Ladislav Kubala
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
Ladislav Kubala | |||
---|---|---|---|
Osobné údaje | |||
Celé meno | Ladislav Kubala | ||
Dátum narodenia | 10. jún 1927 | ||
Miesto narodenia | Budapešť, Maďarsko | ||
Dátum úmrtia | 17. máj 2002 (74 rokov) | ||
Miesto úmrtia | Barcelona, Španielsko | ||
Výška | 176 cm | ||
Prezývka | Kukši | ||
Pozícia | ofenzívny stredopoliar | ||
Mládežnícke kluby | |||
1939-1943 | Ganz TE | ||
Seniorské kluby1 | |||
Roky | Kluby | Zps (Gly) | |
1944 1945–1946 1946–1948 1948–1949 1949–1950 1950 1951–1961 1963–1965 1966–1967 1967 |
Ganz TE Ferencváros Budapest ŠK Slovan Bratislava Vasas Budapest Hungaria Aurora Pro Patria 1919 FC Barcelona Espanyol Barcelona FC Zürich Toronto Falcons |
9 49 (33) 33 (14) 20 (10) 215 (131) 29 (7) 1 (0) 19 (5) | (2)|
Národné mužstvo | |||
1948 1946-1947 1953–1961 |
Maďarsko Česko-Slovensko Španielsko |
3 6 (4) 19 (11) | (0)|
Tréner mužstiev | |||
1961–1963 1963–1966 1966–1967 1968 1968–1969 1969–1980 1980–1982 1982–1986 1986–1987 1987–1988 1988–1989 1992 1995 |
FC Barcelona Espanyol Barcelona FC Zürich Toronto Falcons Córdoba CF Španielsko FC Barcelona Al-Hilal Real Murcia CD Málaga Elche CF Španielsko U-21 Paraguaj | ||
1 Zápasy a góly za profesionálny klub . |
Ladislav Kubala (* 10. jún 1927, Budapešť, Maďarsko – † 17. máj 2002, Barcelona, Španielsko) bol slovensko-maďarsko-španielsky futbalista a tréner, jedna z najväčších postáv svetového futbalu v 50. rokoch minulého storočia.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Budapešti v slovensko-maďarskej rodine. Otec Pavol sa narodil v Martine, matka Anna Steczová mala slovensko-poľsko-maďarské korene.
S futbalom začínal v továrenskom tíme Ganz TE, ako dorastenec prestúpil do slávneho Ferencvárosu Budapešť. V roku 1946 sa v rámci repatriácie presťahoval do Česko-Slovenska, v drese ŠK Bratislava odohral počas dvoch sezón 33 zápasov, strelil 14 gólov. V roku 1948 sa vrátil späť do Maďarska, odkiaľ po komunistickom prevrate ušiel v nákladnom aute cez Rakúsko do Talianska. Začal hrávať v klube Pro Patria, FIFA mu však na žiadosť Maďarskej futbalovej federácie z dôvodu nedodržania zmluvy a opustenia krajiny bez povolenia udelila ročný zákaz činnosti. Kubala sa ocitol v utečeneckom tábore v mestečku Cinecittà. Spolu s ďalšími emigrantmi založili tím Hungaria pod vedením Ferdinanda Daučíka. V roku 1950 odohral tento výber niekoľko stretnutí v Španielsku, kde si Kubalu všimol manažér FC Barcelona Josep Samitier.
