Otázkou preto ostáva, do kedy sa bude Slovensko viesť na dobrej ekonomickej vlne a ako môže s hospodárstvom zamávať avizované prepúšťanie košických oceliarní.

Spoločnosť U. S. Steel Košice minulý týždeň oznámila razantný krok a pristúpila k prepúšťaniu. Do troch rokov plánujú rozviazať zmluvu až s 2500 zamestnancami. Reagujú tak na nepriaznivú situáciu, ktorú zažívajú európski oceliari.

​Analytikov sme sa opýtali, či ide len o problém oceliarskeho odvetvia alebo začiatok zlých časov pre slovenskú ekonom...

Nemecký ekonomický denník Handelsblatt dokonca hovorí o hrozbe recesie. Situácia sa zdá byť vážna a na poplach bijú aj samotní európski výrobcovia ocele.

​O úskaliach európskeho oceliarskeho priemyslu sa diskutovalo aj na nedávnej konferencii Európskej asociácie ocele (Eurofer). Prezident Euroferu Geert Van Poelvoorde povedal, že "odvetvie čelí zložitým geopolitickým, ekonomickým a environmentálnym nástrahám.”

„Uvedené záležitosti majú potenciál vymazať celé európske oceliarstvo," varoval Van Poelvoorde. 

​Ešte pred šiestimi mesiacmi bolo mnoho firiem v oceliarskom odvetví v nádeji, že sa konjunktúra v priebehu roka opäť vráti. Postupne sa však začína ukazovať, že tento optimizmus bol predčasný. 

Analytikov sme sa opýtali, či je európske oceliarske odvetvie na kolenách a čo by mu v súčasnej situácii na trhu pomohlo. 

Analytikom sme položili nasledujúce otázky:

1.) Je európske oceliarske odvetvie na kolenách?
2.) Čo by mu v súčasnej situácii na trhu pomohlo?

Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm Czech Fund:

1.) Problémom je produkcia lacnejšej ocele v krajinách mimo EÚ. Čínska produkcia ocele sa v...

Nová daň bude progresívna a vyberaná z cestovných lístkov v rozmedzí od 1,50 eura za ekonomickú triedu až po 18 eur za biznis triedu pri lete mimo Európu.

Francúzska ministerka dopravy Élisabeth Borneová uviedla, že peniaze použijú na ekologické projekty v doprave.

​Zástancovia ekodane vítajú, že francúzska vláda našla spôsob, ako pozitívne pôsobiť na životné prostredie a zmenu klímy. Kritici jej vyčítajú, že je príliš nízka na to, aby mala veľký vplyv.  

Letecký prepravca Air France tento krok silne odmieta. „Táto daň by pre skupinu Air France predstavovala dodatočné náklady vo výške viac ako 60 miliónov...

V utorok sa konalo zasadnutie rozšírenej skupiny označovanej OPEC +, do ktorej okrem jej členov patrí aj Rusko a ďalší spojenci OPEC-u. Cieľom ich dohody o obmedzení ťažby ropy bolo vyhnať ceny nahor a obmedziť nadbytočné dodávky suroviny na trh. 

​Ceny ropy po ohlásení dohody ropného kartelu však smerovali prudko nadol. Cena americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) krátko po dohode klesla o 2,7 percenta na 57,50 dolára. Severomorská ropa Brent potom vykazovala pokles o 2,3 percenta na 63,54 dolára za barel.

Analytikov sme sa opýtali, prečo došlo k takémuto paradoxu na trhu s ropu a aký vývoj môžeme očakávať.

Analytikom sme položili nasledujúce otázky:

1. Prečo došlo k paradoxu na trhu s ropou?
2. Môžeme očakávať prudký nárast ceny ropy?
3. Ako vývoj ropy ovplyvní cenu pohonných hmôt?
4. Majú sa motoristi pripraviť cenový šok?      

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments:

Tak ako každé aktívum, aj ropu ovplyvňuje dopyt a ponuka. Z ponukovej strany možno očakávať disciplinovanosť OPEC-u a spol., ktorí od roku 2017 postupne zabezpečujú rovnováhu na ropnom trhu a to aj napriek relatívne vysokej produkcii USA. Množstvo ropy na trhu by teda malo zostať aj najbližšie obdobie stabilné.

Vzhľadom na stav svetovej ekonomiky, fázu ekonomického cyklu a klesajúce predstihové ukazovatele vo výrobnom sektore v Číne, eurozóne, ale aj USA nemožno očakávať masívny nárast cien ropy.

Obavy o vývoj globálneho dopytu sú primárnym dôvodom, ktorý zatlačil do úzadia optimizmus z predĺženej dohody o koordinovanej produkcii do marca 2020.

V prípade severomorského Brentu vidíme krátkodobo ako silnú technickú úroveň 70 dolárov za barel, nad ktorú by ropa nemala výraznejšie rásť a to aj napriek letnej motoristickej sezóne.

V prípade naplnenia tohto scenára očakávame mierne zdraženie pohonných hmôt v nasledujúcich dňoch respektíve týždňoch, ktoré by sa mohlo pohybovať v intervale od päť do desať centov, čo by malo zároveň predstavovať krátkodobo cenový strop.

Olívia Lacenová, analytička xPartners:

Rastúce ceny ropy boli v posledných týždňoch poháňané do veľkej miery obchodnou vojnou medzi USA a Čínou a je logické, že po oznámení prímeria medzi veľmocami v úvode obchodného týždňa oslabili.

Avšak zdá sa, že negatívny fundament prevládol len krátko, pretože počas stredajšieho obchodovania opäť zamierili do zelených čísel.

Stabilizáciu ceny podporilo nielen predĺženie obmedzení ťažby, na ktorom sa dohodli členovia OPEC-u, ale aj vyššie čerpanie zásob v USA oproti pôvodným očakávaniam.

Nižšie dodávky komodity na trh by mali z dlhodobého hľadiska poháňať  jej cenu smerom nahor. Avšak v prípade, že nevstúpi do hry ďalší výrazný fundament, ktorý by nahrával v prospech posilnenia hodnoty čierneho zlata, je predčasné hovoriť o prudkom raste. Samozrejme, že vyššie ceny ropy sa s určitým časovým posunom premietnu aj do cien pohonných hmôt.

Tomáš Daňhel, analytik Saxo Bank:

Ropa je v posledných mesiacoch ako na húsenkovej dráhe, čo vytvára veľmi náročné prostredie pre investorov. Na jej cenu vplýva na jednej strane prebytok ponuky a na druhej strane riziko globálneho ekonomického spomalenia, ktoré môže negatívne ovplyvniť budúci dopyt po rope.

Na cenu čierneho zlata však nepôsobia len fundamenty, ale aj iné faktory. Zníženie produkcie skupiny OPEC iste vyvolalo vlnu eufórie predovšetkým v USA, ale rovnako aj v Kanade alebo Brazílii.

Trhový podiel OPECu je teraz najnižší od 90. rokov práve v prospech týchto krajín. Pokiaľ nedôjde k neočakávaným geopolitických udalostiam, mohli by sme očakávať skôr stabilizáciu cien ropy.

Tento prepad ceny ropy však iste motoristom radosť neprinesie. Uprostred motoristickej sezóny, keď je dopyt po pohonných hmotách najvyšší, predajcovia nemajú potrebu znižovať ceny, trend je historicky skôr opačný.

V súčasnosti existujú k tejto téme rozličné názory. Na jednej strane máme dlhodobú predpoveď finančnej spoločnosti Standard Chartered, ktorá hovorí, že Čína by sa mala stať svetovou jednotkou do roku 2020.

Ďalej dodáva, že do roku 2030 sa na druhé miesto dostane India a USA sa prepadnú zo súčasného prvého miesta až na tretie. Inými slovami nás čaká veľká rošáda medzi globálnymi ekonomikami.

​Na druhej strane je tu renomovaný ekonóm Martin Wolf, ktorý na stránke Financial Times analyzuje budúce postavenie Číny a tvrdí, že budúcnosť Číne patriť nebude. Argumentuje politikou veľmi vysokých investícií a akumulácie obrovských dlhov, ktoré zvyšujú zraniteľnosť Číny.

K tejto problematike sme oslovili analytikov a položili sme im nasledujúce otázky:

1.) Bude budúcnosť patriť Číne, stane sa globálnym ekonomickým lídrom?
2.) Čo môže ohroziť obdivuhodný ekonomický rozvoj Číny?

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers:

1) Počet obyvateľov ju predurčuje na to, aby sa skôr či neskôr stala epicentrom globálnej aktivity. V dolárovom vyjadrení by sa mohla stať najväčšou ekonomikou niekedy v dekáde 2030-2040. Na hlavu však stále bude 4-krát chudobnejšia ako USA. Na to, aby sa však stala nielen najväčšou ekonomikou ale aj globálnym lídrom však bude musieť liberalizovať svoje trhy (predovšetkým finančné), aby prilákala veľké inštitúcie, ktoré budú schopné byť lídrom v inováciách.

2) Takéto tempo rastu si Čína nebude schopná dlhodobo udržať. Rast je vo veľkom ťahaný investíciami, ktoré pri dostatočnej infraštruktúrnej vybavenosti už strácajú ekonomickú rentabilitu a prinášajú viac dlhu ako úžitku. Z toho dôvodu je aktuálne Čína zaplavená korporátnym dlhom (podstatne viac ako EÚ alebo USA), ktorý ťaží ekonomiku a môže v budúcnosti spôsobiť ekonomike problémy. Čína sa bude postupne transformovať na ekonomiku ťahanú spotrebou a nie investíciami, čo znamená pomalší, ale na druhej strane udržateľnejší rast.

Tomáš Daňhel, analytik Saxo Bank:

1.) Čínu by som označil za tzv. "papierového šampióna". Zvlášť, ak by sme sa pozreli do histórie, kedy Čína zaznamenala v posledných niekoľkých dekádach významný rast. K tomu vezmime počet obyvateľov, ktorý rastie tempom, o ktorom si môže nechať snívať nielen Európa, a vzíde nám potenciálny globálny ekonomický líder.
Obávam sa však, že nič nie je tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Ríša Stredu síce prechádza fázou silného ekonomického rastu, ale ten sa bude postupne spomaľovať. Riadiť takto veľkú krajinu, rozpínajúcu sa geograficky cez päť časových pásiem, nie je jednoduché a s rastúcou globalizáciou môže Čína bojovať aj s vnútro-politickými rizikami, ktoré môžu ďalšie smerovanie výrazne ovplyvniť.

2.) Môže to ohroziť predovšetkým Čína samotná. HDP síce technicky rastie, avšak keď sa pozrieme hlbšie, ide o rast, ktorý je ťahaný investíciami. Dôsledkom je vysoké zadlženie ekonomiky. Iba 39 percent rastu predstavovala spotreba ako taká. Čína má pred sebou veľkú výzvu, teda transformáciu z investíciami ťahanej ekonomiky k ekonomike, ktorá je ťahaná spotrebou.

Aj v samotnom záujme Číny je zmeniť svoje status quo. Uprednostniť dlhodobo rastúcu ekonomiku bez nebezpečného dlhu s tým, že spomalenie rastu, recesia alebo pokles ekonomiky je prirodzený a nevyhnutný jav. Nie sa snažiť za každú cenu byť chvíľu na výslní, byť lídrom a "ukázať" svetu, kto je najlepší. Aj Donald Trump nám chcel dokázať, že sa môže stať prezidentom.

Ronald Ižip, analytik TRIM Alfa:

1.) Rast Číny za posledných 40 rokov je pravdepodobne najväčším „ekonomickým zázrakom“ ľudstva. Z krajiny, kde 90 percent populácie bolo v chudobe sa stala najväčšia ekonomika sveta (meraná cez paritu kúpnej sily). Cesta k pozície najsilnejšej ekonomiky sveta však nebude jednoduchá. Za posledných niekoľko rokov sa rast Číny prudko spomalil (aj následkom Veľkej finančnej krízy), čo spôsobilo prílišný nárast dlhu a zraniteľnosť bankového sektora.

