Odra
| Odra | |
| nem. Oder, poľ. Odra | |
| rieka | |
 | |
| Štáty |  Česko,  Poľsko,  Nemecko
|
|---|---|
| Prameň | |
| - poloha | Fidlův kopec, Oderské vrchy |
| - výška | 634 m |
| - súradnice | 49°36′48″S 17°31′15″V / 49,61333°S 17,52083°V |
| Ústie | |
| - poloha | Štetínsky záliv, Baltské more |
| - výška | 0 m |
| - súradnice | 53°36′6″S 14°35′23″V / 53,60167°S 14,58972°V |
| Dĺžka | 854 km |
| Povodie | 118 861 km² (11 886 100 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 574 m³/s |
 Povodie rieky Odry
| |
| Wikimedia Commons: Oder River | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Odra (nem. Oder, poľ. Odra) je rieka v Strednej Európe. Pramení v Česku a tečie cez západné Poľsko, kde na 187 km vytvára hranicu medzi Poľskom a Nemeckom.
Odra je 854 km dlhá rieka, z toho 112 km je v Česku a 742 km v Poľsku (vrátane 187 km úseku, tvoriaceho hranicu s Nemeckom). Je druhou najdlhšou riekou v Poľsku. Odvádza vodu zo 118 861 km², z toho 106 056 v Poľsku (89%), 7217 v Česku (6%) a 5587 v Nemecku (5%). Pred reguláciou toku bola rieka dlhá vyše 1000 km.
Priebeh toku
[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení pod Fidlovým kopcom v Oderských vrchoch na Morave (Olomoucký kraj). V Česku preteká českou časťou Sliezska (Moravsko-sliezsky kraj), v Poľsku Sliezskym, Opolským, Dolnosliezskym, Lubuským a Západopomoranským vojvodstvom a v Nemecku Brandenburskom a Meklenbursko-Predpomoranskom.
Po tom, čo opustí hory, preteká prevažne v širokej terasovitej doline, ktorá sa rozširuje z 2 až 3 km na 10 až 20 km. Táto dolina vznikla vďaka odtoku vody z ľadovcov po poslednej dobe ľadovej. Pod ústím Lužickej Nisy dosahuje šírku 200 m. Je mohutným tokom, ktorého brehy sú chránené protipovodňovými valmi.
Vo vzdialenosti 84 km od ústia sa rieka delí na dve ramená. Väčšia vetva ústí do Štetínskej delty, pričom do 19. storočia platilo, že Štetínska delta je ohraničená na severe ostrovmi Uznojem a Wolin a tromi ramenami medzi ostrovmi a pevninou (Dziwna, Svina a Peene) sa Odra vlieva do Baltského mora. S nástupom modernej vedy a univerzálnej klasifikácie sa Štetínsky záliv už nepovažuje za súčasť rieky Odry, ale za súčasť Baltského mora a Dziwna, Svina a Peene sú klasifikované ako morské prielivy. Súčasne za ústie rieky Odry sa považuje miesto, kde sa Odra vlieva do najjužnejšej časti Štetínskeho zálivu, tzv. Odranskej roztoky (Roztoka Odrzańska) pri meste Police.
Mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Najväčším mestom na Odre je Vroclav.
- Priamo na Odre - Odry, Ostrava, Bohumín (ako posledné mesto na Odre v Česku), Racibórz, Kędzierzyn-Koźle, Krapkowice, Opole, Brzeg, Oława, Jelcz-Laskowice, Vroclav, Brzeg Dolny, Ścinawa, Szlichtyngowa, Głogów, Bytom Odrzański, Nowa Sól, Krosno Odrzańskie, Eisenhüttenstadt, Frankfurt nad Odrou, Słubice, Kostrzyn nad Odrą, Cedynia, Oderberg, Schwedt, Vierraden, Gartz, Gryfino, Štetín, Police
- Na brehoch prielivu Dziwna (medzi ostrovom Wolin a poľskou pevninou) - Wolin, Kamień Pomorski, Dziwnów
- Na brehoch prielivu Swina (medzi ostrovmi Wolin a Usedom) - Świnoujście
- Na brehoch prielivu Peena (medzi ostrovom Usedom a nemeckou pevninou) - Usedom, Lassan, Wolgast
- Na brehoch Štetínskeho zálivu - Nowe Warpno, Ueckermuende
Významné prítoky
[upraviť | upraviť zdroj]Celkovo najväčším prítokom Odry je rieka Warta, ktorá priteká sprava pri meste Kostrzyn nad Odrą. V mieste sútoku je dlhšia, ako samotná Odra.
