Albrecht II. (Svätá rímska ríša)

	Albrecht II. (V.) Habsburský
	rakúsky vojvoda, uhorský, český a rímsky kráľ
Panovanie
Dynastia	Habsburgovci
Panovanie	1437 – 1439
Korunovácia	1438
Ostatné tituly	moravský markgróf, chorvátsky kráľ
Biografické údaje
Pôvodné meno	Albrecht
Narodenie	10. august 1397; Viedeň
Úmrtie	27. október 1439 (42 rokov); Neszmély
Pochovanie	Stoličný Belehrad
Rodina
Manželka	Alžbeta Luxemburská
Potomstvo	Anna; Juraj; Alžbeta; Ladislav
Otec	Albrecht IV.
Matka	Johanna Žofia Bavorská
Ďalšie tituly
rakúsky vojvoda (ako Albrecht V.)
	1404 – 1439
Predchodca	Albrecht IV.
Nástupca	Ladislav
uhorský kráľ
	1437 – 1439
Predchodca	Žigmund Luxemburský
Nástupca	Alžbeta Luxemburská; Vladislav I. Jagelovský
český kráľ
	1438 – 1439
Predchodca	Žigmund Luxemburský
Nástupca	Ladislav I. Habsburský
rímsky kráľ (ako Albrecht II.)
	1438 – 1439
Predchodca	Žigmund Luxemburský
Nástupca	Fridrich III. Habsburský
Odkazy
	Albrecht II.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Albrecht II. (V.) Habsburský (* 10. august 1397, Viedeň – † 27. október 1439, Nesmily) bol rakúsky vojvoda (ako Albrecht V. od r. 1404), uhorský (od r. 1437), český a chorvátsky kráľ (od r. 1438), rímsky kráľ (ako Albrecht II. zvolený 18. marca 1438), syn rakúskeho vojvodu Albrechta IV. a Johanny Žofie Bavorsko-Straubingskej.

Mladé roky

Už vo veku šiestich rokov stratil otca a tak už od útleho detstva vyrastal na osobnosť samostatnú a cieľavedomú, s pevnou vôľou i odhodlaním. V roku 1411 bol rímskym kráľom Žigmundom Luxemburským prehlásený dospelým a po rokoch, kedy boli krajiny spravované regentskou vládou, stal sa samostatným vládcom nad habsburskými dŕžavami. Veľkým prínosom preň v tomto období bol okruh jeho poradcov, ktorí mu otvorili dvere do praktickej politiky. Už čoskoro musel riešiť problémy s narastajúcou šľachtickou opozíciou. Šťastnou súhrou náhod i vlastným pričinením sa mu podarilo počas prvých rokov svojej vlády upevniť nielen svoje postavenie v krajinách, ktoré spravoval, ale i získať autoritu u príslušníkov vlastného rodu. Jeho zásluhou nastúpili rakúske krajiny cestu k posilneniu vnútornej jednoty a dosiahnutiu väčšieho medzinárodného uznania.

Do začiatku jeho panovania zasiahlo rozmáhajúce sa husitské hnutie, ktoré sa z Čiech začalo šíriť do okolitých krajín. Už v roku 1418 ho vyzval pápež Martin V., aby nedopustil nárast vplyvu husitov vo svojich krajinách. Albrecht, ako horlivý obranca rímskokatolíckej viery, sa skutočne zasadil za zastavenie šírenia husitského učenia.

V roku 1420 ho Žigmund Luxemburský zasnúbil so svojou jedinou dcérou Alžbetou. V sobášnej zmluve uzavretej v Bratislave v septembri 1421 sa Albrecht zaviazal podporovať svojho svokra pri všetkých vojenských akciách proti husitom. V tom istom roku ho Žigmund menoval moravským miestodržiteľom a 3. októbra 1423 mu zveril úrad markgrófa.

Do priamych bojov s husitmi zasiahol Albrecht v lete 1420, keď priviedol rakúske vojská pred Prahu. Napriek porážke svojich vojsk v bitke na Vítkove 14. júla 1420, neochabla jeho vôľa pokoriť stúpencov kalicha. V roku 1421 síce dosiahli rakúske vojská víťazstvo nad husitskými oddielmi na južnej Morave, no v nasledujúcich rokoch, keď husiti vpadli na rakúske územia, sprevádzal Albrechta jeden neúspech za druhým. Husitské výpravy sa zmenili na rabovanie a plienenie a ohlas na ich ničivú silu priniesli mnohé súdobé kroniky. Krajina si vydýchla až na konci roku 1431, keď v bitke pri Waidhofene prekvapil husitské oddiely a uštedril im najväčšiu porážku na rakúskych územiach.

Trojitý panovník

V tridsiatych rokoch 15. storočia Albrechtova kariéra nabrala prudký vzostup. Cisár Žigmund Luxemburský, ktorý sám nemal mužského potomka, videl v Albrechtovi svojho nástupcu, predurčeného k vláde nielen v rakúskych krajinách, ale i v českom a uhorskom kráľovstve. Súčasne chcel svojho zaťa presadiť na rímsky trón. Albrecht, ktorý sa sám aktívne zapojil do európskej politiky, získal medzi katolíckymi panovníkmi veľké uznanie najmä svojím neústupným protihusitským postojom.

Čoskoro po Žigmundovej smrti (9. december 1437) vyšlo najavo, že cesta k zisku troch korún nebude vôbec jednoduchá. Najľahšiu pozíciu mal v Uhorsku, kde ho stavy zvolili za svojho panovníka na sneme v Budíne už 18. decembra 1437. Aj zásluhou jeho manželky prebehlo prevzatie moci v Uhorsku bez problémov. Komplikovanejšia situácia nastala pre Albrechta v Českom kráľovstve, kde už Žigmund presadzoval svojho zaťa za svojho nástupcu veľmi náročne. Napriek prohusitským náladám v Čechách podarilo sa Albrechtovi získať na svoju stranu protihusitsky orientovanú šľachtu na čele s Oldřichom z Rožmberku, ktorá jeho voľbu na sneme 27. decembra 1437 v Prahe presadila. V júni nasledujúceho roku bol Albrecht korunovaný v svätovítskej katedrále svätováclavskou korunou.

I v ríši sa podarilo presvedčiť kurfirstov, aby dali 18. marca 1438 Albrechtovi svoje hlasy s tým, že ako rímsky kráľ bude pokračovať v snahách o reformu ríše a najmä bude hrádzou proti vzmáhajúcemu sa tureckému nebezpečenstvu.

Zrod „podunajskej monarchie“

Albrechtovi II. sa tak podarilo, hoci iba nakrátko, ovládnuť obrovské územia od horného po dolný tok Dunaja. Dočasné zjednotenie rakúskych krajín a území českej a uhorskej koruny pod vládou Albrechta II. sa stalo predobrazom neskoršej podunajskej monarchie.

V roku 1439 organizoval výpravu proti Turkom, ktorí už rok okupovali Sedmohradsko a ohrozovali vlastné uhorské územia. Keď v uhorskom vojsku vypukla epidémia úplavice, vojsko rozpustil. Na spiatočnej ceste do Viedne na následky nákazy v októbri 1439 skonal vo vojenskom tábore neďaleko Ostrihomu. Bol pochovaný v Stoličnom Belehrad.

O jeho skone podáva svedectvo poľský kronikár Ján Długosz, ktorý uviedol aj príčinu smrti: „Príliš sa potešil melónom, ktoré v ňom vyvolali prudkú nevoľnosť a dyzentériu. Sužovala ho neustále malátnosť… V dedine ostrihomského arcibiskupstva Nesmilách, ktorá ležala pri Dunaji, v predvečer sviatku svätého Šimona a Júdu po zostavení poslednej vôle zomrel.“

Rodinné pomery

S manželkou Alžbetou Luxemburskou mal štyri deti:

Anna (* 12. apríl 1432 – † 14. november 1462) ∞ 1446 Viliam III. (* 1425 – † 1482), saský vojvoda
Juraj (*/† 16. február 1435)
Alžbeta (* 1436 – † 30. august 1505) ∞ Kazimír IV. Jagelovský (* 1427 – † 1492), poľský kráľ
Ladislav, zv. Pohrobok (* 22. február 1440 – † 23. november 1457), budúci český a uhorský kráľ

Rodokmeň Albrechta II. Habsburského

Albrecht II. Habsburský

Albrecht III. Habsburský

Johanna z Pfirtu

Albrecht IV.

Fridrich V. Hohenzollernský

Beatrix Norimberská

Alžbeta Miessenská

Albrecht II.

Ľudovít IV. Bavorský

Albrecht I. Wittelsbašský

Margaréta I. Holandská

Johanna Žofia Bavorská

Ľudovít I. Brežský

Margaréta Brežská

Agnesa Saganská

Zdroje

kol. autorov, Dějiny Rakouska, Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 2002
kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1977
kol. autorov, Slovensko - Dejiny, Obzor, Bratislava, 1974
J. Perniš, Jej Veličenstvo Smrť, Ikar, Bratislava, 2005

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Albrecht II. (Svätá rímska ríša)

Panovnícke pomery

Vladárske tituly
Albrecht II. (Svätá rímska ríša) Habsburgovci
Predchodca Žigmund Luxemburský	Rímsky kráľ 1438 – 1439	Nástupca Fridrich III. Habsburský
	Český kráľ 1438 – 1439	Nástupca Ladislav I. Habsburský
	Uhorský kráľ 1437 – 1439	Nástupca Alžbeta Luxemburská Vladislav I. Jagelovský