2.) Krajina si bude musieť prejsť veľkou reštrukturalizáciou, ktorá bude bolestná a výrazne zníži potenciál strednodobého rastu. Rovnako Čína je finančne slabá, keď stále nemá dostatočný kapitál a rozvinutý kapitálový trh. Čína je extrémne závislá na dolárovom financovaní a nič v tom nemení ani objem jej devízových rezerv. Z tohto hľadiska nebude cesta ku globálnemu prvenstvu ani rýchla a ani jednoduchá. Matematika však nepustí: objem populácie krát rast životnej úrovne sa rovná globálne prvenstvo. Nie je to len o Číne – rast Indie je príkladom, že budúcnosť nepatrí Západu.

Hlavné indexy v USA odpísali viac ako tri percentá. Dow Jonesov index odpísal 3,15 percenta, zatiaľ čo akciový index najväčších spoločností v USA S&P 500 klesol o 3,29 percenta. Ešte horšie dopadol index technologických firiem Nasdaq, ktorý stratil dokonca 4,08 percenta. Spoločnosti Facebook, Apple, Amazon, Netflix a Google zaznamenali najvyššie straty.

Zlá nálada sa dnes ráno preniesla aj do Ázie a Európy. Hlavné akciové indexy v Ázii odpísali okolo štyroch percent, súhrnný index bez Japonska je najnižšie za rok a pol.

Európske akciové trhy dnes taktiež oslabovali a ich hlavné indexy sú najnižšie za viac ako 20 mesiacov. V Európe sa pokles týka všetkých odvetví, najviac ale technológií.

Analytici na súčasný vývoj nemajú jednotný názor. Spýtali sme sa ich preto, čo spôsobilo prepad na trhoch a aký bude ďalší vývoj.

Analytikom sme položili dve otázky:

1.) Čo spôsobilo prepady na trhoch?
2.) Považujete to za korekciu na trhoch alebo začiatok možnej krízy?

Ronald Ižip, analytik TRIM Kapital:

1.) Mohli by sme povedať, že to bol MMF, ktorý odkázal, že americké akcie sú nadhodnotené. Avšak nebola by to pravda. Výpredaj sa bleskurýchlo rozšíril do celého sveta. Väčšina ekonómov povie, že paniky nemajú konkrétny spúšťač, naopak, je to dlhodobá kumulácia problémov, ktoré eskalujú do paniky. Trh sa posledné mesiace tváril, ako keby tu reálne problémy neexistovali - akoby globálna ekonomika nespomaľovala a obchodné vojny neexistovali. Posledné upozornenia BIS a MMF však už nenechali mnohých investorov chladnými – tí uzatvárali svoje prepákované pozície, ktoré kulminovali do väčšieho výpredaja.

2.) Podľa Trumpa sa jedná iba o korekciu na býčom trhu – však ekonomika predsa výborne rastie, nie? Realita je však omnoho zložitejšia – globálna ekonomika značne spomaľuje, dolárová likvidita sa vyparuje a investorom či firmám ostáva mnoho rizika bez patričného výnosu. Likvidácia je v takomto prostredí prirodzená. Napriek tomu, že významné riziká ako v roku 2008 absentujú, rastúci globálny dlh je príliš veľké bremeno na to, aby sa dokázal naštartovať väčší rast. A nepomôžu mu k tomu ani obrovské Trumpove dlhy. Či sa bude jednať iba o spomalenie ako v roku 2014/2015 alebo o plnú krízu ako v rokoch 2007/2008 nevieme. Zdá sa byť však isté, že spomaľovanie sveta je na programe dňa. Nezachráni ho ani Trump a ani ECB.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers:

1.) Z nášho pohľadu za aktuálnou negatívnou náladou nestojí žiadna konkrétna správa, jedná sa o mix obáv z dopadov obchodných vojen, problémov niektorých rozvíjajúcich sa ekonomík, sporu medzi Bruselom a Rímom a rastúceho úročenia v USA.

2.) K tomu, aby prišiel dlhodobejší negatívny trend na akciách je potrebné, aby začali výraznejšie klesať očakávania budúcich firemných ziskov. To sa zatiaľ nedeje všetko je v rovine obáv o možné dopady spomínaných udalostí, tieto riziká sa teda zatiaľ nezhmotnili. V pomere k očakávaným ziskom sú aktuálne americké najlacnejšie za posledné dva roky. Pokiaľ nezačnú výraznejšie klesať očakávania ziskov, tak nevidíme dôvod pre dlhodobejší negatívny trend na akciách.

Martin Lindák, analytik Pro Partners Holding:

1.) V rámci jedného obchodného dňa nie je jednoduche popísať, čo za tým mohlo byť. Napriek tomu sa hovorí o rastúcich úrokoch na štátnych dlhopisoch USA, konkrétne tie desaťročné sa pohybujú na úrovni cez tri percentá. Rovnako sa dnes očakáva zverejnenie makroekonomických indikátorov USA, ako napríklad inflácie. Nepomáhajú tomu ani vedenie sporov, čo sa týka obchodnej politiky a ktoré poškodzujú obchod krajínch, ktorých sa to týka.

2.) Americká ekonomika je pravdepodobne už na svojom vrchole, čo naznačuje aj úroková sadzba Fedu, ktorá sa postupne zvyšuje. Prepad na amerických trhoch nasledovali aj európske a japonské trhy, avšak už v menšej miere. Či je súčasná situácia už náznakom začínajúcej krízy uvidíme až v najbližších dňoch a týždňoch, Každopádne sa americké akcie pravdepodobne pozerajú na svoj strop, avšak to neznamená, že americká ekonomika oslabuje.

Patrik Mackových, analytik TopForex:

1.) Je veľmi pravdepodobné, že sa jedná len o logickú korekciu z dlhšieho časového horizontu. FED už nejaký čas zvyšuje úrokové sadzby a má v pláne využívať tento nástroj na riadenie likvidity aj v budúcnosti. Nie je predsa možné, aby trh stále rástol, keď sa z trhu sťahuje likvidita a vo viacerých ekonomikách sa predpokladá a pomaly aj nastáva spomalenie. O obchodnej vojne ani nehovorím...

2.) Zatiaľ je to všetko v norme a považujem to za korekciu. Aj keď je na trhu veľa faktorov, ktoré môžu spôsobiť krízu, za hlavný „spúšťač“ by som považoval niečo väčšie. Napríklad krach nejakej banky resp. problémy s likviditou alebo pretrvávajúce a prehlbujúce problémy krajín PIIGS, prípadne iné negatívne prekvapenie na finančných trhoch.

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKA: 

1.) Trh začal výraznejšie preceňovať valuácie na vyššie úrokové sadzby a menej uvoľnenú menovú politiku pre odraz inflácie, čo by mohlo spomaliť ekonomický rast, spôsobiť rast nákladov firiem a súčasne im znížiť ziskové marže. Súčasne si trhoví hráči akoby viac začali uvedomovať potenciál škôd, ktoré by mohla spôsobiť obchodná vojna, najmä ak by prerástla do ekonomickej vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou. Obavy týmto smerom narástli po tom, ako sa stretnutie amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea v Pekingu skončilo úplným neúspechom. Návšteva trvala len tri hodiny, čo je rekordne krátky čas v histórii amerických návštev na čínskej pôde.

2. Vyššia volatilita je skôr znakom toho, že pod trhmi sa už nerozprestiera tak veľká záchranná sieť centrálnych bánk, keď sa, minimálne americká ekonomika, nachádza v neskorej fáze hospodárskeho cyklu a má tendenciu sa prehrievať. Nemyslím si, že tento pád akciových trhoch je znakom prichádzajúcej hospodárskej krízy.

Nemecký štatistický úrad vo svojich zverejnených údajoch navyše upravil smerom nahor aj údaj o poklese v marci. Ten sa ukázal byť výraznejší, predstavoval 1,1 percenta, nie pôvodne udávaných 0,9 percenta.

Analytikom sme položili nasledujúce otázky:

1.) Čo stojí za nepretržitým poklesom objemu priemyselných zákaziek od začiatku roka v Nemecku?
2.) Ide len o prechodné obdobie, alebo je to koniec nemeckého boomu?

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:

1. V podstate pokles nemeckej továrenskej aktivity nie je ničím prekvapivým – väčšina ekonómov a analytikov varovala pred spomalením rastu v EÚ od začiatku tohto roka. Potvrdzuje to aj index manažérov PMI vo výrobnom sektore v Nemecku, ktorý zaznamenal svoj vrchol v januári na 60.8 a odvtedy každý mesiac klesá až na 56.9 v júni. Manažéri veľkých firiem očakávali pokles objednávok aj spomalenie aktivity vo výrobnom sektore.

2. Pravdepodobne sa však nejedná o prechodné obdobie, ale ekonomický rast v EÚ dosiahol svoj vrchol a rast nemeckého HDP v prvom kvartáli už spomalil o polovicu. Je to prirodzené spomalenie po silnom raste v minulých kvartáloch. HDP v EÚ však zatiaľ nesmeruje do recesie, ale môžeme očakávať spomalenie doterajšieho silného rastu, na čele s Nemeckom.

Dôvody spomalenia výrobnej aktivity môžu byť makro, ale aj mikro charakteru. Euro voči doláru posilnilo o 15 percent v roku 2017, čo automaticky zdražilo import z EÚ do USA o 15 percent. Podobne na tom bolo aj euro voči jenu, či franku. Ďalej sú to obavy napr. zo zvyšovania sadzieb v EÚ, rastu výnosov, a konca QE, ktoré môžu znamenať pre niektoré firmy riziko do budúcna, a tým pádom spomalenie výroby a investícií.

Aj v Nemecku začínajú mať problém s najímaním nových pracovníkov kvôli miere nezamestnanosti na minimách a preto továrne pociťujú nedostatok zamestnancov a niektoré zákazky preto nestíhajú dodávať v čase. To sa prejavuje aj rastom cien.

Tieto „problémy“ by mohli pretrvávať aj naďalej, obzvlášť ak ECB naozaj pristúpi k utesňovaniu monetárnej politiky a ekonomická aktivita v EÚ by mohla preto aj naďalej spomaľovať.

Kamil Boroš, analytik X-Trade Brokers:

1. Priemyselné objednávky klesajú predovšetkým zo zvyšku eurozóny a aj z Nemecka. Čiže dôvod je slabší dopyt z eurozóny. Môže za tým stáť viac faktorov - od obáv o obchodné vojny, cez nedostatok pracovnej sily, ktorý tlmí investície do nových kapacít až po slabší dopyt od zákazníkov. Z doterajších dát nie je úplne zrejmé, čo je hlavnou príčinou.

2. V predošlých kvartáloch bol rast ekonomiky privysoký, z nášho pohľadu sa jedná skôr o znormálnenie. Dôvodov pre dlhodobejšie spomalenie rastu nie veľa - banky v eurozóne úverujú a podľa prieskumov hodlajú ďalej uvoľňovať úverové štandardy, drvivá väčšina krajín v eurozóne už konsolidovať nemusí, nerovnováhy v podobe dlhu súkromného sektora naďalej ustupujú a ECB drží úročenie na minimách. Narušiť by to mohli len obchodné vojny.

Minister hospodárstva Peter Žiga neočakáva priamy dosah zavedených ciel na hliník a oceľ na slovenských výrobcov, pripúšťa však, že ich to môže zasiahnuť nepriamo.

Trump však minulý týždeň pohrozil, že uvalí clá aj na automobily, ktoré pochádzajú od spojencov ako je Kanada, Mexiko, Južná Kórea, Japonsko či Európska únia.

Clo by podľa denníka The Wall Street Journal mohlo predstavovať až 25 percent. "Požiadal som ministra (obchodu Wilbura) Rossa, aby zvážil skúmanie dovozu áut, vrátane kamiónov a náhradných dielov, aby si dal zistiť vplyv na národnú bezpečnosť," uviedol teraz americký prezident.

Včera sa objavila informácia, že prezident USA Donald Trump chce podľa nemeckého časopisu Wirtschaftswoche vytlačiť nemecké automobilky z amerického trhu.

Nemeckí výrobcovia v Spojených štátoch kontrolujú 90 percent trhu prémiových značiek a Trumpova administratíva už začala vyšetrovanie, či dovoz vozidiel nepoškodzuje domáci automobilový priemysel.

Analytikov sme sa opýtali na to, či sú kroky americkej administratívy uvaliť clá na európske automobily reálne a nakoľko poškodia slovenskú ekonomiku.

