Sojuz 7
Sojuz 7 (rus. Союз-7) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 7 bol súčasťou spoločnej sovietskej kozmickej misie spolu s misiami Sojuz 6 a Sojuz 8, ktoré sa stretli na obežnej dráhe v rovnakom čase, a vyniesli sedem kozmonautov.
| Údaje o misii | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Názov misie: | Sojuz 7 | ||||
| COSPAR ID: | 1969-086A | ||||
| Kozmická loď: | Sojuz 7K-OK (P) (výr. č. 15) | ||||
| Nosná raketa: | Sojuz 11A511 (výr. č. Ju15000-19) | ||||
| Volací znak: | Буран (Buran – snehová búrka) | ||||
| Posádka: | 3 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-1) | ||||
| Štart: | 12. október 1969, 10:44:42,4 UTC | ||||
| Pristátie: | 17. október 1969, 09:25:05 UTC 155 km severozápadne od Karagandy v Kazachstane | ||||
| Trvanie: | 4 dni, 22 hodín, 40 minút, 23 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 80 | ||||
| Apogeum: | 225,9 km | ||||
| Perigeum: | 207,4 km | ||||
| Doba obehu: | 88,63 minút | ||||
| Inklinácia: | 51,68° | ||||
| Cieľ spojenia: | Sojuz 8 (plánované) | ||||
| Hmotnosť: | 6 570 kg (kozmická loď pri štarte) | ||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Posádka pozostávala z veliteľa Anatolija Filipčenka, palubného inžiniera Vladislava Volkova a inžiniera-výskumníka Viktora Gorbatka, ktorých úlohou bolo spojenie so Sojuzom 8 a presun posádky, tak ako pri misiách Sojuz 4 a Sojuz 5.
Volací znak kozmickej lode bol „Buran“, čo v preklade znamená „snehová búrka“. Slovo bolo možno vybraté preto, lebo začína s druhým písmenom abecedy.
Posádka
upraviť
Anatolij Filipčenko (1), veliteľ- Vladislav Volkov (1), palubný inžinier
- Viktor Gorbatko (1), inžinier-výskumník
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Záložná posádka
upraviť- Vladimir Šatalov, veliteľ
- Alexej Jelisejev, palubný inžinier
- Piotr Kolodin, inžinier-výskumník
Rezervná posádka
upraviť- Andrijan Nikolajev, veliteľ
- Georgij Grečko, palubný inžinier
- Piotr Kolodin, inžinier-výskumník
Priebeh letu
upraviťLoď odštartovala dňa 12. októbra 1969 z kozmodrómu Bajkonur. Bola navedená na obežnú dráhu vo výške 207,4 – 225,9 km s dobou obehu 88,63 minút. Deň predtým vyštartovala na obežnú dráhu Zeme loď Sojuz 6 a o deň neskôr, 13. októbra 1969, aj loď Sojuz 8, takže v priebehu niekoľkých hodín boli na obežnej dráhe Zeme naraz tri sovietske kozmické lode a spoločne tiež komunikovali. V programe bolo spojenie s loďou Sojuz 8, ale táto operácia za pasívneho prizerania tretej lode Sojuz 6 zlyhala. Lode sa len priblížili na vzdialenosť 500 metrov. Počas letu bolo uskutočnené aj televízne vysielanie z paluby lode.
Návratový modul Sojuzu 7 úspešne pristál v kazašskej stepi po takmer piatich dňoch letu, 17. októbra 1969, 155 km severozápadne od Karagandy.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 7
Externé odkazy
upraviť- Sojuz 7 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
- Sojuz 7 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
Zdroj
upraviť- CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.
- VÍTEK, Antonín, LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.
| Predchádzajúca misia: Sojuz 6 |
Program Sojuz | Nasledujúca misia: Sojuz 8 |