iBet uBet web content aggregator. Adding the entire web to your favor.
iBet uBet web content aggregator. Adding the entire web to your favor.



Link to original content: http://sk.wikipedia.org/wiki/Miroslav_Boháček
Miroslav Boháček – Wikipédia Preskočiť na obsah

Miroslav Boháček

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Miroslav Boháček
český právny historik a romanista
vysokoškolský profesor
Osobné informácie
Narodenie10. september 1899
 Praha, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie12. január 1982 (82 rokov)
 Praha, Československo
Národnosťčeská
Alma materKarlova univerzita v Prahe
Zamestnanieuniverzitný profesor
RodičiaJosef Boháček; Anna, rod. Schwabová
Súrodencitraja bratia a sestra
Dielo
Žánreprávnická literatúra, právno-romanistické štúdie
Obdobie20. storočie
Témyrímske právo, stredoveké české právo
Literárne hnutieprávna romanistika, právni historici
Významné práceAdemptio legati (1925), Il problema della revoca non formale del testamento nel diritto classico e giustinianeo (1929), Actio negatoria (1938), Nástin přednáček o soukromém právu římském (3 zv. 1945 – 1947) , Das Römische Recht in der Praxis der Kirchengerichte der böhmischen Länder im XIII. Jahrhundert (1967)
Ovplyvnený
Ovplyvnil

Prof. JUDr. Miroslav Boháček (* 10. september 1899, Praha – † 12. január 1982, Praha) bol český právnik, právny romanista a kodikológ, profesor rímskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a Právnickej fakulte Karlovej univerzity, neskorší pracovník komisie Československej akadémie vied pre súpis a štúdium rukopisov. Pomáhal budovať Právnickú fakultu Univerzity Komenského.[1]

Člen Učenej spoločnosti Šafárikovej, Českej akadémie vied a umení a Socio agregate degli Institute di studii legislativi v Ríme.[2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1899. Jeho otec, Josef Boháček, bol záhradníkom v zemskom ústave pre duševne chorých. Mal troch bratov a sestru. Študoval na gymnáziu na Žitnej ulici a na klasickom gymnáziu na Resslovej ulici v Prahe, po štúdiách sa zapísal na českú právnickú fakultu. Už počas štúdia sa veľmi zaujímal o rímske právo, navštevoval nielen prednášky profesorov Leopolda Heyrovského a Josefa Vančuru, ale aj papyrologický seminár profesora Mariana San Nicola na nemeckej právnickej fakulte a vďaka štipendiu mohol stráviť jeden semester na univerzite v talianskom Palerme, kde prednášal profesor Salvatore Riccobono. Zároveň pracoval ako asistent vo fakultnej knižnici, kde zostal aj po ukončení štúdia a získaní doktorátu práv v roku 1923. O tri roky neskôr sa habilitoval a začal prednášať rímske právo. Publikoval štúdie ako Římské právní prvky v právní knize brněnského písaře Jana (1924) či Ademptio legati (1925).[3]

V roku 1927 sa stal mimoriadnym profesorom rímskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, kde prednášal aj medzinárodné právo súkromné. Tu začal vydávať sériu učebníc s názvom Nástin přednášek o právu římském a vyučoval napríklad Štefana Lubyho a Karola Rebra. V roku 1933 sa vrátil do Prahy, kde pôsobil na Karlovej univerzite, ale jeho vymenovaniu za riadneho profesora rímskeho práva zabránila spoločenská kríza a druhá svetová vojna, takže riadnym profesorom sa stal až v roku 1945. Jeho monografia Actio negatoria (1938) pochádza z predvojnového obdobia, ale ako vedec pôsobil aj počas okupácie. Povojnové obdobie však štúdiu rímskeho práva neprialo a v roku 1949 musel fakultu opustiť.[3]

V roku 1952 získal miesto v Historickom ústave a po dvoch rokoch nastúpil do Komisie pre súpis a štúdium rukopisov Československej akadémie vied, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku. Spolupracoval tam okrem iných s právnym historikom a bývalým dekanom brnianskej právnickej fakulty Františkom Čadom. Spoločne zostavovali súpisy rukopisov rôznych hradných a iných štátnych knižníc, ale významný súpis olomouckej univerzitnej knižnice bol vydaný až dlho po ich smrti. Boháček tiež redigoval zborník Štúdie o rukopisoch. Zomrel v roku 1982.[4]

Výber monografií a štúdií v periodikách:[2][1]

  • Římské právní prvky v právní knize brněnského písaře Jana (1924)
  • Note esegetiche (1924)
  • Ademptio legati (1925)
  • O dovolené obraně svémocné v římském právu klasickém i justiniánském (1926)
  • Il movimento legislativo nella republica cecoslovacca nel campo del diritto privato negli anni 1918 – 25 (1927)
  • K otázce vzniku a významu smluvných typu obligačných v právu ŕímském i moderním (1928)
  • Il problema della revoca non formale del testamento nel diritto classico e giustinianeo (1929)
  • Berytské nauky v justiniánské kompilaci (1931)
  • Sjednocení mezinárodního soukromého a procesního práva ve slovanských státech (1933)
  • Actio negatoria (1938)
  • Nástin přednáček o soukromém právu římském (3 zv., 1945 – 1947)
  • Das Römische Recht in der Praxis der Kirchengerichte der böhmischen Länder im XIII. Jahrhundert (slov. Rímske právo v praxi cirkevních súdov 13. storočia, 1967)
  • Einflüsse des römischen Rechts in Böhmen und Mähren (slov. Vplyvy rímskeho práva na Morave a v Čechách, 1975)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b BLAHO, Peter. Boháček, Miroslav. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 2. Bell – Czy. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2001. ISBN 80-224-0671-6. S. 183.
  2. a b BOHÁČEK, Miroslav. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok I. A – D. Martin : Matica slovenská, 1986. S. 279.
  3. a b SKŘEJPEK, Michal. Miroslav Boháček. In: SKŘEJPKOVÁ, Petra (ed.). Antologie československé právní vědy v letech 1918–1939. Praha : Linde, 2009. ISBN 978-80-7201-750-8. S. 142 – 144.
  4. HRADILOVÁ, Marta. Miroslav Boháček (10. září 1899 – 12. ledna 1982). Akademický bulletin, 1999, čís. 13, s.  – . ISSN 1210-9525.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • STRAŇÁK, Dušan, a kol. Život a působení profesora Miroslava Boháčka. Praha : Univerzita Karlova, Právnická fakulta, 2000. 112 s. ISBN 80-85889-36-6.
  • Miroslav Boháček. In: GREGOR, Martin. Historiografia rímskeho práva na Slovensku. Praha : Leges, 2021. ISBN 978-80-7502-485-5. S. 117 – 144.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Miroslav Boháček na českej Wikipédii.