Otázky pre analytikov:

1. Sú podľa vášho názoru hrozby Trumpa na zavedenie ciel a vytlačenie nemeckých automobilov z amerického trhu reálne?

2. Ako zasiahne prípadné zavedenie ciel na európske autá našu ekonomiku?

Ronald Ižip, analytik TRIM Kapital: 

1. Trump má cieľ. A to je opäť postaviť na nohy americký priemysel. Automobilová zložka je jeho významnou súčasťou; čo je problém, stále upadá. A tak Trump zvádza clá na oceľ a hliník na najväčších vývozcov áut do USA, čo nemusí byť náhoda. Zasiahnuté sú najmä Kanada, Mexiko a tiež EÚ, s cieľom donútiť krajiny k ústupkom. Ak to nespravia a prídu s odvetnými krokmi, môže prísť na rad aj krok B a to sú clá na dovoz automobilov.

2. A to by výrazne postihlo EÚ a najmä Slovensko. Napriek tomu, že Slovensko neexportuje autá za oceán, tento krok by mal silný vplyv na celý európsky distribučný kanál, kde je Slovensko jeho významnou súčasťou. Veľmi negatívne by sa nám vrátila jednostranne postavená štruktúra nášho priemyslu.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:

1. Keďže nemeckí výrobcovia v Spojených štátoch kontrolujú 90 percent trhu prémiových značiek, je to, samozrejme, pre Donalda Trumpa tŕň v oku, keďže sa snaží presadzovať protekcionistickú politiku a podporovať domácich výrobcov ako Ford, Chevrolet, Dodge či Chrysler. Otázne ale je, či tieto automobilky dokážu luxusom a kvalitou konkurovať nemeckým autám. Odpoveď je skôr nie, než áno.
 
Treba sa zamyslieť aj nad tým, koľko áut dokážu vyrobiť nemecké továrne v USA, keďže aj BMW aj Mercedes tam majú svoje zastúpenie. Ak budú na dovoz týchto áut uvalené vysoké clá, alebo aj zákaz exportu do Ameriky, niektoré automobilky by mohli rozšíriť výrobu v USA.

Ak sa Trump rozhodne tieto clá presadiť, s najväčšou pravdepodobnosťou sa mu to podarí ako v prípade taríf na hliník a oceľ. Tento krok však určite neostane bez odozvy obchodných partnerov, a preto by európske krajiny mohli znova odpovedať ďalšími opatreniami. Tým by sa len ďalej zhoršila obchodná vojna.

2. Zavedenie amerických ciel nebude mať žiadny alebo len veľmi minimálny dopad na slovenskú ekonomiku. Slovensko síce exportuje cca päť percent vyrobených áut do USA, avšak nejde o luxusné nemecké značky, ktorých sa budú clá týkať. Tie na Slovensku nevyrábajú.

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments:

1. Snaha amerického prezidenta bojovať proti negatívnemu saldu obchodnej bilancie zvýšením obchodného protekcionizmu nedáva zmysel. Zavedenie ciel môže ochrániť niektoré odvetvia, ale nutne za cenu zhoršenia situácie v iných. V konečnom zúčtovaní je z historického hľadiska výsledok vždy horší. Dôvodom je rozsiahla globalizácia, ktorá prepája dodávateľské reťazce naprieč kontinentmi.

Negatívny vývoj v dotknutých ekonomikách totiž môže nabrať globálne kontúry a tým pádom prehĺbiť pokles svetovej ekonomickej aktivity. Ak krajina dováža tovary, je to vo väčšine prípadov v dôsledku toho, že ich nie je schopná vyrábať sama, alebo nie tak cenovo efektívne. Nedostatočné zdroje a technológie v „chránenom“ odvetví naopak zvyšujú výrobné náklady, oslabujú konkurencieschopnosť a v konečnom dôsledku môžu ohroziť pracovné miesta a oslabiť hospodársky rast.

2. Liberalizácia svetového obchodu je pre Slovensko vzhľadom na otvorenosť našej proexportnej ekonomiky kľúčovou prioritou. Negatívne dopady pre slovenskú ekonomiku zatiaľ nie sú markantné. Slovenské firmy navyše vyvážajú len malý podiel svojej výroby do USA. Nepriamo sa nás to však môže negatívne dotknúť prostredníctvom našich najvýznamnejších obchodných partnerov, keďže gró slovenského exportu, až ¾ navyše smeruje do krajín EÚ.

Najmä prostredníctvom Nemecka, ktoré by prípadne utrpelo kvôli zníženej obchodnej aktivite s USA. Tým pádom môže na trhu vzniknúť previs ponuky nad dopytom po slovenských výrobkoch, pretože naši odberatelia budú od nás menej dovážať. Zatiaľ je to však len hypotetická úvaha, pretože vzhľadom na nevypočítateľnosť Trumpových krokov nevieme odhadnúť, ako ďaleko môže obchodná roztržka zájsť. Nakoniec si však pravdepodobne obidve strany uvedomia, že obchodné vojny nemajú víťazov, ale vždy len porazených. Kedy to však bude zostáva nateraz otázne.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers:

1. Keďže Trump vníma obchodné deficity ako stratu pre USA, tak bude voči nim bojovať protekcionizmom. Problém je taký, že obchodné deficity sú dôsledkom toho, že americké domácnosti, firmy a vláda využívajú na spotrebu a investície viac tovarov ako dokáže americká ekonomika vyrobiť. A to sa clami nezmení, najmä keď Trump nižšími daňami ešte viac stimuluje spotrebu a investície.

A tak je reálne, že Trumpove protekcionistické kroky budú pokračovať a môže to vyústiť až do ciel na automobily. To by mohlo na čas znížiť svetový obchod, keďže automobily sú tovar s najväčším podielom na svetovom obchode. S takmer piatimi percentami je dokonca vyšší ako podiel ropy. Čo sa týka toho, či sa Trumpovi podarí vytlačiť nemecké automobilky z amerického trhu, tak odpoveď je nie. Takmer dve tretiny nemeckých automobilov, ktoré sa predajú v USA, sa totiž vyrábajú v USA a nie v Európe. To by musel ísť Trump proti pracovným miestam vo vlastnej krajine, čo samozrejme nespraví.

2. Clá na automobily by mali potenciál znížiť naše exporty. A to aj citeľne. USA sú piatym najväčším exportným trhom pre Slovenské automobily, s takmer 9-percentným podielom na exporte automobilov.

Martin Lindák, analytik Pro Partners Holding:

1. Zavedenie ciel treba chápať všeobecne ako hrozbu pre tú ktorú ekonomiku a to pre obe ekonomiky, či už pre tú ktorá ich uvalí alebo tá ktorá ich bude trpieť. Celkovo Trumpove výroky treba vnímať ako vysoko populistické a protekcionistické a ich realizácia nikomu neprospeje. Na jednej strane sa predražia autá pre samotných spotrebiteľov (v ktorých prospech chce Trump hrať) a rovnako zasiahnuté automobilky prestanú mať záujem dovážať autá do Spojených štátov.

2. Osobne tajne dúfam, že Trump len ukazuje široké ramená a nič sa koniec koncov nestane, keď si spočíta následky takýchto krokov. Mám za to, že by to malo následky aj na Slovensku, keďže automobilky tvoria nemalú časť zamestnanosti a HDP, napriek tomu, že sme stále len montovňou pre automobilky.

Ďalej dodáva, že Deutsche Bank má vážne problémy so ziskovosťou, neinvestuje dostatok prostriedkov do technológií a pravdepodobne je nedostatočne kapitalizovaná, informuje portál businessinsider.com. 

Eisman bol hlavnou postavou v knihe "The Big Short" od Michaela Lewisa o hypotekárnej bubline v USA v roku 2008. Steve Carell hral Eismana vo filmovej adaptácii knihy.

Tvrdenie Eismana potvrdzujú aj údaje z apríla. Čistý zisk najväčšej nemeckej bankovej spoločnosti Deutsche Bank sa v prvom štvrťroku medziročne prepadol o 79 percent na 120 miliónov eur.

Banka zároveň predstavila rozsiahlu reorganizáciu divízie investičného bankovníctva, ktorá bude zahŕňať rušenie pracovných miest a obmedzovania niektorých aktivít, najmä v Spojených štátoch a v Ázii.

Analytikom sme položili nasledujúce otázky:

1. Ako hodnotíte situáciu okolo Deutsche Bank?
2. Môžu problémy Deutsche Bank ovplyvniť finančné trhy?

Kamil Boroš, analytik X-Trade Brokers:

1. Súhlasíme s tým, že Deutsche sa musí zmenšiť, teda odpredať viaceré divízie, aby zvýšila svoju nízku ziskovosť. Jej investičná divízia je málo profitabilná, navyše po znížení korporátnych daní v USA bude mať ešte väčší problém presadiť sa na zahraničných trhoch.

Globálne dobrodružstvá Deutsche pritom nedopadli dobre, banka mala prsty takmer v každom veľkom škandále, čo ju stálo nemálo peňazí a aj reputácie. Ani po zmenšení a väčšom fokuse na nemecký trh to však banka nebude mať ľahké. V Nemecku, kde má pomaly každý "okres" vlastnú banku, sa bankový biznis nerobí ľahko.

2. Aktuálne si to nemyslíme. K tomu, aby sa Deutsche dostala do väčších problémov, tak by muselo dôjsť k ekonomickému poklesu, počas ktorého by jej prudko vzrástol objem nesplatených úveroch. Kým sa tak nestane, tak by Deutsche nemala byť zdrojom otrasov na trhoch.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:

1. Okrem štandardných problémov, ktorým banka čelí, tj. prepad ziskov, tržieb, pokles investičného bankovníctva atď., je tu ešte jeden obrovský problém, ktorý sa až tak v médiách nespomína, a tým je obrovská nocionálna hodnota derivátov, ktoré banka drží na svojich knihách.

Koncom roka 2016 držala Deutsche Bank až 46 biliónov v derivátoch, čo bolo cca 12 percent z celkovej hodnoty derivátov vo svete (384 biliónov). Len pre porovnanie, HDP Nemecka bolo na úrovni 3 biliónov USD a HDP celej EU predstavuje takmer 15 biliónov USD.

2. Ak by sa Deutsche Bank dostala do finančných problémov a nedokázala by pokrývať tieto deriváty vo svojich záväzkoch ako protistrana, mohlo by to mať na finančný trh veľmi veľký negatívny dopad.

Samozrejme, reálne riziko kvôli hedgingu a nettingu je oveľa menšie, ale stále ide o gigantickú sumu. Zároveň je potrebné podotknúť, že Deutsche patrí nielen k bankám TBTF (too big to fail), ale aj do skupiny TBTB (too big to bail), a teda akákoľvek záchrana takto veľkej banky by bola takmer nemožná bez účasti celej EU a obrovského množstva kapitálu.

Nový šéf Christian Sewing preto bude mať neľahkú úlohu, ktorú nezvládol ani jeho predchodca John Cryan. Musí banku dostať naspäť do normálnych ziskových čísel, čo sa v prvom rade odrazí na rušení neefektívnych divízií a prepúšťaní ľudí. Derivátové operácie ale vzhľadom na nízke sadzby v EU a dobrú ekonomickú situáciu budú pravdepodobne ďalej rásť a stále pôjde o jednu z najziskovejších častí banky.  

Na obrázku nižšie je znázornená najdlhšia americká ekonomická expanzia v období 1991-2001. 

Bureau of Economic Analysis

​Súčasná pretrvávajúca ekonomická expanzia v Spojených štátoch je momentálne druhá najdlhšia, ale zároveň najpomalšia v povojnovom období. Priemerné tempo rastu americkej ekonomiky v súčasnej expanzii predstavuje len 2,2 percenta.  

Analytikom sme položili štyri otázky:

1. Bude súčasná americká ekonomická expanzia najdlhšou v histórii? Aké sú Vaše predpovede?
2. Aké nečakané prekážky môžu stretnúť americkú ekonomiku v najbližšom období?
3. Aký bude vývoj americkej ekonomiky po rozhodnutí Fedu ponechať úrokové sadzby nezmenené?

Extra otázka: Čo je súčasným motorom americkej ekonomiky?

Ronald Ižip, analytik TRIM Kapital: 

1. Súčasný ekonomický cyklus je radikálne odlišný od všetkých predchádzajúcich. Nikdy v histórii sme nevideli tak silné globálne uvoľňovanie ako v posledných 10 rokoch. Dĺžka súčasného cyklus je preto spôsobená inými faktormi ako v minulosti. Vtedy to bol fenomenálny rast globálneho dlhu, teraz je to dlhodobá držba sadzieb na minimálnych úrovniach za pomoci kvantitatívneho uvoľňovania. Ak bude takáto politika pretrvávať, „expanzia“ môže pokračovať.

