
Súradnice	47°3′5″S 21°56′25″V
Najvyšší bod
- výška	249 m n. m.
Najnižší bod
- výška	102 m n. m.
Rozloha	116,10 km² (11 610 ha)
Obyvateľstvo	196 367 (2011)
Hustota	1 691,36 obyv./km²
Primátor	Ilie Bolojan (USL)
Časové pásmo	VEČ
- letný čas	VELČ
PSČ	26564
Poloha mesta v Rumunsku
Wikimedia Commons: Oradea
Webová stránka: www.oradea.ro
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Oradea (hist. slovenský názov Veľký Varadín; maď. Nagyvárad; nem. Großwardein) je mesto v Rumunsku, v župe Bihar (BH) v Sedmohradsku. V meste žije 196 367 obyvateľov (podľa sčítania v roku 2011).

Dejiny

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1113. Dňa 24. februára 1538 tu Ferdinand I. a Ján Zápoľský podpísali mier. Mesto bolo súčasťou Uhorského kráľovstva až do roku 1918 (s výnimkou tureckej okupácie). Po oslobodení od Turkov bolo barokovo prestavané. Od roku 1918 bolo súčasťou Rumunska. V období druhej svetovej vojny bolo okupované Maďarskom. Od roku 1944 je opäť súčasťou Rumunska a centrom župy Bihar. Počas socialistickej éry bola veľká časť mesta prestavaná po vzore ostatných veľkých rumunských miest. V meste žije početná maďarská menšina, a malá slovenská menšina.

Etymológia

Meno Oradea, alebo Orade v Bihárskom nárečí vzišlo z maďarského pomenovania mesta Varad, čo pravdepodobne vzniklo zo slov vár (maď. pevnosť, hrad) a sufixu da, ad vzišlého tiež z maďarčiny. Tento názov je pravdepodobne prvý zachovaný, pretože v historických dokumentoch sa mesto od prvej písomnej zmienky roku 1113 spomína pod názvami, ako Waradinum, Uaradinum a Varadinum.

Administratívne delenie

Administratívne delenie mesta

Od roku 2011 sa mesto delí na 30 okrskov (rum. cartier):

• Orașul Nou
• Subcetate
• Dorobanților
• Universității
• Splaiul Crișanei
• Olosig
• Velența
• Dimitrie Cantemir
• Salca
• Europa
• Calea Aradului
• Ioșia
• Ioșia-Nord
• Decebal-Dacia
• Rogerius
• Nicolae Iorga
• Gheorghe Doja
• Dragoș Vodă
• Mihai Eminescu
• Seleuș
• Nufărul
• Nicolae Grigorescu
• Calea Sântandrei
• Ioșia-Sud
• Zona Industrială Vest
• Episcopia Bihor
• Oncea
• Podgoria
• Tokai
• Zona Industrială Est

Demografia

Námestie Piața magnoliei v časoch socialistickej prestavby mesta a Ceaușescovho režimu

Národnostné zloženie (2011)
Rumuni			67,58 %
Maďari			23,07 %
Rómovia			1,08 %
Nezistené			7,48 %
Ostatné			0,76 %
z celkového počtu 196 367 obyvateľov

Mesto je z určitého hľadiska multietnického charakteru, ako i celý región, v kategórii „Ostatné“ totiž môžeme nájsť Slovákov, Ukrajincov a Rusínov.

Náboženské zloženie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev			55,79 %
Reformovaná kresťanská cirkev			13,62 %
Rímskokatolícka cirkev			9,16 %
Baptistická cirkev			3,48 %
Letničné hnutie			4,76 %
Grékokatolícka cirkev			2,99 %
Nezistené			8,19 %
Ostatné			1,98 %
z celkového počtu 196 367 obyvateľov

Geografia

Polohopis

Nachádza sa ca 13 km od štátnej hranice medzi Maďarskom a Rumunskom. Je to právom jedno z najväčších centier regiónu, je to i významný dopravný uzol, pretože sa nachádza na dôležitej ceste a železnici v približne v rovnakej vzdialenosti medzi veľkými východo- a stredoeurópskymi mestami: Bukurešť (651 km), Viedeň (518 km), Budapešť (248 km), Praha (676 km). Mesto leží v údolí rieky Bystrý Kriš. Nad ním sa vypínajú Apusenské vrchy. Mesto je prístupné autobusom, autom, i vlakom. Nachádzajú sa tu 2 väčšie železničné stanice.

Vodstvo

Cez mesto pretekajú v prvom rade rieka Bystrý Kriš a termálne zohrievaná rieka Peța.

Klíma

Priemerné teploty v priebehu roka

Priemerné teploty vzduchu v jednotlivých mesiacoch roka
Časové obdobie	Jan	Feb	Mar	Apr	Máj	Jún	Júl	Aug	Sep	Okt	Nov	Dec	Ročne
1961-2003	-1,7°	0,5°	5,2°	10,8°	16,2°	19,1°	20,8°	20,4°	15,9°	10,7°	5,3°	0,2°	10,3°

Doprava

Električka Siemens Ulf v historickom centre mesta

Mesto má dve veľké železničné stanice, spomenuté v časti „Polohopis“. hromadnú dopravu v rámci mesta zabezpečujú električky a autobusy. Všetky električkové linky sú okružné, všetky autobusové linky sa i vrátia po pôvodnej trase. Donedávna jazdili vo Veľkom Varadíne najmä električky ruskej výroby a z autobusov maďarské Ikarusy. Nedávno bol najmä z Eurofondov celý vozidlový park vymenený a dnes jazdia po meste električky značky Siemens, model ULF (pozri obrázok) V meste premáva 5 električkových a 18 autobusových liniek, vypísaných i s trasami nižšie.

