Kórea

**Kórea - historické územie**

Názov používaný v:
Kórejskej republike	Hanguk (한국; 韓國)
Kórejskej ľudovodemokratickej republike	Čoson (조선; 朝鮮)
Základné informácie
Počet obyvateľov	71 miliónov (17. miesto)
Povrch	221,607 km²
Jazyk	kórejčina
Najvyššia hora	Päktu-san (2 744 m)
Najdlhšia rieka	Amnok-kang (790 km)
Najväčší ostrov	Čedžu-do

Kórea (po kórejsky na severe Čoson (조선), na juhu Hanguk (한국)) je historické územie, obývané takmer výhradne etnickými Kórejčanmi, na Kórejskom polostrove a priľahlých ostrovoch, na severe ohraničené riekami Amnok-kang (압록강, po čínsky Ja-lu) a Tuman-gang (두만강, po čínsky Tchu-men), ako aj na ostrovoch pozdĺž pobrežia. Rozloha celej Kórey je 221 607 km².

Už na Jaltskej konferencii vo februári 1945 tri veľmoci USA, Spojené kráľovstvo a Sovietsky zväz rozdelili kedysi jednotnú Kóreu na dve časti s hranicou približne na úrovni 38. rovnobežky. Po oslobodení z japonskej okupácie 15. augusta 1945 sa tieto časti postupne premenili na dva suverénne štáty – na severe vznikla komunistická Kórejská ľudovodemokratická republika a na juhu kapitalistická Kórejská republika. Tento stav nezmenila ani krvavá kórejská vojna v rokoch 1950 až 1953.

Hranicu medzi Severnou a Južnou Kóreou, ktorá je dlhá 250 km, tvorí 4 km široký pás nazývaný demilitarizovaná zóna.

Názov

Názov Kórea, ktorý sa používa v „západnom“ svete, sa odvodzuje od stredovekého kráľovstva Korjo (고려). Do Európy ho priniesol Marco Polo zo svojich výprav do Číny. V samotnej Kórei (tak na severe, ako aj na juhu) sa používa výlučne na označenie obdobia panovania dynastie Korjo (912-1392).

V Kórejskej republike sa na označenie štátu používa názov „Hanguk“ (한국, krajina / národ Hanov), príslušníkov národa „Hangugin“ (한국인, Hangukčan), jazyka „Hangugo“ (한국어, Jazyk národa Han), celého polostrova „Hanbando“ (한반도, polostrov Han). Je to skrátený tvar od „Tähan minguk“ (대한민국), čo v preklade znie ako „Republika veľkého národa Han“. Tento názov sa odvodzuje od 10 rokov trvajúceho cisárstva Tähan čeguk (대한제국) (1897-1907).

Iný názov sa používa v Kórejskej ľudovodemokratickej republike, ktorej názov znie „Čoson mindžudžui inmin konghwaguk“ (조선민주주의인민공화국), teda v preklade Ľudovodemokratická republika Čoson, v skratke „Čoson“ (조선). Jej názov je odvodený od 500 rokov trvajúceho kráľovstva Čoson (1392-1897), ktorej vládla dynastia I (이조). Názov kórejského jazyka na severe znie „Čosono“ (조선어) a kórejský polostrov znie „Čosonpando“ (조선반도, Čosonský polostrov), príslušníci národa sú označovaní ako „Čosonin“ (조선인, Čosončan).

Juhokórejčania nazývajú Severnú Kóreu „Puk Han“ (북한) t. j. Severné Han, kým Severokórejčania nazývajú Južnú Kóreu „Nam Čoson“ (남조선) t. j. Južné Čoson.

Mýtus o založení

Mýtus (tradíciou udržiavaný od dávnych čias, dnes hlavne v Južnej Kórei) hovorí o mýtickom založení kórejského národa a o ich prvom predkovi.

