Mercia
| Mercijské kráľovstvo staroangl. Miercna rīce lat. Regnum Merciorum
| |||||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||||||||
| Štátny útvar | |||||||||||||||
| |||||||||||||||
Mercia bolo jedno zo siedmich anglosaských kráľovstiev. Rozkladalo sa v údolí rieky Trent a ich prítokov, v súčasnosti sa táto oblasť označuje ako Midlands. Meno kráľovstva pochádza z latinského prekladu staroanglického slova Mierce, ktoré znamená ľudia z pohraničia. Mercia susedila s Northumbriou, kráľovstvom Powys, kráľovstvami južného Walesu, Wessexom, Sussexom, Essexom a Východným Anglickom.
Dejiny
upraviťRané dejiny
upraviť
Vznik Mercie po invázii Anglosasov je menej objasnený než vytvorenie Northumbrie, Kentu alebo dokonca Wessexu. Archeologické vykopávky dokazujú, že Anglovia osídlili územie na sever od rieky Temže v 6. storočí. Tradične sa uvádza, že názov Mercia pochádza z jej polohy na hranici medzi Walesom a územím ovládaným Anglosasmi.
Najstarším panovníkom Mercie, o ktorom existuje aspoň nejaká zmienka, je Creoda. Dostal sa k moci v roku 585 a pri Tamworthe vybudoval opevnenie, ktoré sa stalo sídlom kráľov Mercie. Jeho nástupcom sa stal v roku 593 jeho syn Pybba. Jedným z ďalších kráľov Mercie, o ktorom sa nelichotivo zmieňuje benediktínsky mních a učenec Beda Ctihodný, bol kráľ Penda. Bolo to spôsobené jednak tým, že bol nepriateľom Northumbrie, odkiaľ Beda pochádzal, a jednaj tým, že bol pohan. Napriek tomu aj Beda uvádza, že kráľ Penda umožnil kresťanským misionárom vstup do Mercie a nebránil im šíriť kresťanstvo. Pendovo vojsko bolo porazené northumbrijským kráľom Oswiuom a on sám bol zabitý v bitke pri rieke Winwaed v roku 655.
Táto bitka spôsobila dočasné zrútenie vlády v Mercii. Po Pendovi nastúpil na mercijský trón jeho syn Peada (v roku 653 prijal kresťanskú vieru), ale v roku 656 bol zabitý northumbrijským kráľom Oswiuom, ktorý tým získal kontrolu nad celou Merciou. Po vzbure v roku 658 sa ďalší z Pendových synov Wulfhere ujal na krátky čas vlády v Mercii a až do svojej smrti v roku 675 sa snažil obnoviť slávu Mercie.
Ďalším významným kráľom Mercie bol Æthelbald (vládol 716 – 757). V počiatočnom období svojej vlády musel súperiť so silnými susednými kráľmi – kentským kráľom Wihtredom a wessexským kráľom Ineom. Keď kráľ Wihtred v roku 725 zomrel a kráľ Ine abdikoval, aby sa stal mníchom v Ríme, Æthelbald, ako kráľ Mercie ovládol územie na juh od Humberu. V roku 752 síce utrpel porážku od západných Sasov vedených wessexským kráľom Cuthredom, ale v roku 757 získal vládu nad Wessexom naspäť.
Kráľ Offo
upraviťPo Æthelbaldovej vražde v roku 757 jedným z členov jeho stráže nasledovala občianska vojna, z ktorej vyšiel ako víťaz Offo. Ten musel získať späť vládu nad juhom krajiny, čo sa mu nielen podarilo, ale stal sa najslávnejším a najmocnejším kráľom Mercie. V mnohých bitkách dosiahol víťazstvo, ale snažil sa vybudovať aj sieť trhových miest, aby mohol dobyté územie lepšie spravovať. Dal raziť jednu z prvých veľkých sérií zlatých mincí v Británii a prijal rolu v riadení katolíckej cirkvi. Dal tiež postaviť násyp vyznačujúci hranicu medzi Walesom a Merciou (tzv. Offov val).
Offa sa snažil, aby sa jeho nasledovníkom stal jeho syn Ecgfrith, ale keď v roku 796 zomrel, nový kráľ Ecgfrith sa udržal na tróne iba krátko a v decembri toho istého roku ovládol kráľovstvo jeho vzdialený príbuzný Coenwulf. Neskôr pod vedením kráľa Ecgberhta začala narastať moc Wessexu a v roku 825 v bitke pri Ellendune porazil mercijského panovníka Beornwulfa. Táto bitka sa ukázala pre Mercii fatálna. Beornwulf bol zabitý pri potlačení vzbury v kráľovstve Východné Anglicko. Aj keď v roku 830 kráľ Wiglaf znovu obnovil nezávislosť Mercie, bolo už vtedy rozhodujúcou silou v anglosaskom Anglicku královstvo Wessex.
Vikingovia
upraviť
V roku 852 nastúpil na trón Burgred a spolu s Wessexom si podrobili severný Wales. V roku 867 vikingskí nájazdnici okupovali Northumbriu a v roku 874 vyhnali posledného nezávislého kráľa Mercie Burgreda z jeho kráľovstva. V tom istom roku sa východná časť kráľovstva stala súčasťou Danelawu a Mercia sa redukovala iba na západnú časť pôvodného kráľovstva, kde z vôle vikingov vládol Ceolwulf II.. Asi od roku 881 v tejto časti pôvodného kráľovstva vládne Æthelred, no už iba s titulom gróf, a nie kráľ, a to ako vazal Wessexu do roku 911. Oženil sa s Æthelflædou, dcérou Alfréda Veľkého. Tá po jeho smrti, zapríčinenej zrejme zranením v bitke pri Tettenhalle proti vikingom, prevzala jeho miesto. Vládla Mercii až do svojej smrti v roku 918, potom sa jej brat Eduard, kráľ Wessexu, stal aj panovníkom Mercie.
Strata nezávislosti
upraviťAnglosaská kronika opisuje koniec nezávislosti Mercie po smrti Æthelflædy. Eduard, kráľ Wessexu, obsadil pevnosť v Tamworthe a podrobil si tak obyvateľov Mercie, a to ako Dánov, tak aj Anglosasov. Odkazy na Merciu sú uvedené aj v neskoršom období. V roku 975 je Edgar označovaný ako priateľ západných Sasov a ochranca Mercie. Oddelený politický vývoj Mercie bol nakrátko obnovený v rokoch 957 až 959, keď sa Edgar stal kráľom Mercie, a znovu v roku 1016, keď bolo kráľovstvo rozdelené medzi Knuta a Edmunda II.; Knutovi pripadla Mercia.
Posledná zmienka o historickom území Mercie pochádza z roku 1017, keď Knut zveril správu Mercie Eadrikovi Streonovi.
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mercie na anglickej Wikipédii.