Električkové linky

Linka 1R Legenda Podul Rutier CFR Bd. Dacia Bd. Corneliu Coposu Bd. Decebal Piața Unirii Parcul 1 decembrie Bd. Gen. Magheru Bd. Republicii Piața București - Gara de Nord Str. Olimpiadei Bd. Corneliu Coposu Bd. Dacia Podul Rutier CFR

Linka 3R Legenda Nufărul Bd. D. Cantemir Piața Cetate Parcul 1 decembrie Bd. Gen. Magheru Bd. Republicii Piața București - Gara de Nord Str. Olimpiadei Bd. Decebal Piața Unirii Parcul 1 decembrie Bd. D. Cantemir Nufărul

Linka 2 Legenda Nufărul Bd. D. Cantemir Piața Cetate Parcul 1 decembrie Piața Unirii Calea Aradului Str. Aviatorilor Str. Lipovei Str. Lipovei II Str. Aviatorilor Calea Aradului Piața Unirii Nufărul

Linka 1N Legenda Podul Rutier CFR Bd. Dacia Bd. Corneliu Coposu Str. Olimpiadei Piața București Bd. Republicii Bd. Gen. Magheru Parcul 1 decembrie Piața Unirii Bd. Decebal Bd. Corneliu Coposu Bd. Dacia Podul Rutier CFR

Linka 3N Legenda Nufărul Bd. D. Cantemir Piața Cetate Parcul 1 decembrie Piața Unirii Bd. Decebal Str. Olimpiadei Piața București - Gara de Nord Bd. Republicii Bd. Gen. Magheru Parc 1 decembrie Piața Cetate Nufărul

Autobusové linky

„>>“ značí, že autobus sa otočí

• Linka 10: Str. Seleușului (Complex Velența) - Piața Devei - Henrik Ibsen >> Henrik Ibsen - Piața Devei - Str. Seleușului (Complex Velența)
• Linka 11: Gara Centrală - Gara Episcopia >> Gara Episcopia - Gara Centrală
• Linka 12: Nufărul - Piața Unirii >> Piața Unirii - Nufărul
• Linka 13: Aleea Gojdu - Parc 1 decembrie - Spit. Județean - Gh. Doja >> Gh. Doja - Spit. Județean - Parc 1 decembrie - Aleea Gojdu
• Linka 14: Universitate C.L. - Piața Unirii - Podului >> Podului - Piața Unirii - Universitate C.L.
• Linka 15: Parc 1 decembrie - Podgoria >> Podgoria - Parc 1 decembrie
• Linka 16: Piața 1 decembrie - Romeur - Metro >> Metro - Romeur - Piața 1 decembrie
• Linka 17: Pod C.F.R. - B-dul Dacia - Maternitate - Complex Seleusului >> Complex Seleusului - C.Civic - B-dul Dacia - Pod C.F.R.
• Linka 18: Gara Centrală - Bihorului Pod >> Bihorului Pod - Gara Centrală
• Linka 19: Carrefour Era - Dacia Pasaj >> Dacia Pasaj - Carrefour Era
• Linka 20: Nufărul - Auchan >> Auchan - Nufărul
• Linka 21N: Auchan - Cazaban - St.cel Mare - B-dul Dacia - Transilvaniei - B-dul Decebal - Calea Aradului - Auchan
• Linka 21R: Auchan - Calea Aradului - B-dul Decebal - B-dul Dacia - St. cel Mare - Cazaban - Auchan
• Linka 22: Gara Centrală - Real II >> Real II - Gara Centrală
• Linka 23: Carrefour Era - Piața Cetății >> Piața Cetății - Carrefour Era
• Linka 24: Pod C.F.R. - Macon >> Macon - Pod C.F.R.
• Linka 25: Piata Cetatii - Cartier Grigorescu >> Cartier Grigorescu - Piata Cetatii

Osobnosti mesta

• Ladislav I. Svätý (* 1040 – † 1095), knieža Nitrianskeho kniežatstva a uhorský kráľ
• Johann Michael Haydn (* 1737 - † 1806), rakúsky hudobný skladateľ a mladší brat Franza Josepha Haydna
• Karl Ditters von Dittersdorf (* 1739 – † 1799), rakúsky barokový hudobný skladateľ a hudobník
• Endre Ady (* 1877 – † 1919), maďarský básnik

Partnerské mestá

• Ceyrat, Francúzsko
• Coslada, Španielsko
• Debrecín, Maďarsko
• Givatajim, Izrael
• Ivano-Frankivsk, Ukrajina
• Košice, Slovensko
• Linköping, Švédsko
• Mantova, Taliansko

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oradea

Externé odkazy

• Oficiálna stránka