2. Amerika začala ako prvá zvyšovať sadzby, a tak ako prvá bude cítiť ich následok. S tým, ako vysoko sa nachádza celkový dlh voči HDP, je zvyšovanie sadzieb vždy receptom na krízu. Už teraz na to poukazujú vysoké krátkodobé výnosy voči nízkym dlhodobým výnosom. Pokiaľ je však inflácia relatívne vysoká, kompenzuje vyššie nominálne sadzby nižšími reálnymi úrokovými sadzbami.

3. Fed naznačil, že je ochotný tolerovať vyššiu infláciu. Tým zvyšuje šance, že súčasný cyklus sa môže predĺžiť. Hlavným problémom sveta tak ostáva nízka inflácia. Ak ropa prestane rásť, bude veľmi ťažké udržať rastovú trajektóriu inflácie, čo môže znamenať väčšiu opatrnosť Fedu so zvyšovaním sadzieb a tak pokračovanie súčasnej slabej expanzie.

4. Spotrebiteľský dlh. Pohľad na vývoj miery úspor Američanov naznačuje, že spotrebitelia výrazne napínajú svoje rozpočty. Napriek tomu, že táto spotreba podporuje americký rast, z dlhodobého hľadiska je neudržateľná.

Kamil Boroš, analytik X-Trade Brokers: 

1. Expanzie "nezomierajú" na dĺžku trvania. Za recesiami stoja väčšinou zlé rozhodnutia politikov a/alebo centrálnych bánk, prípadne externé šoky. Aktuálne je na tom americká ekonomika dobre, nečelí takým nerovnováham ako pred krízou (vysoký dlh domácností k HDP, vysoký deficit obchodnej bilancie HDP). Myslím, že do druhého kvartálu 2019 to ešte americká ekonomika s rastom potiahne, najmä keď aktuálne Trump do ekonomiky púšťa nové stimuly v podobe nižších daní a vyšších deficitov. Z dlhodobého pohľadu samozrejme politika vyšších deficitov môže spôsobiť problémy, do roku 2019 by to však nemalo byť témou.

2. Najväčším domácim rizikom je Trumpov protekcionizmus. Pokiaľ by začal vo veľkom zavádzať clá, prípadne kvóty, nedajbože by vyviedol USA zo Svetovej obchodnej organizácie, tak by sa narušili globálne dodávateľsko-odberateľské reťazce, čo by mohlo spôsobiť výraznejší rast nezamestnanosti v USA aj vo svete a tým pádom spomaliť ekonomiku.

3. Rozhodnutie Fedu bolo očakávané a na ekonomiku nebude mať žiaden vplyv. Fed dvíha sadzby na dvojdňových mítingoch, najbližší bude v júni, kedy sa očakáva ďalší rast sadzieb. Samotné uťahovanie by ekonomike problémy spôsobiť nemalo. Je to reaktívna politika na vývoj v ekonomike a to, že Fed dvíha sadzby je signál, že sa jej darí. Iná by bola situácia, kedy by Fed musel dvíhať sadzby kvôli vysokej inflácii, vtedy by už to malo potenciál "pridusiť" ekonomiákú aktivitu. Zatiaľ sa to však nedeje, inflácia sa pohybuje okolo dvojpercentného cieľa, nie výrazne nad ním.

4. Hoci v prvom kvartáli bol jej rast pomalší, tak je to spotreba domácností. Tá dostáva podporu od silného trhu práce, ktorý tlačí nahor rast miezd. Ten je v posledných mesiacoch najrýchlejší od krízy. V prostredí silnej spotreby domácností výrazne rastú aj firemné investície. Po novom tento zoznam rozšírili aj Trumove stimuly v podobe nižších daní a vyšších deficitov.

Jiří Cihlář, analytik finančných trhov Next Finance: 

1. Hneď na začiatok je potrebné povedať, že rast americkej ekonomiky bol v posledných rokoch dotovaný super uvoľnenou formou politiky americkej centrálnej banky. Keď si spomenieme na kvantitatívne uvoľňovanie tak je potrebné povedať, že nikdy v histórii nebola podpora takto výrazná. Aj preto sa na akciových, dlhopisových alebo v cenách nehnuteľností mnohých miest nafúkli bubliny. V súvislosti s tým sa bojím oslavovať, že americká ekonomika zažíva dlhodobý boom. Ekonomika USA rastie s určitým výkričníkom.

2. Zásadný problém je ten, že americká centrálna banka už nenakupuje dlhopisy za miliardy dolárov a naopak svoje úrokové sadzby tlačí smerom nahor. To skôr alebo neskôr zdraží úvery. Živná pôda pre rast cien akcií, dlhopisov alebo nehnuteľností skončí. A to bude nielen pre americkú ekonomiku veľký problém. Samozrejme tiež nemôžeme ignorovať politické riziká, ktorými rozhodne bol nástup nevypočitateľného D. Trumpa do Bieleho domu.

3. Fed nič zásadné nemení. Ďalej bude zvyšovať úrokové sadzby, ale nebude príliš tlačiť na pílu. Aj tak to znamená, že úvery budú v americkej ekonomike zdražovať oveľa rýchlejšie ako v eurozóne.

4. Dlhodobo je to spotreba domácností. Na tú sa môže americká ekonomika dlhodobo spoľahnúť. To ale neznamená, že americkým domácnostiam neuškodí zdraženie úverov.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:

1. Súčasná ekonomická expanzia v USA je druhá najdlhšia v histórii a trvá už viac než 106 mesiacov. Dlhšia bola iba od roku 1990, ktorá trvala 119 mesiacov. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sme mali vidieť recesiu v USA. A ak sa niečo zmení, pravdepodobne príde len ekonomické spomalenie súčasného rastu, čo sa očakáva aj pri pre eurozóne. 

2. Ak sa pozrieme na inverziu dlhopisovej krivky, ktorá pravidelne predpovedá recesie, zostáva približne 10 mesiacov, kým krátkodobé sadzby predbehnú dlhodobé (pri zachovaní súčasného tempa splošťovania krivky). Po tomto momente trvá podľa historických údajov priemerne ďalších 16 mesiacov, kým v USA v minulosti prišla recesia. To znamená, že recesia by v USA mohla prísť až koncom roka 2020. Tomu by mohlo nasvedčovať aj spomalenie rastu v USA kvôli vyšším sadzbám a vysokému dlhu, ktoré sa môžu postupne pretaviť do recesie. To je štandardný ekonomický priebeh.

3. Fed ponechal monetárnu politiku nezmenenú, avšak znel mierne negatívne ohľadom budúceho vývoja, keď vynechal v komentári formulku o silnom raste ekonomiky. Zároveň v komentári pribudla formulka „synchrónny inflačný cieľ“, čo v preklade znamená, že pokiaľ by inflácia pokračovala v raste, Fed by mohol zagresívniť utesňovanie monetárnej politiky. Inak povedané, nasledovať by mohlo viac zvyšovaní alebo vyšší ako očakávaný rast sadzieb. Vývoj ekonomiky to však na najbližšie obdobie neovplyvní, nakoľko minimálne dve ďalšie zvyšovania sú už v trhu započítané. 

4. Súčasným motorom rastu ekonomík vo svete je, samozrejme, extrémne uvoľnená monetárna politika a nízke úrokové sadzby, ktoré nás sprevádzali posledných desať rokov a vo väčšine krajín stále pokračuje. Nárast úrokových sadzieb vždy ekonomický rast zabíja a ak budú centrálne banky pokračovať v tomto trende, čaká nás v budúcnosti spomalenie rastu až recesia. 

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKA:

1. Rast americkej ekonomiky, ktorá prakticky diktuje vývoj vo svete, bude čoskoro oslavovať deviate výročie, a už dávnejšie presiahol šesťročný priemer dĺžky hospodárskeho cyklu po II. svetovej vojne. Ekonomické parametre sa na globálnej úrovni vyvíjajú naďalej priaznivo, svet rastie najrýchlejším tempom od začiatku dekády, pričom na obzore nevidieť žiadne zásadnejšie riziká, ktoré by mohli viesť k zadrhnutiu expanzie, hoci možno očakávať, že v nasledujúcich rokoch príde k spomaleniu dynamiky jej rastu.

Preto si myslíme, že rast Spojených štátov by mohol ďalej pokračovať a zlomiť aj doterajší rekord 120 mesiacov expanzie po tom, ako už prepisoval historické štatistiky v pomalosti a stabilite. Teda akoby platilo staré známe- pomaly ďalej zájdeš. V skutku, spoločnosť si v tomto cykle vybrala sčasti aj nedobrovoľne stabilitu pred rýchlosťou. Časť pomalého tempa rastu ide na vrub postkrízovej opatrnosti ekonomických subjektov a (doteraz presne nevysvetlenom) spomalení dynamiky rastu produktivity. Ďalšími dôvodmi sú politické rozhodnutia s cieľom zabrániť príčinám problémov z prelomu rokov 2008 a 2009. Ako vinník bolo označované vysoké zadlženie finančného sektora a regulátory ho opatreniami výrazne znížili a ešte viac zregulovali finančný svet. Práve preto by sa ani prípadné šoky nemali rýchlo šíriť pri pripravenosti z krízy poučených centrálnych bánk pohotovo zasiahnuť.

2. Mohli by to byť predovšetkým nevypočitateľné kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa, najmä ohľadne v oblasti zavádzania protekcionistických opatrení v medzinárodnom obchode, kde však v základnom scenári neočakávame prepuknutie obchodnej vojny v plnej sile. Určitým rizikom je aj výraznejší odraz inflácie, ktorý by mohol prinútiť centrálnu banku rýchlejšie uťahovať menovú politiku, no nemyslíme si, že jeho pravdepodobnosť je vysoká.

3. Rozhodnutie Fedu nezvýšiť sadzby nijako nezmení trajektóriu vývoja americkej ekonomiky, nestane sa tak ani pri očakávanom zvýšení sadzieb na najbližšom júnovom zasadnutí. Očakávame naďalej solídne tempo rastu, pričom si myslíme, že slabosť v prvom štvrťroku bola len prechodná. Tempo rastu za celý rok by sa malo priblížiť k trojpercentnej úrovni.

4. Hlavným ťahúňom ekonomiky je už niekoľko rokov spotreba domácností, ktorá prispela 1,8 percentuálnymi bodmi k 2,3- percentnému medziročnému anualizovanému rastu ekonomiky v prvom štvrťroku podľa predbežného rýchleho odhadu, pričom v ostatných kvartáloch prišlo aj o výraznejšiemu oživeniu sa investičnej aktivity.

Cenu ropy okrem toho podporujú očakávania trhov, že Spojené štáty opätovne zavedú sankcie voči Iránu. To je tretí najväčší producent v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), takže sankcie by mohli ešte viac zasiahnuť do dodávok komodity z Blízkeho východu.

Cena americkej ľahkej ropy WTI sa obchoduje nad hranicou 68 dolárov za barel. Severomorská ropa Brent sa dnes dostala na hodnotu 73,65 dolára za barel.

Daily FX

​Okrem toho sa v piatok konalo stretnutie predstaviteľov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu a Ruska v saudskoarabskom meste Džidda. Dohoda o obmedzení ťažby medzi členmi OPEC a ďalšími producentmi, ktorá by mala platiť do konca tohto roka, taktiež podporuje cenu ropy.

Cena benzínu a nafty sa na slovenských čerpacích staniciach upravuje s niekoľkotýždňovým oneskorením. Zatiaľ sa na čerpacích staniciach prudký nárast ceny ropy zásadne neprejavil, ale Slovákov môže čakať cenový šok.

Analytikom sme položili tri otázky:

1. Ako pocítia zdraženie ropy motoristi?

2. Kedy dôjde k zdraženiu ceny benzínu a nafty?

3. Prečo pri zvyšovaní alebo znižovaní ceny ropy predajcovia benzínu a nafty reagujú až s niekoľkotýždňovým oneskorením?

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments:

1. Čerpacie stanice na Slovensku reagujú na zmenu cien ropy na svetových trhoch najpomalšie v regióne strednej Európy. Ceny na našich benzínových pumpách sa odvíjajú od jedno až dvojtýždňových priemerných cien palív na rotterdamskej burze, kým v okolitých krajinách berú čerpacie stanice do úvahy denné ceny na burzách, čo im umožňuje rýchlejšie reagovať na pokles cien. Platí to však aj opačne. 

2. Nárast konečnej ceny pohonných látok na Slovensku je spravidla rýchlejší pri zvýšení vstupov ako pri ich poklese. Akonáhle začnú stúpať vstupné náklady čerpacích staníc, konečná cena rastie rýchlejšie aby v snahe zachovať stanovené marže, resp. pokryť náklady. Ceny pohonných látok však okrem cien ropy závisia aj na ostatných faktoroch ako napr. marketingová a cenová politika resp. výška daňového zaťaženia.

3. Ceny ropy na svetových trhoch aktuálne rastú v dôsledku krátkodobých faktorov akými sú obavy z narušenia ťažby v dôsledku napätia na Blízkom východe, možné obnovenie amerických sankcií voči Iránu a klesajúca ťažba ropy v krízou zmietanej Venezuele. Komoditám a teda aj rope sa všeobecne darí najmä v neskorej fáze ekonomického cyklu, kedy sa postupne vyčerpávajú voľné kapacity. Z dlhodobého hľadiska ceny ropy a teda aj ceny pohonných látok ovplyvní okrem vývoja svetovej ekonomiky najmä rovnováha dopytu a ponuky na ropnom trhu, o ktorej rozhodne výsledok súboja amerických bridlíc s OPEC-om, Ruskom a spol.

Martin Lindák, analytik IAD Investments:

1. Zdraženie pohonných hmôt pre koncových užívateľov záleží od nastavenia kontraktov ropných rafinérií, ktoré spracúvajú ropu. Napriek tomu môžeme povedať - že zdraženie ropy Brent, z ktorej sa vyrába nafta a benzín a obchodujú sa na burze v Rotterdame - ovplyvní koncových užívateľov menej než by sme predpokladali (napriek tomu, že korelácia cien medzi ropou Brent a benzínom a naftou je výrazná ), tak ako aj pri poklese cien ropy.

2. Dôvodom je na jednej strane to, že to nie je šokový rast cien ropy, keďže od začiatku roka neustále cena ropy rastie a na strane druhej je dôležitejším ukazovateľom pre pochopenie cien benzínu a nafty, samotná cenotvorba. Skoro polovicu koncovej ceny nafty a ropy tvorí spotrebná daň, ktorá ide do štátneho rozpočtu spolu s poplatkom do štátnych hmotných rezerv. Cena suroviny tvorí menej ako štvrtinu ceny. Samozrejme podiely sa mierne menia podľa toho aká je situácia na trhu a rovnako záleží či to je benzín alebo diesel. Zvyšok ceny tvoria náklady a marža predajcu spolu s DPH, ktorá je v tomto prípade 20 percent a ich podiel je približne rovnaký.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:

1. Je veľmi pravdepodobné, že prevádzkovatelia čerpacích staníc si nenechajú ujsť možnosť zvýšiť ceny pohonných hmôt, pokiaľ bude ropa ďalej zdražovať.

2. Ak sa skutočne ropa priblíži k 80 dolárom za barel, môžeme sa pripraviť na zdraženie benzínu aj na Slovensku. Nárast odhadujem na 5-10 percent v strednodobom horizonte. Blíži sa aj motoristická dovolenková sezóna, čo tiež bude tlačiť ceny pohonných hmôt smerom nahor. Cena benzínu by preto mohla zdražieť už počas najbližších týždňov. 

3. Prečo cena reaguje oneskorene, sa nedá jednoznačne povedať. Svoju rolu hrajú aj aktuálne zásoby, ktoré majú čerpacie stanice a veľkoobchodníci. Okrem toho samotná komodita tvorí menej ako polovicu koncovej ceny, preto pri miernych pohyboch spracovatelia častokrát čakajú s úpravou ceny na ďalší vývoj.

Jiří Cihlář, analytik finančných trhov Next Finance:

1. Je zrejmé, že sa zdraženie cien ropy odrazí v náraste cien pohonných hmôt na českých a slovenských čerpacích staniciach. V korunovom vyjadrení to môže byť o 10 - 20 halierov za liter Naturalu 95 za týždeň. A ako tiež dobre vieme, toto zdraženie príde rýchlejšie, než dochádza ku zlacňovaniu pohonných hmôt v dôsledku poklesu cien ropy na trhoch. 

2. Zdražovanie sa prejaví v priebehu niekoľkých dní. Na druhej strane by nemalo ísť o drastický nárast cien, nebude potrebné sa predzásobovať a tankovať do kanistrov. Do cien pohonných hmôt sa premietajú aj ďalšie vplyvy ako zdanenie alebo kurzy mien.

3. Hovorí sa o tom, že je potrebné dopredať zásoby nakúpené za vyššie ceny ropy. Je ale tiež pravdou, že čerpacie stanice často využívajú priaznivého vývoja a svoje marže znižujú pomaly. Nakoniec ich na to ale dotlačí konkurenčný tlak.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers:

1. Očakávame, že sa to prejaví v raste cien benzínu aj dieslu zvýšením cien o dva až tri centy.

2. Aktuálny rast cien ropy a palív na trhoch sa bude premietať do cien palív u nás postupne, malo by to trvať ešte dva až tri týždne.

3. Dôvody sú dva. Po prvé, hlavný distribútor u nás priemeruje ceny palív za dlhšie obdobie, čím jednak vyhladzuje výkyvy v cenách palív v Antwerpách/Rotterdame, a to spôsobuje aj pomalší rast aj pokles cien ako na trhoch. Druhý dôvod je ten, že u nás mení distribútor ceny raz týždenne (to nie je pravidlo, v niektorých krajinách sa dokonca menia aj denne), čo môže tiež spôsobiť určité oneskorenie.

Situácia na Slovensku sa zdá byť podobná. Miera nezamestnanosti láme jeden rekord za druhým a úzky trh práce stimuluje rast miezd. Firmy totiž majú problém nájsť zamestnancov a lákajú ich čoraz vyššími mzdami. 

Na Slovensku sa taktiež hovorí o vrchole cien nehnuteľností. Ceny nehnuteľností sú najvyššie za posledných osem rokov. Dopyt po kúpe nehnuteľnosti bol spôsobený realitným boomom, ale aj lacnými hypotékami. 

Za prvý tohtoročný kvartál došlo k prepadu celkovej ponuky. Takto hodnotia situáciu na realitnom trhu analytici. Ďalej upozorňujú, že dopyt je stále vysoký a bývanie v hlavnom meste môže naraziť na slabú ponuku, čo spôsobí opätovný cenový nárast.  

Analytikov sme sa spýtali dve otázky:

1. Je slovenská ekonomika v súčasnosti blízko svojho vrcholu? 
2. Vidíte podobné paralely s českou ekonomikou?

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:

1. Osobne si myslím, že slovenská ekonomika, ale aj celá eurozóna je aktuálne blízko, ak už nie priamo na vrchole, svojho súčasného ekonomického cyklu. Túto hypotézu potvrdzujú aj ekonómovia a analytici, ktorí odhadujú na ďalšie obdobia nižší ekonomický rast. Zároveň sa s týmto názorom stotožňujú aj manažéri veľkých firiem v EU.

Manažérske prieskumy PMI, ktoré takmer dokonale korelujú s ekonomickým výkonom v EU, už niekoľko mesiacov spomaľujú. To naznačuje, že ekonomiky v EU pravdepodobne spomalia počas najbližších kvartálov. Zatiaľ sa nebavíme o recesii, ale iba o slabšom ekonomickom raste. Trh zároveň začína počítať aj so zvyšovaním sadzieb v EU, ktoré by mohlo prísť niekedy v polovici roka 2019, ak sa k tomu ECB odhodlá. Vyššie úrokové sadzby môžu mať taktiež negatívny efekt na silu ekonomík. Keďže Slovensko je exportne orientovaná krajina, ak spomalia jadrové ekonomiky v EU, podobný scenár čaká aj Slovákov. 

2. V Česku je situácia veľmi podobná ako na Slovensku, ale pre ekonomický rast je tam jedno negatívum navyše, a tým je aktuálne zvyšovanie úrokových sadzieb Českou národnou bankou. Zároveň Čechov brzdí aj silnejšia koruna, ktorá sa obchoduje voči euru na päťročných maximách pri 25.30 CZK/EUR. Aj tu však hrozí tá možnosť, že pokiaľ sa bude menej dariť Nemecku, pocíti to aj Česká republika. 

Martin Lindák, Analytik IAD Investments:

1. Situácia na Slovensku je podobná tej českej napriek tomu, že ČR nie je v eurozóne. Rizikovú situáciu okolo úverov aj hypoték dokazujú aj vyjadrenia a opatrenia NBS, ktorá poukazuje na prílišné zadlžovanie slovenských domácností. Kým v roku 2009 sme boli na chvoste zadlženosti domácností v strednej a východnej Európe, tak v súčasnosti sme na jej čele s podielom dlhu domácností 38 percent na HDP.

Z toho dôvodu zavádza NBS sprísnené podmienky pre úverovanie obyvateľstva, pričom banky po novom budú môcť poskytnúť úver len v prípade neprekročenia 8 násobku ročného príjmu domácnosti. Samozrejme budú platiť aj určité výnimky pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, napriek tomu je to krok smerom k obmedzeniu úverovania (aj hypoték) a prehrievaniu ekonomiky. 

2. Rovnako už nevidím veľký priestor na pokles nezamestnanosti, keďže už dlhšiu dobu sa zamestnávatelia sťažujú na nedostatok pracovných síl a to kvalifikovanej ale aj nekvalifikovanej pracovnej sily. Tomu samozrejme nepomáha ani nastavenie pracovného trhu a napríklad zvyšovanie minimálnej mzdy. Ďalším a dlhodobým problémom je aj nekvalitné školstvo, ktoré neprodukuje kvalitných budúcich zamestnancov. Mám za to, že Slovensko môže byť v súčasnosti rado za tak nízku nezamestnanosť a rast HDP aký má, napriek štrukturálnym problémom na pracovnom trhu. 

Ronald Ižip, analytik TRIM Kapital:

1. Česká a do určitej miery aj slovenská ekonomika je horúca. Nie je to však ojedinelá situácia. Je to najmä následok globálneho ekonomického cyklu, ktorý je vo svojej záverečnej fáze – a tá je vždy horúca.

2. S tým, ako posledný rok rastie svetová ekonomika, primárne rastú ekonomiky krajín, ktoré sú zamerané na export – Česko a Slovensko. Oveľa viac ich to však bude bolieť vo fáze ekonomického poklesu. Súčasná dĺžka ekonomického cyklus je spôsobená najmä nízkymi úrokovými sadzbami. Ak sa udržia, ekonomika môže ostať horúca po dlhší čas.

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments:

1. Slovenská ekonomika aktuálne zažíva dobré časy. Nie je to však zásluhou vládnej politiky, ale pozitívnym vývojom svetového hospodárstva vzhľadom na jej otvorenosť a proexportnú orientáciu. Domáce podniky, najmä priemyselné využívajú svoje produkčné kapacity na maximum, pričom zároveň narážajú na personálne kapacity. Desaťtisíce miest tak zostáva aj napriek zvyšovaniu miezd neobsadených. Keďže školský systém sa pracovnému trhu prispôsobuje len pomaly, podnikom nezostáva nič iné ako dodatočných zamestnancov dovážať.

Aj napriek týmto faktom však zrejme rast slovenskej ekonomiky ešte stále nesiahol na svoj strop. Podľa Národnej banky Slovenska by mala ekonomika v tomto roku zrýchliť rast nad štyri percentá a v nasledujúcom roku atakovať hranicu piatich percent. Hospodárstvo potiahne najmä silný spotrebiteľský dopyt profitujúci z dobrého vývoja na trhu práce. Je však veľmi otázne, či sa takýto pozitívny vývoj týka všetkých domácností.

2. Každá strana má však dve mince. Prílišný optimizmus a rekordná spotrebiteľská dôvera tlačí ceny, aj nehnuteľností, vyššie a vyššie. Banky pod vplyvom masívnych stimulov ECB pumpujú do ekonomiky lacné peniaze a poskytujú úvery aj na také projekty, pri ktorých je ich rentabilita častokrát pozitívna len v dobrých časoch. Dostupnosť lacných peňazí vzbudzuje u spotrebiteľov dojem bohatstva a motivuje k zadlžovanou.