Kubala sa upísal katalánskemu veľkoklubu 15. júna 1950 a napriek tomu, že prvých deväť mesiacov nehral – stále mal zákaz činnosti –, v nasledujúcich rokoch 1951 – 1962 sa stal ústrednou postavou mužstva, ktoré získalo štyri majstrovské tituly a päťkrát vyhralo Španielsky pohár. Základy tohto tímu položil Kubalov švagor Ferdinand Daučík, slovenský tréner Barcelony. V prvej sezóne 1951/52 odohral Kubala 19 zápasov a strelil 26 gólov, 25. februára 1952 v zápase proti Sportingu Gijón (9 : 0) strelil sedem gólov [1], čo je dodnes rekordný výkon v histórii španielskej ligy. Skóroval aj vo finále pohára proti Valencii (4 : 2). Táto sezóna patrí k najúspešnejším v histórii klubu, Barcelona získala päť trofejí – majstrovský titul, Španielsky pohár (vtedy nazývaný Copa del Generalissimo), Copa Eva Duarte (Španielsky superpohár), Latinský pohár (súťaž majstrov Španielska, Portugalska, Talianska a Francúzska) a Copa Martini & Rossi (víťaz Latinského pohára vs. víťaz Stredoeurópskeho pohára). Počtom trofejí v jednej sezóne prekonal tento výsledok až v roku 2009 tím Pepa Guardiolu. V nasledujúcej sezóne 1952/53 si Barca zopakovala double, Kubala opäť prispel gólom vo finále pohára, tentoraz do siete Athletica Bilbao (2 : 1).
Kubala spolu s legendárnym Di Stéfanom z Realu Madrid boli považovaní za najväčšie osobnosti španielskej ligy tohto obdobia [2]. V drese blaugranas odohral celkom 256 súťažných zápasov, strelil 194 gólov (bilancia v lige 215/131). Dvakrát v sezónach 1951/52 a 1953/54 mu tesne unikla trofej Pichichi pre najlepšieho strelca. Na medzinárodnom poli sa Kubala podieľal na dvoch triumfoch v Pohári veľtržných miest, predchodcovi Pohára UEFA (1958, 1960). V sezóne 1960/61 sa Barcelona prebojovala do finále Európskeho pohára majstrov, pričom vyradila dovtedy 5-násobného víťaza EPM Real Madrid, vo finálovom dueli však podľahla portugalskému majstrovi Benfice Lisabon 2 : 3.
Po odchode z FC Barcelona pokračoval v kariére v klube mestského rivala RCD Espanyol, kde pôsobil ako hrajúci tréner a v FC Zürich. Svoju obdivuhodnú hráčsku kariéru ukončil v severoamerickej lige NPSL. V klube Toronto Falcons sa opäť stretol s Ferdinandom Daučíkom, v mužstve hrali aj synovia obidvoch velikánov Branko Kubala a Yanko Daučík, najlepší strelec ligy 1967 [3].
V roku 1999 sa Kubalovi dostalo významného ocenenia, pri príležitosti 100. výročia založenia FC Barcelona bol vyhlásený za najlepšieho hráča klubu v jeho histórii. O jeho popularite svedčí aj fakt, že ako jedinému hráčovi klubu mu v roku 2009 postavili sochu pred štadiónom Camp Nou.
Reprezentačná kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Ladislav Kubala obliekol počas svojej kariéry dresy troch reprezentácií – Maďarska, Československa a Španielska [4], nikdy si však nezahral na významnom turnaji. Zaujímavé je, že v Španielsku sa takmer vôbec nevedelo o tom, že Kubala má aj slovenský pôvod, všetci ho považovali za čistokrvného Maďara.
V reprezentácii Československa odohral šesť zápasov, debutoval 27. októbra 1946 vo Viedni proti Rakúsku. V reprezentačnom drese strelil štyri góly, dva Poľsku (6 : 3) a dva Rumunsku (6 : 2). V reprezentácii ČSR nastúpil v dvoch zápasoch po boku najlepšieho českého kanoniera, legendárneho Josefa Bicana [5]. Trikrát reprezentoval Maďarsko, v 19 zápasoch v drese Španielska strelil 11 gólov.
Dvakrát bol členom výberu Európy, v roku 1953 strelil dva góly Anglicku (4 : 4) pri oslavách 90. výročia založenia The Football Association a v roku 1965 prispel jedným gólom k výhre 6 : 4 nad výberom Veľkej Británie v rozlúčkovom zápase Stanleyho Matthewsa. V tomto zápase boli jeho spoluhráčmi aj traja reprezentanti Československa Josef Masopust, Svatopluk Pluskal a slovenský futbalista storočia Ján Popluhár.