Podľa neho v dávnych časoch zostúpil z neba na zem Hwanung - syn vládcu nebies Hwanina (환인)– spolu so sprievodom 3000 osôb a založil na vrchole hory Päktu-san (백두산) ideálne mesto. Z neho Hwanung vládol svetu a učil ľudí. Jedného dňa za ním prišiel medveď a tiger a požiadali ho, aby z nich spravil ľudské bytosti. Hwanung im to sľúbil pod podmienkou, že vydržia žiť v jaskyni 100 dní a dal im ako obživu cesnak a palinu (bylina horkej chuti). Tiger to po niekoľkých dňoch vzdal, ale medveď vydržal a premenil sa na prekrásnu ženu. Keďže jej nevedel nájsť vhodného muža prišlo mu jej ľúto a vzal si ju za ženu. Narodil sa im syn, ktorému dali meno Tan-gun (단군). Tan-gun zjednotil rozptýlené kmene a založil kráľovstvo, ktoré je známe ako (staré) Čoson (고조선), s hlavným mestom Asadal (아사달) - dnešný Pchjongjang (평양). To sa stalo v 3. dni 10. mesiaca (podľa lunárneho kalendára) v roku 2333 pred Kr.

A tým sa Tan-gun (단군) stal prvým predkom Kórejčanov.

Dejiny

Geografia

Kórea sa rozprestiera v severovýchodnej časti ázijského kontinentu. Maximálna vzdialenosť zo severu na juh je 840 km. Vzdialenosť z východu na západ je maximálne 360 km a minimálne 175 km. Rozloha celej Kórey je 221 607 km², ale v súčasnosti je krajina rozdelená 38º rovnobežkou na Kórejskú ľudovodemokratickú republiku a Kórejskú republiku. Kórejská republika, ktorej rozloha 99 237 km² je 45 % celého územia, je o niečo väčšia ako Maďarsko, alebo asi rovnako veľká ako dvojnásobok rozlohy Slovenska. Hranicu medzi Severnou a Južnou Kóreou, ktorá je dlhá 250 km, tvorí 4 km široký pás nazývaný demilitarizovaná zóna.

Pohoria

Asi 70% povrchu polostrova pokrývajú hory a kopce. Nízke kopce umiestnené najmä na juhu a západe postupne prechádzajú do vyšších a strmších hôr na východe a severe kraju. Na západe sú kopce nižšie, pomedzi ktorými sa nachádzajú roviny, údolia riek. Strmšie hory na východe spadajú priamo do mora a preto na tejto strane kraju nie je veľa riek. Západné a južné pobrežie je členité s veľkým množstvom ostrovov. Na druhej strane východné pobrežie je pomerne hladké s málo ostrovmi.

Napriek blízkosti Japonska kórejský masív je dosť stabilný, takže sa na ňom nenachádza žiadna činná sopka, a ani tu neprebiehajú silné zemetrasenia. Sú tu však vyhasnuté sopky, medzi najznámejšie patrí hora Päktu-san (백두산) a Halla-san (한라산). Päktu-san so svojimi 2744 metrami je najvyššou horou Kórey, ktorá sa nachádza na hraniciach s Čínou. Na jeho úbočiach pramenia rieky Amnok-kang (압록강) a Tuman-gang (두만강). Známa je kráterovým jazerom nazývaným Čhondži (천지), čo znamená „Nebeské jazero”. Hora Halla-san (한라산) vysoká 1 950 m je najvyššou horou Južnej Kórey. Nachádza sa na ostrove Čedžu-do (제주도). Na vrchole tej hory sa nachádza vulkanické jazero nazývané „Jazero bieleho jeleňa.”

Pohoria Kümgang-san (금강산) a Sorak-san (설악산) sú známe svojou scenériou. Prekrásne krajinky z granitových skál, rady skalnatých štítov týčiacich sa k nebu, hlboké a úzke údolia obklopené granitovými stenami s množstvom vodopádov a prameňov tu nie sú výnimkou.