Jedného sa však situácia v ekonomike otočí a splátky úverov zdražejú. Poklesne spotrebiteľský dopyt, výroba, investície atď. Čím vyššie prehrievanie ekonomiky, tým strmší pád. Až potom sa ukáže, do akej miery mal ekonomický rast pevné základy a do akej miery je zásluhou lacných menových stimulov. Podľa aktuálnych indikátorov však zatiaľ takýto scenár tak skoro nehrozí a všetky ekonomické subjekty, vrátane vlády by mali dobré časy využiť na rozumné opatrenia, ktoré im pomôžu v zlých časoch.

S rastom miezd a klesajúcou nezamestnanosťou začíname strácať svoju komparatívnu výhodu.

Je to obrat z deväťdesiatich rokov minulého storočia, kedy kolaps komunizmu priniesol súkromné západoeurópske a americké spoločnosti, ktoré profitovali z lacnej pracovnej sily a neskôr bezcolného prístupu Európskej únie. 

V Nemecku Volkswagen kúpil v roku 1991 spoločnosť Škoda Auto, Slovensko víta výrobcu spotrebičov Whirlpool a neskôr sa premenilo na najväčšieho výrobcu automobilov na jedného obyvateľa na svete. Región sa stal dôležitým prepojením v dodávateľských reťazcoch, ktoré udržujú nemecký priemysel v prevádzke, píše portál bloomberg.com   

V súčasnosti rastúce mzdy začínajú posielať továrenskú výrobu do lacnejších krajín. Príkladom je napríklad japonská spoločnosť Yazaki, ktorá premiestňuje výrobu z Česka do Srbska, kde sú mzdy v priemysle takmer o 60 percent nižšie.

Analytikov sme sa spýtali dve otázky:

1. Je tento ekonomický model udržateľný a výhodný?
2. Ako sa môžu ekonomiky východnej Európy dostať z pozície montážnej dielne Západu?

Róbert Chovanculiak, analytik INESS:

1. Procesom zvyšovania miezd a s tým spojeným rastom nákladov pre továrenskú výrobu si prešli všetky vyspelé krajiny. Nie je na tom nič neobvyklé a ani si to nevyžaduje extra manažment "zhora". To platí za predpokladu, že štát si plní tie úlohy, ktoré zobral na svoje plecia.

To znamená, že nevytvára zbytočné prekážky podnikateľom, má zdravé verejné financie a poskytuje kvalitné služby v oblasti zdravotníctva a predovšetkým školstva a spravodlivosti. Ak tak niekde existuje nejaké ohrozenie plynulého prechodu Slovenska k ekonomike založenej na vyššej pridanej hodnote, tak je to v zle riadenom štáte.

2. Treba však dodať, že obraz utekajúceho priemyslu zo Slovenska do rozvojových krajín na východe je prehnaný. Napr. spoločnost Coca Cola odišla zo Slovenska do Rakúska. Taktiež netreba zabúdať, že v niektorých oblastiach Číny sú už dnes vyššie mzdy ako u členov EÚ.

A zároveň automobilky na Slovenskú majú problém s tým nájsť dostatok zamestnancov za ich nadpriemerné mzdy. Navyše ani rozvinuté krajiny ako Nemecko sa zďaleka nezbavili všetkého svojho priemyslu. Ten tvorí okolo 30 percent Nemeckého HDP, pričom u nás je to o pár percentuálnych bodov viac.

Jiří Cihlář, analytik finančných trhov Next Finance: 

1. Jednoducho nemôžeme chcieť a ani čakať, že s rastom ekonomickej sily krajiny bude výroba v tejto istej krajine stále rovnako výhodná. To sa ale netýka len Európy. Stačí sa pozrieť na čínskeho robotníka, ktorému v úvodzovkách stačilo pár dolárov a trocha vody na deň a montoval od tmy do tmy. To už jednoducho neplatí. Globálne spoločnosti sa prirodzene obzerajú po nových krajinách, kde je pre nich lacnejšie vyrábať.

Ale pozor - v dlhom období bude platiť niečo iné. Štvrtá priemyselná revolúcia už búši na dvere. Tej budú vládnuť roboti. A tu budú platiť úplne iné pravidlá. Robot totiž bude vyrábať s podobnými nákladmi v Nemecku, v Českej republike alebo na Slovensku. Presun výroby do krajín s nižšími nákladmi tak už nebude dávať zmysel.

2. Bude to znieť možno jednoducho, ale ja by som nechal priemyselné podniky dýchať. Vytvoril by som pre nich priaznivé ekonomické podmienky so stabilným daňovým systémom. Tým by som vytvoril podhubie pre to, aby do krajiny prichádzali firmy, ktoré budú vyrábať produkty s vyššou pridanou hodnotou.

Medzi tým sa štát môže sústrediť na ciele, ktoré tomu napomôžu. Investovať do kvalitnejšej dopravnej infraštruktúry alebo do toho, aby školstvo produkovalo budúcich odborníkov. To je oveľa zmysluplnejšie, ako investičné stimuly pre firmy, ktoré budú v danej krajine prevádzkovať montovne alebo sklady. Tu je totiž pridaná hodnota veľmi nízka.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:

1. Osobne som presvedčený, že ochota pracovať za 3-4 násobne nižšiu mzdu na rovnakých pozíciách v porovnaní s Rakúskom a Nemeckom je skôr pre Slovensko negatívum. Aj keď parametre ako efektivita práce hovoria pri porovnaní so zahraničím v neprospech Slovenska, rozdiel, ktorý ukazuje napríklad podiel mzdových nákladoch na HDP, jednoznačne ukazuje na podhodnotenú cenu práce na Slovensku. Zatiaľ to však nevyzerá na to, že by sa tento trend vo veľkom obracal.

Ak sa pozrieme na reakciu firiem na nárast miezd na Slovensku, ukazuje sa, že motivácia niektorých z nich bola výlučne v úspore nákladov. Čiže aj rast miezd vo výške niekoľko málo percent už dokáže spôsobiť odchod niektorých investorov do ešte lacnejších krajín. Pritom v nominálnom vyjadrení je rast o päť percent ročne napríklad pri mzde 800 EUR veľmi malý, čiže sa nejedná o sumy, ktoré by veľké firmy reálne mohli priviesť k finančným problémom. Toto platí obzvlášť dnes, počas obdobia silného ekonomického rastu.

2. Myslím si, že Slovensko sa aj naďalej bude radiť medzi „montážne dielne Západu“ s ekonomickým modelom, ktorý je výhodný pre firmy, avšak nie pre samotných zamestnancov. Ak sa to má zmeniť, musí svoju časť práve urobiť aj vláda. Napríklad znížiť odvodové zaťaženie, ktoré je na Slovensku veľmi vysoké, a preto logicky limituje výšku platov v našej krajine.

Martin Lindák, analytik IAD Investments:

1. Z dlhodobého hľadiska nevnímam model montážnej dielne za udržateľný. Špeciálne na Slovensku je známe, že ekonomika vytvára len málo pridanej hodnoty, čo znamená, že slúžime skôr ako montážna dielňa, pričom to je najviac vidieť v automobilovom priemysle. Toto je dlhodobý problém ekonomiky ako celku, keďže už dlhé roky sa netvoria politiky na to, aby sa to zmenilo. To znamená, že napríklad školstvo neprodukuje kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá by „pritiahla“ výskum a vývoj na Slovensko, ktorý tvorí podstatnú časť pridanej hodnoty. Školstvo je stále zo strany vlády zanedbávané a riešenie problému sa stále len odkladá.

Potom sa netreba čudovať, že zamestnávatelia sa stále sťažujú za nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Na strane druhej vláda rozdáva často daňové úľavy či iné zvýhodnenia pre firmy, ktoré prinesú aspoň kúsok kapitálu na Slovensko. A bojuje tak s krajinami V4, ktoré ponúkajú podobné výhody. V princípe sa držia hesla, že keď netečie tak aspoň kvapká. Zaujímavý bude tento problém o pár rokov, keď sa tu usadí Jaguar-Land Rover, ktorý už teraz ohlasuje, že má problém zamestnať kvalifikovaných ľudí.

2. Dostať sa z toho nie je vôbec jednoduché. Je to dlhoročný proces, ktorý sa začína zmenou školského systému a zmenou pracovného trhu. Skrátenie cesty prostredníctvom úľav a dotácií tomu nepomôžu, keďže v konečnom dôsledku neriešia štrukturálny problém.

 

 

Slovensko začalo z pohľadu kľúčových rebríčkov konkurencieschopnosti po viacročnej stagnácii strácať svoju pozíciu. V niektorých ukazovateľoch patrí dokonca medzi najhoršie krajiny Európskej únie (EÚ).

Z výsledkov správy Doing Business 2017 z roku 2016 vyplynulo zhoršenie postavenia Slovenska v rámci EÚ z 15. – 16. miesta na 18. pozíciu.
Najnovšia správa z roku 2017 toto umiestnenie potvrdzuje a konštatuje čiastočné zväčšenie medzery medzi Slovenskom a špičkou rebríčka v oblasti podnikateľského prostredia.

V rebríčku stability ekonomiky medzi európskou dvadsaťosmičkou sa Slovensko umiestnilo na 16. mieste. Medziročne si výrazne pohoršilo, keď vlani skončilo na deviatom mieste. V roku 2012 sa dokonca umiestnilo na piatom mieste.

Vyplýva to z tohtoročného výskumu Allianz Euro Monitor, ktorý každoročne hodnotí stabilitu a zdravie ekonomík eurozóny na základe dvadsiatich ukazovateľoch v štyroch hlavných oblastiach. Medzi hlavné oblasti patria rozpočtová udržateľnosť, konkurencieschopnosť, zamestnanosť a produktivita a v neposlednom rade zahraničný dlh.

Analytikom sme položili dve otázky:

1. Čo sa podpísalo pod tieto nelichotivé umiestnenia Slovenska?

2. Aké opatrenia by mala vláda prijať, aby zastavila tento negatívny trend?

Ronald Ižip, analytik TRIM Kapital: 

1. Na Slovensku máme vládu, ktorá s malou prestávkou už 10 rokov ničí podnikateľské prostredie. Jej záujem je prevažne politický, a je tak v rozpore s budovaním kvalitného ekonomického prostredia na Slovensku. Tento postoj je odrazom mnohých Slovákov, ktorí považuje podnikanie za nekalú činnosť. Priorita vlády sa preto sústredí na budovanie vzťahov s nadnárodnými korporáciami, čo je v mnohom na ťarchu rozvoja domácich firiem.

2. Stačilo by počúvať iba to, čo tvrdia zväzy zamestnávateľov a podnikateľov a bolo by pomerne jednoduché spraviť veľké a dôležité zmeny v krátkom čase. Na to tu však nie je politická vôľa.

Kamil Boroš, analytik X-Trade Brokers: 

1. Výsledky týchto reportov je potrebné čítať s veľkou opatrnosťou, kvôli ich metodike. Čo sa týka Allianz Euro Monitora, tak sme si pohoršili výhradne kvôli dvom kategóriám - rastu miezd a rozdielu medzi rastom exportov a rastom svetových exportov, ktoré sú v subkategórii konkurencieschopnosť. Mzdy však vo viacročnom horizonte rastú ruka v ruke s produktivitou, čiže z dlhodobejšieho pohľadu rast miezd na konkurencieshcopnosť negatívne nevplýva a rozdiel medzi rastom exportov a rastom svetových exportov sa znížil predovšetkým kvôli prudkému rastu obchodu vo svete v roku 2017 a kvôli vysokej minuloročnej báze a nie kvôli tomu, že by boli na tom naše exporty zle.

Report Doing Business je dotazníkový prieskum, v ktorom sa respondentov okrem iného pýtajú aj na dosť špecifické veci, ktoré ťažko číselne vyjadrujú s vysokou presnosťou (náklady na jednotlivé administratívne úkony, časť strávený s jednotlivými úkonmi) . Venovať mu je potrebné pozornosť pri veľmi prudkých rastoch a veľmi prudkých poklesoch v umiestnení. Pohyby o zopár miest sú pri takomto type prieskumu na úrovni štatistickej chyby.