Trénerská kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Začínal v mládežníckom tíme Barcelony, krátko viedol aj A-mužstvo, vo viacerých kluboch pôsobil ako hrajúci tréner. V rokoch 1969 – 1980 viedol reprezentáciu Španielska, pod jeho taktovkou odohrala La Furia Roja 69 zápasov [6], do nástupu Vicente del Bosqueho to bol rekordný počet zápasov pri reprezentácii. Kubalovi sa podarilo povýšiť záujmy reprezentácie nad záujmy klubových gigantov Realu Madrid a FC Barcelona, výsledkom čoho bola účasť na záverečnom turnaji MS 1978 po dvanástich rokoch a postup na ME 1980. Počas Kubalovej éry sa Španielsko stretlo dvakrát s Československom, v roku 1978 prehralo v Bratislave na Tehelnom poli 0 : 1, o dva roky neskôr v Gijóne sa v rámci prípravy na európsky šampionát rozišli nerozhodne 2 : 2.
Olympijské mužstvo Španielska priviedol k triumfu na OH 1992 v Barcelone, v meste svojich najväčších hráčskych úspechov. V roku 1995 bol trénerom reprezentácie Paraguaja.
Súkromný život
[upraviť | upraviť zdroj]Kubala sa oženil s Annou Violou Daučíkovou, sestrou Ferdinanda Daučíka (často sa nesprávne uvádza, že s jeho dcérou). Synovia Branko, Ladislao a Carlos.
Góly v reprezentácii
[upraviť | upraviť zdroj]Por. č. | Dátum | Miesto | Súper | Výsledok | Góly | Typ zápasu |
---|---|---|---|---|---|---|
Góly za Česko-Slovensko (4) | ||||||
31. 8. 1947 | Praha | Poľsko | 55. 88. | priateľský | ||
21. 9. 1947 | Bukurešť | Rumunsko | 8. 73. | priateľský | ||
Góly za Španielsko (11) | ||||||
12. 7. 1953 | Ñuñoa | Čile | 33. | priateľský | ||
30. 1. 1957 | Madrid | Holandsko | 54. | priateľský | ||
8. 5. 1957 | Glasgow | Škótsko | 28. | kvalifikácia MS 1958 | ||
26. 5. 1957 | Madrid | Škótsko | 33. | kvalifikácia MS 1958 | ||
6. 11. 1957 | Madrid | Turecko | 18. 38. 80. | priateľský | ||
24. 11. 1957 | Lausanne | Švajčiarsko | 19. 72. | kvalifikácia MS 1958 | ||
13. 3. 1958 | Paríž | Francúzsko | 15. | priateľský | ||
15. 10. 1958 | Madrid | Severné Írsko | 11. | priateľský |
Góly v európskych pohároch
[upraviť | upraviť zdroj]Súťaž | Sezóna | Fáza | Súper | Výsledok | Góly |
---|---|---|---|---|---|
1. kolo | CDNA Sofia | ||||
2. kolo | AC Miláno | ||||
štvrťfinále | Wolverhampton | ||||
skupina | Kodaň XI | ||||
semifinále | Birmingham City | ||||
štvrťfinále | Inter Miláno | ||||
semifinále | Belehrad XI |
Úspechy
[upraviť | upraviť zdroj]Hráčska kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Klubové
- víťaz Pohára veľtržných miest: 1958, 1960
- finalista Európskeho pohára majstrov 1961
- majster Španielska: 1951/52, 1952/53, 1958/59, 1959/60
- víťaz Španielskeho pohára: 1951, 1952, 1953, 1957, 1959
Individuálne
- Futbalista 20. storočia v FC Barcelona
- člen Klub ligových kanonierov (202 gólov)
- člen Klubu ligových kanonýrů (167 gólov)
- Poznámka: započítané len góly pred získaním čs. občianstva
Trénerská kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Ladislav Kubala na national-football-teams.com
- Ladislav Kubala na eu-football.info
- Ladislav Kubala na fotbal.cz
- Ladislav Kubala na bdfutbol.com
- Ladislav Kubala na nasljerseys.com
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online. Archivované 2017-04-12 z originálu.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ NORDMANN, Michael. Najlepší futbalisti. Bratislava : Svojtka&Co.,s.r.o., 2009. S. 143.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.