- Česko: Budišovka, Jičínka, Opava, Ostravice, Olše
- Poľsko a Nemecko: Kłodnica, Barycz, Pliszka, Gryzynka, Warta, Mysla, Rurzyca, Tywa, Olszówka, Kladská Nisa, Oława, Ślęza, Biała Woda, Czarna Struga, Śląska Ochla, Bobr, Olcha, Lužická Nisa
Vodný režim
[upraviť | upraviť zdroj]Najvyšších prietokov dosahuje Odra na jar, predovšetkým v marci a v apríli. V lete jej hladina klesá, ale pokles je striedaný občasnými vzostupmi v dôsledku výdatnejších dažďov. V zime prietok rieky začína súvisle stúpať. V silných zimách rieka zamŕza.
Priemerný prietok Odry zhruba 30 km pod sútokom s Wartou činí 547 m³/s.[1] Vzostupy hladiny na hornom toku predstavujú 6 až 7 m, na strednom 4 až 5 m. K veľkým povodniam na Odre podľa kroník mesta Vroclav došlo v rokoch 1348, 1464, 1564 a v roku 1903. Doteraz najväčšia povodeň nastala v júli 1997, kedy pretekalo cez Vratislav 3600 m³/s.
Priemerné mesačné prietoky Odry (m³/s) v stanici Gozdowice:[1] (obdobie 1900-1994)
Vodný režim Odry na území Česka
[upraviť | upraviť zdroj]Priemerný dlhodobý prietok Odry v mieste, kde opúšťa územie Česka činí 49 m³/s, pod sútokom s riekou Olše je priemerný prietok takmer 63 m³/s.[2] Väčšina tokov v tejto časti povodia, okrem horskej časti povodia rieky Olše, patrí do horskej-snehovej oblasti. Maxím dosahujú od marca do mája, minimálne prietoky majú v zimných mesiacoch.
Hlásne profily na území Česka:[3]
| Miesto | Riečny km | Plocha povodia | Priemerný prietok (Qa) | Storočná voda (Q100) |
|---|---|---|---|---|
| Odry | 81,98 | 411,36 km² | 3,6 m³/s | 199 m³/s |
| Svinov | 19,12 | 1613,73 km² | 12,6 m³/s | 571 m³/s |
| Bohumín | 3,32 | 4663,77 km² | 41,6 m³/s | 1810 m³/s |
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Západné rameno delty je využívané pre vodnú dopravu, ktorá je možná až k ústiu Opavy a pre veľké lode k mestu Koźle. Je regulovaná haťami a prostredníctvom plavebných kanálov je spojená s riekami Havola, Spréva, Visla a Kłodnica.
História
[upraviť | upraviť zdroj]
V povodí Odry (pri rieke Warta) má svoje historické jadro poľský štát. Pri osade Cedynia v Lubuskej oblasti na pravom brehu rieky Odry, došlo v roku 972 k zastaveniu prvej nemeckej invázie do Poľska. Za 2. svetovej vojny predstavovala dôležitú a silnú obrannú líniu nemeckej armády. Sovietska armáda v priebehu Visliansko-oderskej operácie v roku 1945 obsadila 1. ukrajinským frontom horný tok rieky. Zároveň 1. bieloruský front obsadil niekoľko predmostí na západnom brehu (napr. Kostrzyn nad Odrą). To umožnilo začatie Berlínskej operácie.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Po rieke Odre sa volá aj pár medzinárodných vlakov kategórie expres spoločností České dráhy a ZSSK, jazdiacich v trase: (Praha – Olomouc –) Bohumín – Žilina – Banská Bystrica a späť.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Odra - Gozdowice [online]. grdc.sr.unh.edu, [cit. 2018-11-24]. Dostupné online.
- ↑ A.1. Všeobecné charakteristiky oblasti povodí [online]. pod.cz, [cit. 2018-11-24]. Dostupné online.
- ↑ All: Tomáš Herza, e-mail: herza(at)hv.cz, Zdeněk Sedmidubský, e-mail: sedmidubsky(at)hv.cz. ČHMÚ HPPS - Aktuální informace hydrologické předpovědní služby [online]. hydro.chmi.cz, [cit. 2018-11-24]. Dostupné online. Archivované 2018-11-23 z originálu.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ŠEFČÍK, Ondřej: Odra a Opava (ze slezské hydronymie), in: HANZAL, Jiří - ŠEFČÍK, Ondřej, Sršatý Prajz. Erich Šefčík (1945–2004). Praha 2004, s. 217-223
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Odra
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Odra na českej Wikipédii.