iBet uBet web content aggregator. Adding the entire web to your favor.
iBet uBet web content aggregator. Adding the entire web to your favor.



Link to original content: http://sk.wikipedia.org/wiki/Hus_divá
Hus divá – Wikipédia Preskočiť na obsah

Hus divá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hus divá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Anser anser
Linnaeus, 1758
Synonymá
hus sivá

Mapa rozšírenia husi divej
      Hniezdiaca, výskyt v letnom období
      Nehniezdiaca
      Introdukovaná, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hus divá (staršie zriedkavo: hus sivá[3], zastarano divá hus, hus popolavá[4][5][6]; lat. Anser anser) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. V Európe hniezdi pri rôznych vodách, močiaroch, jazerách aj pri morskom pobreží a pri fjordoch. Na Slovensku hniezdi pravidelne len na Záhorí. Je sťahovavá.[7]

Rozlišujú sa dva poddruhy[3]:

  • hus divá v užšom zmysle (Anser anser anser)
  • hus sivá v užšom zmysle (Anser anser rubrirostris)

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hus divá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej aj Európskej populácie je stúpajúci.[1]

Hus divá meria 75 – 90 cm, rozpätie krídel má 147 – 180 cm[8] a váži 3 – 4 kg. Samec je väčší ako samica, obaja majú plavé farby so sivou, svetlý zobák a ružové nohy. Na prsiach majú drobné tmavé škvrnky. Brucho a podchvostové krovky sú biele. Na krídlach majú zhora nápadné striebrosivé plochy a zdola svetlý predný okraj.[9]

Hlas

33 s.

Vo svojom hlasovom repertoári majú viac ako tucet rôznych zvukov. Najznámejšie je "ga-ga-ga-ga", pretože tento hlas poznáme u domácich husí. Vydávajú tiché kňučavé zvuky, syčavé až po silné trúbivé hlasy ako striedavý duet dvoch jedincov.

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Niva rieky Moravy na Slovensku spolu s riekou Dyje a priľahlými rybníkmi na južnej Morave tvoria najvýznamnejšie hniezdisko v strednej Európe a súčasne je to aj územie s nadregionálnym významom pre migráciu a zimovanie. Na Záhorí hniezdia od roku 1961. Okrem ramennej sústavy rieky Moravy sú to i rybníky a štrkoviská. Výnimočne zahniezdia aj na Podunajsku a východnom Slovensku.

Počas migrácie a zimovania sa najviac pasú na slovenskej strane pri Moravskom Sv. Jáne a pri Vysokej pri Morave.[7]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 15 – 80, zimujúcich jedincov 2 000 – 3 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala vykazovali mierny pokles o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 E – ohrozený druh. V roku 1998 EN:B1, EN – ohrozený. V roku 2001 EN - ohrozený.[10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[7]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 50 – 100 párov, zimujúcich jedincov 2100 – 2500. Krátkodobý trend hniezdnej populácie za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) boli stúpajúce. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stúpajúca. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2000 – 2012) bol klesajúci, dlhodobý trend bol neznámy. [11] V roku 2014 LC* D1 - menej dotknutý.[2] Dôvodom preradenia do nižšej kategórie môže byť niektorý z nasledujúcich dôvodov: zvýšenie počtu rozmnožujúcich sa jedincov, rastúci trend populácie, zväčšovanie areálu alebo aj možnosti pozitívneho ovplyvnenia populácií z okolitých krajín.[12][13]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 50 – 150 párov, zimujúcich jedincov 1000 – 8000. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2008 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) boli stúpajúce. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stúpajúca. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2008 – 2018) aj dlhodobý trend boli stúpajúce.[14]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 3220 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. a b KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2015), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1965. s. 373 a register
  5. HORECKÝ, J.: O. Ferianc, Vtáky I (Stavovce Slovenska II). In: Československý terminologický časopis, ročník 5, číslo 2, 1966, s. 122 – 124, s. 123 dostupné online
  6. ZÁTURECKÝ, A. P.: Naše vtáctvo. In: Dom a škola: Vychovateľský časopis pre rodičov a učiteľov. č. 1, ročník X, január 1894, str. 106 – 113. s. 113 dostupné online
  7. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hus divá, str.116 – 119, Darolová, A., Jureček, R.). ISBN 80-224-0714-3.
  8. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  9. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  10. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  11. Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-15]. S. 790. Dostupné online.
  12. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  13. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  14. Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online.
  15. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hus divá
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hus divá
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Hus divá

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Graugans na nemeckej Wikipédii.