Merník
| Merník | |
| obec | |
 Štôlňa Mária
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Vranov nad Topľou |
| Región | Horný Zemplín |
| Vodný tok | Čičava |
| Nadmorská výška | 165 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′49″S 21°38′34″V / 48,946961°S 21,642833°V |
| Rozloha | 11,59 km² (1 159 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 588 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 50,73 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1363 |
| Starosta | Stanislav Vagaský[3] (SPOLU) |
| PSČ | 094 23 |
| ŠÚJ | 528871 |
| EČV (do r. 2022) | VT |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Merník 164 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Merník | |
| Webová stránka: obecmernik.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Merník je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Vývin názvu obce:
Obec pravdepodobne vznikla pred 14. storočím, prvá písomná zmienka je z roku 1363 (šľachta z Rozhanoviec si rozdelila majetky panstva Čičava). K panstvu Čičava obec prislúchala aj následne, neskôr potok k panstvu Vranov. Od roku 1524 patrila Bátoriovcom, v 17. storočí Nádašdiovcov, Ňáriovcom, Bornemisovcom a Drugetovcom. Asi na začiatku 16. storočia sa v Merníku usídlili noví obyvatelia so šoltýsom.[4]
Urbár z roku 1585 prepisoval šoltýskym domácnostiam odovzdať 2 gbely ovsa, chovať krahulca na lov (alebo zaplatiť 25 denárov) a vykŕmiť brava. Spoločne boli sedliacke domácnosti povinné zaplatiť daň 6 zlatých a 75 denárov (dvakrát do roka), odovzdať vola, teľa a 0,5 gbela hrachu, šošovice a semien ľanu. Každá domácnosť musela ešte odovzdať holbu masla, syr, gbel chmeľu, 25 hlávok kapusty, 4 slepačie vajcia a kytu konope. Každá želiarska domácnosť mala odovzdať 2 vajcia. Podobné povinnosti mali aj v 17. storočí.[4]
Sedliaci v obci boli zdanení od: 1567 2,5, 1582 3, 1610 0,75 a 1635 0,5 porty. Želiari boli v rokoch 1610 a 1635 zdanení od 0,25 a 0,5 porty.[4]
V obec patrila v 18. storočí Suľovským, v 19. storočí tunajšie majetky vlastnili rodiny Coudenhoveovcov a Hadik-Barkóciovcov.
V roku 1493 mala obec zo 6 usadlostí 3 opustené, v roku 1557 mala 5 port; v roku 1715 mala 22 opustených a 21 obývaných domácností, v roku 1787 mala 46 domov a 398 obyvateľov, v roku 1828 mala 74 domov a 543 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pracovali v lesoch a v bani na kaolín a ortuť. Zapojili sa do roľníckeho povstania v roku 1831.
Za 1. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom. Ortuťové bane zanikli. JRD bolo založené v roku 1952. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Hencovciach, Vranove nad Topľou a Prešove.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Zaniknutý kostol sv. Ondreja, archeologická lokalita, pôvodne stredoveká stavba z prvej polovice 16. storočia. Úpravami prešla koncom 16. storočia a v roku 1826. Lokalita v súčasnosti nie je prezentovaná.[5]
- Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne tolerančná stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1784-1791. V roku 1863 bol doplnený o nové presbytérium a vznikla dnes už neexistujúca drevená veža. V rokoch 1951-1953 bola pristavaná nová murovaná veža, ktorá bola v rokoch 2000-2001 doplnená o novú helmicu. V interiéri sa nachádza jednomanuálový organ od Jana Tučeka z Kutnej Hory z rokov 1925-1926.[6] Pôvodne boli súčasťou interiéru aj štyri sochy evanjelistov z konca 18. storočia, ktoré sú dnes súčasťou zbierok Zemplínskeho múzea v Michalovciach.[7] Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená štíhlou ihlancovou helmicou s atypicky umiestnenými hodinami.
- Klasicistické náhroky J. Suľovského a J. Revického z roku 1831. Nachádzajú sa v areáli evanjelického kostola.[8]
- Štôlňa Mária, technická pamiatka z rokov 1908-1910. Úpravami prešla v 40. a 80. rokoch 20. storočia.[9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 315 – 317.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Merník, okres Vranov nad Topľou [online]. Organy a organári na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Merník - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Merník
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |