Akciová spoločnosť
Akciová spoločnosť (v období 1875 – 30. apríl 1990 v slovenčine oficiálne nazývaná ako účastinná spoločnosť, v Česku aj pred 30. aprílom 1990 nazývaná akciová společnost; hovorovo: akciovka) je druh obchodnej spoločnosti a druh kapitálovej spoločnosti. Je to spoločnosť, ktorej základné imanie (min. 25 000 €) je rozdelené na určitý počet podielov – akcií (do 1990 oficiálne nazývaných účastiny, ale neoficiálne aj akcie), ktorých držitelia sa nazývajú akcionári (do 1990 oficiálne nazývaní účastinári, ale neoficiálne aj akcionári).
Zakladatelia akciovej spoločnosti teda predávajú akcie, čím získavajú kapitál od veľkého počtu osôb – akcionárov.
Obchodné meno
[upraviť | upraviť zdroj]Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „akciová spoločnosť“ alebo skratku „akc. spol.“ alebo skratku „a. s.“. [1]
Zodpovednosť za záväzky
[upraviť | upraviť zdroj]Spoločnosť zodpovedá za záväzky celým svojím majetkom. Akcionári za záväzky spoločnosti neručia.
Orgány
[upraviť | upraviť zdroj]O dôležitých veciach spoločnosti sa rozhoduje hlasovaním na valnom zhromaždení akcionárov (najvyšší orgán). Hlas akcionára na valnom zhromaždení má váhu zodpovedajúcu počtu akcií, ktoré vlastní.
Dozor nad činnosťou akciovej spoločnosti vykonáva dozorná rada.
Tzv. predstavenstvo je štatutárny orgán a riadiaci orgán spoločnosti. Rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva.[2]
Akcie
[upraviť | upraviť zdroj]Stanovy môžu založiť právo akcionárov na výmenu akcií na meno za akcie na doručiteľa a naopak. Akcie na doručiteľa môžu mať podobu len zaknihovaných akcií, ich prevod sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu.
Prevod listinných akcií na meno sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. Akcia na meno môže znieť aj na dve alebo viac osôb. Práva s akciou spojené môže potom vykonávať ktorákoľvek z nich alebo osoba nimi splnomocnená.
Pri akciách na meno spoločnosť vedie zoznam akcionárov. Práva spojené s akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname akcionárov. Zoznam akcionárov nie je verejný. (Akcionár má právo na vlastné náklady požadovať výpis zo zoznamu v časti, v ktorej sa ho týka.) Stanovy môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno.
Súkromná vs. verejná akciová spoločnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Existujú (na Slovensku od roku 2002) dva typy akciovej spoločnosti súkromná akciová spoločnosť a verejná akciová spoločnosť. Podľa Obchodného zákonníka "Za verejnú akciovú spoločnosť sa považuje spoločnosť, ktorá vydala všetky akcie alebo časť akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií alebo ktorej akcie prijala burza na obchodovanie na trhu cenných papierov. Za vydanie akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií sa tiež považuje, ak upíše všetky akcie obchodník s cennými papiermi na základe zmluvy o obstaraní vydania akcií, ak zmluva neobsahuje záväzok obchodníka s cennými papiermi, že predá akcie v tejto zmluve vopred určeným osobám. Verejná akciová spoločnosť, ktorá vydala všetky akcie vo forme akcií na meno, má najviac 50 akcionárov a jej akcie nie sú prijaté burzou na obchodovanie na trhu cenných papierov, môže so súhlasom všetkých akcionárov rozhodnúť, že prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou a stáva sa súkromnou akciovou spoločnosťou. Na určenie počtu akcionárov je rozhodujúci počet akcionárov, ktorí sú zapísaní v zozname akcionárov." [1][3]
Početnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2012 bolo Finančnou správou SR evidovaných 8 787 akciových spoločností.[4]
Dejiny na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Právna forma akciovej/účastinnej spoločnosti na Slovensku existuje bez prestávky od 19. storočia. Historicky bola upravená týmito základnými zákonmi:
- 1875: uhorský obchodný zákon
- zák. 11/1918 Zb. – recepčná norma na prebratie všetkých predpisov Rakúsko – Uhorska (v tomto prípade Uhorska)
- vládne nariadenie 465/1920 Zb. (ohľadom riešenia problému koncesií potrebných na vznik účastinnej spoločnosti, ktoré v Uhorsku na rozdiel od rakúskej časti monarchie, teda Česka, neboli potrebné)
- zák. 243/1949 Zb. o účastinných spoločnostiach
- zák. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach (účinný od 1. 5. 1990)
- zák. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (účinný od 1. 1. 1992)
Zaujímavosťou je, že pojem naďalej existoval aj počas komunistického obdobia po druhej svetovej vojne (zák. 243/1949).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b § 154 Obchodného zákonníka, znenie k 9.12.2020
- ↑ § 191 Obchodného zákonníka, znenie k 9.12.2020
- ↑ zákon č. 500/2001 Z. z.
- ↑ Výročná správa o činnosti Finančnej správy SR [online]. Banská Bystrica: Finančná správa Slovenská republika, apríl 2013, [cit. 2013-10-25]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]