Rieky

Väčšina kórejských riek sa vlieva do Žltého alebo do Južného mora. Kórea má vzhľadom na svoj povrch dosť veľký počet prameňov. Šesť riek presahuje 400 km vo svojej dĺžke – Amnok-kang (압록강, 790 km), Tuman-gang (두만강, 521 km), Han-gang (한강, 514 km), Küm-gang (금강, 401 km) a Naktong-gang (낙동강, 525 km). Prvé dve rieky tvoria hranicu s Čínou a Ruskom a vlievajú sa do Žltého a Japonského mora (Východné more - 동해). Stav hladiny riek je spojený s letnými monzúnmi. V lete sú rieky plné v dôsledku letných dažďov. Počas ostatných období, ktoré sú relatívne suché, sa hladina riek znižuje. Tajfúny zvyčajne udierajú na južné pobrežie Kórey spôsobujúc ťažké záplavy koncom leta a začiatkom jesene.

Rieky tu hrali oddávna dôležitú úlohu. Väčšina hlavných miest v histórii takých ako Soul (서울), Pchjongjang (평양) a Pujo (부여) sa rozvíjali okolo najväčších riek ako prístavné mestá. V dôsledku výstavby železníc a diaľnic poklesol význam riek ako dopravných tepien kraju. Teraz sa vo veľkej miere využívajú na zavlažovanie ryžových polí (až 72%).

Moria

Na východe sa nachádza Japonské more (v Kórejskej republike nazývané Východné more). Na západe sa nachádza Žlté more, ktoré je plytšie ako Východné. Na juhu Kórejský prieliv (medzi ostrovmi Cušima, Goto, Kjúšu a juhozápadná časť ostrova Honšú) spája Kóreu s Japonskom.

Pobrežie

Pri pobreží Kórey sa nachádza okolo 3000 ostrovov a ostrovčekov najmä v južnej a juhozápadnej časti polostrova. Východné pobrežie je skôr menej členité, na rozdiel od západného. V miestach, kde sa hory nachádzajú blízko mora, pobrežie je skalnaté a plné útesov. Na tejto strane polostrova sa nachádza množstvo pláží. Jediným významnejším ostrovom v Japonskom mori je Ullüng-do (울릉도). Najväčším ostrovom je Čedžu-do (제주도).

Podnebie

Klíma Kórey je mierna, rozdelená na 4 ročné obdobia. Letá sú krátke horúce a vlhké, a zimy dlhé a chladné. Možno hovoriť o monzúnovej klíme – letný monzún prináša v júni a júli obdobie dažďov. V tomto období spadne 60% ročných zrážok. V lete často prichádzajú zo strany Filipín tajfúny. Vystupujú hlavne na južnom pobreží a niekedy aj na severe. Väčšinou jeden až dva mierne a raz za dva, tri roky jeden silný.

Subklímy kórejského polostrova: severná, južná, ostrova Čedžu-do, centrálna a subklíma ostrova Ullungdo. Na severe je zima viac ostrá (priemerná teplota v zime dosahuje: Pchjongjang (평양) -9 °C, Soul (서울) -4 °C, Pusan (부산) +4 °C). V zime je východné pobrežie teplejšie ako západné, pretože hory neprepúšťajú studený vzduch. Najchladnejší mesiac je január. Teploty klesajú do +2 °C na juhu a na severe do -21 °C. Najteplejší mesiac je august od +24 °C do +26 °C (výnimkou je vysočina Kema od 18 °C do 22 °C v lete). Najteplejšie je južné pobrežie kvôli vplyvom morských prúdov.

Také rozdiely v klíme Kórey sú príčinou rozdielnej dĺžky trvania ročných období v rôznych častiach polostrova. Tak napríklad na severe leto trvá iba 1 mesiac a 10 dní a zima 5 mesiacov. Na druhej strane na ostrove Čedžu-do leto trvá 3,5 mesiaca a zima 2 mesiace.

Pozri aj