2. Pokiaľ by sme sa vážnejšie zhoršili v konkurencieschoponosti, tak by sa to prejavilo na makroekonomických ukazovateľoch a predovšetkým na zamestnanosti, čo sa nedeje. Tým nechcem povedať, že nie je čo zlepšovať, ale skôr to, že tieto reporty je potrebné brať s rezervou. Výraznejšie problémy máme čo sa týka podnikateľského prostredia predovšetkým pri dĺžke trvania súdnych konaní, dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily a pri efektívnosti štátnych výdavkov. Reformy v týchto oblastiach by mali potenciál pozdvihnúť konkurencieschopnosť krajiny, v spomínaných rebríčkoch by sa to však prejaviť nemuselo.

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKA:

1. Aj keď sa situácia na Slovensku dramaticky nezhoršuje a v podstate podľa medzinárodných rebríčkov stagnuje, mnohé krajiny rýchlo reformujú a zlepšujú podnikateľské prostredie a tým aj svoju konkurencieschopnosť a následne nás v rebríčkoch predbiehajú. Teda problémom Slovenska je, že poľavilo v reformnom úsilí.

2. Je potrebné zrýchliť reformné tempo, predovšetkým v oblastiach kde najviac zaostávame za tými najlepšími. Ide najmä o oblasť zlepšenia vymožiteľnosti práva, zníženia korupcie, zjednodušenia procesu začatia podnikania, katastrofálna je byrokracia okolo získania stavebného povolenia, kvalita verejných inštitúcií, školstvo či výskum a inovácie. Rezervy sú aj v skostnatenom pracovnom práve, pri daňových povinnostiach ako aj samotná výška daní, ale aj úroveň infraštruktúry.

Jiří Cihlář, analytik finančných trhov Next Finance: 

1. Ide o to, že Slovensko by malo zrýchliť v rozvoji infraštruktúry, v znižovaní byrokracie a boja proti korupcie, zvýšiť kvalitu vzdelávania a tiež verejných služieb. Teda nie, že by sa to na Slovensku nedialo. Pokiaľ sa ale Slovensko prepadá v rebríčkoch, znamená to, že ekonomické podmienky v okolitých krajinách sa zlepšujú rýchlejšie. Práve rast HDP v posledných rokoch mohol byť ideálnou barličkou na splnenie týchto cieľov.

2. Ja by som sa inšpiroval v zahraničí. Nemecku po roku 2000 výrazne pomohlo, že tamojší trh práce sa stal flexibilnejším. Jednoducho firmám bolo umožnené, v časoch ekonomického rastu zamestnanca ľahko prijať a v dobách ekonomicky horších rovnako ľahko prepustiť. Vďaka tomu vo veľkom vznikali aj skrátené úväzky. Z flexibilného trhu práce Nemecko v podstate ťaží dodnes. Samozrejme som si vedomý pokroku, ktorý v posledných rokoch urobil slovenský trh práce. Pokles nezamestnanosti je výrazný. Z veľkej časti sa ale jedná o odraz priaznivých ekonomických podmienok v celej strednej Európe.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:

1. Myslím si, že za pokles konkurencieschopnosti Slovenska môžu niektoré vládne zásahy a regulácie, ktoré znepríjemňujú podnikanie. Taktiež veľká byrokracia a nedostatočná funkčnosť elektronických úradov, ktoré v iných krajinách fungujú bez problémov. Napríklad už len pri začiatku podnikania musíte na Slovensku čakať tri týždne a obehať množstvo úradov, zatiaľ čo inde celý proces trvá výrazne kratšie a je efektívnejší. To sú podľa môjho názoru dlhodobé problémy Slovenska, ktoré znižujú konkurencieschopnosť našej krajiny.

Svoju rolu určite hrá aj problém nízkych miezd, čo núti šikovných mladých ľudí radšej odísť do zahraničia, kde za podobnú prácu dostávajú niekoľkonásobne viac. Samozrejme, nárazové zvýšenie miezd by znížilo konkurencieschopnosť podnikov, a preto je riešenie tejto otázky náročné. Ten istý problém platí aj pri školstve, ktoré neprodukuje dostatočne skúsených ľudí z praxe.

2. Štát by sa mal snažiť odstraňovať tieto bariéry, jednak znížením daní, odvodov a byrokracie, ale takisto reformami na začiatku cyklu, čiže v školstve. Podľa mňa je kľúčové dosiahnuť, aby nadaní ľudia mali motiváciu zostať na Slovensku, a tým pomôcť domácej ekonomike. 

Martin Vlachynsky, analytik INESS:

1. Vrchol v rebríčkoch konkurencieschopnosti dosiahlo Slovensko okolo roku 2008, odvtedy sledujeme v troch hlavných rebríčkoch viac-menej stagnáciu, až pokles. Podpísalo sa pod to množstvo nových daní, či sprísnenie regulácií, zákonníka práce a podobne.

Dôležitý je ale aj fakt, na ktorí politici niekededy zabúdajú - nestačí nerobiť zle, ale treba neustále aktívne reformovať. Ostatné krajiny v rebríčkoch nespia a pokiaľ Slovensko nebude reformovať (spomeňme napríklad kvalitu verejnej správy, či súdneho systému, ktoré nás v niektorých rebríčkoch ťahajú dole), tak sa v rebríčkoch bude prepadávať, pretože iné krajiny konajú.

2. Rebríček konkurencieschpnosti je len teplomer, ktorý ukazuje, že pacient trpí nejakou chorobou. Dôležitý je systémový prístup, kedy si politici uvedomia úlohu podnikateľského prostredia na tvorbe bohatstva v spoločnosti a budú k nemu tak aj pristupovať. V Slovenskej realite to znamená napríklad: reforma súdneho systému, zefektívnenie verejnej správy, zníženie regulačnej záťaže, či zníženie daňovo-odvodovej záťaže.

Dnešné rokovania však posun nepriniesli. Spýtali sme sa analytikov, čo predčasné voľby môžu znamenať pre slovenskú ekonomiku. 

Analytikom sme položili dve otázky:

1. Ako môžu predčasné voľby ovplyvniť slovenskú ekonomiku?

2. Ovplyvní to možné investície smerujúce na Slovensko?

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers:

1. Na ekonomiku nečakáme žiaden dopad.

2. Maximálne sa môže stať to, že niektoré rozpracované rokovania s potenciálnymi väčšími investormi sa zmrazia do výsledkov volieb, keďže nie je isté, či od novej vlády dostanú rovnaké podmienky štátnej podpory.

Vzhľadom na situáciu na trhu práce však ide len o marginálnu záležitosť. Mierne pozitívny dopad očakávame na verejné financie v strednodobom horizonte, keďže sa nebude konať predvolebné rozdávanie v takej miere, ako by sa konalo pred voľbami v roku 2020.

Jiří Cihlář, analytik finančných trhov Next Finance: 

1. Predčasné voľby by ovplyvnili slovenskú ekonomiku v prípade, že by razantne zmenili smerovanie Slovenska. Ak by ich výsledok viedol k väčšej uzavretosti slovenského hospodárstva, vplyv by to určite malo.

Stačí sa pozrieť na to, aké napätie vyvoláva D. Trump pri zavádzaní dovozných ciel. Priamo toto ale v prípade Slovenska nehrozí už kvôli tomu, že sa Slovensko nemôže na rozdiel od USA oprieť o silný vnútorný trh.

2. Každopádne v prípade striedania vládnej garnitúry na Slovensku by investori minimálne krátkodobo mohli cítiť určitú neistotu. Ak by sa navyše investori začali báť toho, že môže byť narušené podnikateľské prostredie skrz zmeny daňových zákonov, môže to ohroziť príchod veľkých zahraničných firiem na slovenský trh.

Na druhej strane iné (najmä mladé) firmy by mohli túto situáciu využiť ako ideálny štart k začiatku podnikania.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:

1. Kľúčová otázka je, aký vplyv bude mať nová vláda, respektíve priebeh a dĺžka rokovaní o novej vláde, na slovenskú ekonomiku. Dnes prevláda relatívne pozitívny obraz Slovenska u zahraničných investorov. Svedčí o tom aj príchod viacerých investorov za posledné obdobie, z ktorých bola najvýraznejšia automobilka Jaguar Land Rover. 

2. Ak by sa novozvolené parlamentné strany dlho nevedeli dohodnúť na stabilnej koalícii, mohlo by to zneistiť nových potenciálnych zahraničných investorov. Neistota má totiž negatívny vplyv na rozhodovanie firiem a ich podnikateľských plánov do budúcna.

Ďalej je otázne, s akou ekonomickou politikou vyrukuje nová vláda – či bude štát predvídateľný partner schopný plniť si dlhové záväzky alebo nastolí kurz, ktorý bude mať negatívny dopad na finančné trhy a podnikateľské prostredie. Na zodpovedanie týchto otázok si ešte musíme ale počkať.

Čo je isté, je fakt, že predčasné voľby na Slovensku nebudú mať vplyv na európsku ekonomiku. Slovensko je veľmi malá ekonomika, aby sa aj prípadná dlhšia nestabilita prejavila napríklad na kurze eura.

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKA: 

1. V zásade nepredpokladám v základnom scenári významný dopad prípadných predčasných volieb na slovenskú ekonomiku a to bez ohľadu na to, či budú ešte pred prázdninami alebo až na jeseň.

Naša otvorená ekonomika ťaží predovšetkým z cyklického externého oživenia, a súčasná vláda nemá veľkú zásluhu na tom, že sa jej darí a zrýchľuje tempo svojho rastu.

A teda vládna kríza v jej aktuálnom stave by sa nemala v podstate dotknúť hospodárstva, a stále očakávame, že dosiahne približne štvorpercentný rast v tomto roku. Až prípadné prehĺbenie krízy, ktoré by podkopalo ekonomický sentiment a viedlo s spomaleniu investícií a spotreby by malo negatívny dopad na náš rast.

2. Nepredpokladám to. Investori sa rozhodujú na základne iných kritérií ako toho, či budú alebo nebudú predčasné voľby. Pričom ani po nich sa nečaká, že smerovanie Slovenska sa obráti o 180 stupňov a nastanú tu veľké zmeny v podnikateľskom prostredí smerom k jeho zhoršeniu.

Európska únia dúfa, že vyňatie spod amerických dovozných ciel uplatnia USA aj na ňu.

Navyše, prípadné vyňatie jednej z členských krajín by malo automaticky znamenať uplatnenie tohto princípu na celý blok. Povedal to vo štvrtok podpredseda Európskej komisie Jyrki Katainen.

Krajiny avizovali, že v prípade zavedenia ciel, pristúpia k protiopatreniam. Európska únia reagovala, že môže zaviesť clá na motorky, bourbon, džínsy apod. Čoraz častejšie sa hovorí o obchodnej vojne, ktorú môžu zavedené clá spustiť.

Analytikom sme položili dve otázky:

Čo môžeme v najbližších dňoch očakávať?

Ako sa prípadné zavedenie ciel a následných protiopatrení zo strany EÚ môže dotknúť Slovenska a slovenských spotrebiteľov?

Ronald Ižip, analytik TRIM Kapital:

1. Možná obchodná vojna je len odrazom politickej vojny, ktorá sa vedie v USA. Trump vo svojej predvolebnej kampani apeloval na obnovenie priemyslu v krajine a teraz, pred novembrovými voľbami do Kongresu, chce začať plniť svoje sľuby.

Aj keď clá na oceľ a hliník sú skôr politickou tézou ako reálnou vojnu, tu to skončiť nemusí. Trump dlhodobo vyjadruje nespokojnosť s obchodnými deficitmi s Čínou a Európskou úniu. Pred pár dňami naznačil zavedenie ciel na čínske tovary. Čína reagovala ostro a pripojila sa k európskej komisií, ktorá chce zaviesť odvetné clá na vybrané produkty pochádzajúce z kľúčových republikánskych štátov.

2. Trump naznačuje zavedenie ciel na európske autá. A to už je problém. Žiadna obchodná vojna nemá víťazov, iba porazených. Pre nás by boli najhoršie clá na európske exporty áut do USA. To by sa mohlo výrazne dotknúť aj našej ekonomiky.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers:

1. Predvítateľnosť Trumpových politík je minimálna, preto sa do tipovania toho, čo bude, nejdem púšťať. Vejár scenárov do nasledujúcich mesiacov siaha od toho, že Trump clá odvolá, až po vystúpenie USA zo Svetovej obchodnej organizácie, čo by bol scenár, ktorý by mohol priniesť menšiu globálnu recesiu.

EÚ by podľa mňa zatiaľ nemala reagovať protiopatreniami. Tak pri oceli ako aj pri hliníku putuje do USA len malé percento produkcie EÚ, čiže tieto clá nie sú zamerané proti EÚ. Primárnymi adresátmi sú krajiny ako Kanada, Rusko, Čína, Brazília. Kórea. Náklady spojené s eskaláciou situácie totiž môžu byť pre EÚ vyššie ako benefity. 

2. Čo sa týka ciel na oceľ a hliník, tak kanál bude nepriamy. Do USA neexportujú naše hutnícke firmy takmer nič. Keď USA v priebehu niekoľkých mesiacov/kvartálov zvýši svoju produkciu medi a hliníka, tak zrejme vznikne na svetových trhoch ich pretlak, čo stlačí nadol ich ceny. To by znížilo marže slovenských hutníckych podnikov.

V prípade, že by boli marže stlačené výrazne, tak by sa to mohlo prejaviť aj na zamestnanosti. O tom je však veľmi predčasné hovoriť, pretože okrem amerických ciel do tvorby cien vstupuje aj vývoj produkcie mimo USA a vývoj globálneho dopytu. Podstatne väčší problém by pre Slovensko predstavovala eskalácia obchodných vojen na úroveň automobilového priemyslu, pretože v roku 2016 boli USA piatym najväčším trhom pre slovenské automobily s podielom na exportoch na úrovni 8,5 percenta.

Jiří Cihlář, analytik finančných trhov Next Finance: 

1. Hovorca Bieleho domu už uviedol, že z plánovaných ciel na dovoz hliníka a ocele do USA budú možno vyňaté Kanada a Mexiko, prípadne ďalšie krajiny. Výnimky sa budú udeľovať "prípad od prípadu" a "štát od štátu".

Je jasné, že clá môžu nakoniec poškodiť všetky krajiny. Clá uplatnené na dovoz ocele môžu čiastočne pomôcť americkým oceliarňam, na druhej strane ale zvýšia náklady množstvu ďalších amerických sektorov, napr. Rafinériám. Aj preto podľa nás bude nakoniec snaha zavádzanie ciel zmierňovať.

2. Ak skutočne dôjde k zavedeniu amerických ciel a následných protiopatrení Európy, bude to znamenať tlak na spomalenie rastu globálneho HDP. Na druhej strane ale pre Českú republiku a Slovensko je dominantným obchodným partnerom Európska únia. Vplyv prijatia amerických ciel by tak nemali byť zásadné a nemali by sa dotknúť celej slovenská ekonomiky. Pre oceliarne to ale rozhodne nebude dobrá správa.

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKA: 

1. V princípe nikto presne nevie, pre známu ťažkú vypočítateľnosť krokov a populizmus amerického prezidenta Donalda Trumpa, ako sa bude ďalej vyvíjať problematika bariér v zahraničnom obchode. Dvojnásobne to platí po tom, keď nechcel počúvať ani svojho ekonomického poradcu a bývalého vysokého manažéra Goldman Sachs Garyho Cohna, ktorý následne odišiel z funkcie.

Navyše čelí aj kritike z vnútra vlastnej republikánskej strany. A je otázne ako veľmi si chcú Spojený štáty znepriateliť Čínu, keď je možný prielom okolo napätia súvisiaceho so Severnou Kóreou. Na druhej strane Biely dom naznačil, že je ochotný vyjednávať a prístupný na kompromisy s niektorými krajinami- najmä ak bude upravená dohoda NAFTA upravujúca voľný obchod v Severnej Amerike. V najväčšou pravdepodobnosťou však EÚ zareaguje na zavedenie amerických cieľ na oceľ a hliník odvetnými opatreniami na niektoré výrobky a k niečomu podobnému môžu pristúpiť aj iní obchodní partneri USA.

2. Vo všeobecnosti agregátny ekonomický dopad cieľ na oceľ a hliník a protiopatrení EÚ bude nepostrehnuteľný na obe ekonomiky. Jednak preto, že clá sa týkajú ani nie pol percenta exportu eurozóny do Spojených štátov a recipročné opatrenia EÚ (aspoň teraz diskutované), sa dotknú objemovo tiež malého objemu dovozov. Bežný spotrebiteľ na Slovensku tak aktuálne ohlásené opatrenia a odvety v zásade nepostrehne.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:

1. Táto téma je veľmi horúca, veď kvôli avizovaným clám skončil aj vrcholový ekonomický poradca Trumpa Gary Cohn. Čo je zaujímavé, trhy informáciu prijali pozitívne a akcie dokázali rásť aj napriek tomu, že ekonomická agenda Trumpa tým utrpela. Trump však už niekoľkokrát potvrdil, že clá na oceľ a hliník uvalí, avšak taktiež sú počuť šumy, že by sa nemuselo jednať o pôvodne avizovaných 25 percent. V každom prípade, protekcionizmus a obchodné vojny by mohli mať skôr negatívny dopad na ekonomický rast.

Odpoveď EU, prípadne iných obchodných partnerov uvalením odvetných ciel tiež rozhodne ničomu nepomôže. Trump by mal povedať finálne slovo ku clám dnes alebo v piatok.

Dôležité teda bude sledovať, či bude Trump v tejto politike pokračovať a uvalí clá aj na iné tovary, prípadne iné protekcionistické nástroje. Už sme počuli aj o tom, že sa chystá zdaňovať dovoz luxusných áut z Nemecka.

2. Na Slovensko tento krok nebude mať žiadny výrazný vplyv – maximálne uvidíme zdraženie importovaných tovarov, na ktoré by sa vzťahovali clá EU – teda motorky Harley Davidson, ktoré sa u nás vo veľkom nepredávajú a napr. americký bourbon alebo džínsy. Tieto tovary sa však dajú jednoducho a rýchlo nahradiť podobnými tovarmi vyrobenými na Slovensku, alebo v EÚ.

Martin Vlachynsky, analytik INESS:

1. Obchodná vojna má vždy len dvoch porazených a žiadnych víťazov. Politici argumentujú tým, čo je vidieť (konkurencia pre domácich výrobcov) ale zabúdajú na to, čo nie je vidieť (export iných domácich odvetví a nižšie ceny pre domácich spotrebiteľov). Ak by clá pomáhali domácej ekonomike, malo by zmysel ich zaviesť aj medzi Kaliforniou a Nevadou, alebo medzi Nitrou a Trnavou. Bez obchodu nie je špecializácia a bez špecializácie nie je hosporásky rast.

2. Najviac na to doplatia malé otvorené krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Pripravovaná prvá vlna obmedzení obchodu nie je ekonomickou katastrofou, ak sa však bude stupnovať, môže to v budúcnosti začať pre Slovensko predstavovať problém. Nezabúdajme však, že podobne ako Trump dnes proti EÚ, v nedávnej minulosti aj EÚ takto postupovala zase proti čínskym oceliarom. EÚ sa to vrátilo, len z opačnej strany...

"Chceme sa venovať dlhodobým tendenciám v súvislosti s kryptomenami a zistiť, do akej miery môžeme v tejto oblasti spolupracovať," uviedol Dombrovskis. Rakúsky minister financií Hartwig Löger označil nedávne odhalenie bitcoinového podvodu v súvislosti s fondom Optioment za "budíček v pravom zmysle slova".

Analytikom sme položili tri otázky:
Môžu primerané regulačné podmienky priniesť zvýšený záujem zo strany investorov, akými sú napríklad hedžové fondy?

V Česku vznikol prvý fond zameraný na investície do digitálnych mien. Kryptofond založila česká investičná skupina Comfort Finance Group. Môžeme na Slovensku očakávať podobný trend?

Vo svete digitálnych mien je aj veľa podvodných projektov. Môžu možné budúce regulácie zo strany Európskej komisie zabrániť podvodným projektom typu Bitconnect, Optioment atď.?

Jaroslav Brychta, analytik X-Trade Brokers: 

1. Bude záležať na tom, akým smerom sa tieto regulácie vydajú. Pokiaľ ide o reguláciu búrz, tak tie najväčšie BTC burzy so sídlom v Európe sa už dnes snažia byť v súlade s KYC politikou (Know your customer, pozn. red.) a nejaký jasnejší regulačný rámec, ktorý by ich postavil na úroveň klasických búrz či brokerov by možno uvítali.

Dodalo by im to v očiach väčších inštitúcií na legitimite a mohlo by to prispieť nielen k rastu likvidity ale aj k väčšiemu rozvoju derivátov naviazaných na kryptomenách. To by v konečnom dôsledku mohlo prispieť k rastu dopytu aj medzi menšími investormi, pre ktorých je správa a nakladanie s kryptomenami z technického hľadiska stále možno príliš zložité.

2. Dočkať by sme sa niečoho podobného možno mohli. Osobne som ale voči podobným fondom veľmi skeptický. Každý si dnes môže relatívne bezpečne spravovať svoje portfólio kryptomien sám. Stačí sa zaregistrovať na niektorej z búrz a trochu zagoogliť o téme krypto peňaženky.

Som veľmi zvedavý na to, čo sa stane, ak niektorý z podobných kryptofondov jedného dňa vyhlási, že mu niekto jeho portfólio vykradol, alebo ho v horšom prípade majitelia fondu vykradnú sami. V prípade kryptomien ide o úplne iný svet, ako v prípade spravovania investícií do akcií a tradičných finančných inštrumentov. Ak ktokoľvek nechá svoje kryptoportfólio spravovať treťou stranou, vystavuje sa vždy veľkému riziku, že o svoje prostriedky jedného dňa bez náhrady príde.

3. Celý ekosystém sa vyvíja veľmi rýchlo a divoko a podobným prípadom sa dá len ťažko zabrániť. Regulátori majú len veľmi obmedzené možnosti, pretože si dnes môže prakticky ktokoľvek na svete vytvoriť svoju vlastnú pseudomenu a predávať ju s prísľubom zázračných budúcich výnosov. Podobné podvodné projekty sa teda čas od času budú pravdepodobne objavovať aj naďalej.

Anketa: Podľahli Slováci virtuálnym menám? V nákupnom centre sme sa pýtali, či si ich nakúpili

​

Ronald Ižip, analytik TRIM Kapital:

1. Naopak, aj keď regulácia môže priniesť väčšiu transparentnosť a ochranu investorov, kryptomeny nie sú aktívom, ktoré má vláda záujem rozvíjať. Kryptomeny sú konkurenciou tradičných peňazí a ako také sú tŕňom v päte vlád a centrálnych bánk. (Možno okrem ázijských vlád, ktoré ich musia akceptovať kvôli všeobecnej obľube hazardu). Francúzsko a Nemecko sa tvrdo zasadzujú za prísnu reguláciu kryptomien a práve preto existuje šanca, že regulácia bude skôr negatívna ako pozitívna pre celý sektor kryptomien.

2. Je to možné, tam kde je záujem ľudí a kde sú peniaze sa vždy nájde záujem finančníkov, ktorí chcú na produkte zarobiť. Je prirodzené, že momentálne budú rasť počty špekulatívnych fondov zameraných na kryptomeny. Ich budúcnosť ako aj výkonnosť týchto fondov je veľmi otázna.

3. Do určitej miery áno, avšak podvodné projekty dokážu byť veľmi sofistikované a na druhej strane ľudia investujú svoje peniaza často veľmi naivne. Tým, že sa zvýši regulácia, zvýši sa aj ochrana spotrebiteľov, ale myslieť si, že investícia bude bezpečná, by nebolo na mieste. Kryptomeny nemajú a sotva niekedy budú mať niečo spoločné s bezpečnosťou či bezpečím. Odhaduje sa, že až 20 percent všetkých kryptomien je hacknutých.  

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: 

1. Primerané regulované podmienky môžu priniesť zvýšený záujem inštitucionálnych investorov, najmä hedžové fondy, ktoré pri obchodovaní takéto podmienky potrebujú. Len v roku 2017 pribudlo vyše 100 hedžových fondov zameraných na investovanie do kryptomien. Hodnota kryptomien môže po zadefinovaní primeraných regulovaných podmienok opäť rásť. Súčasne je tu riziko, že trh zareaguje na opatrenia negatívne, a cena sa prepadne až k nule.

2. Aj na Slovensku sú tendencie vytvoriť podobný fond ako v Česku, ale zatiaľ sú tieto návrhy len v plienkach. V Česku napríklad začali aj viaceré firmy z oblasti fintechu vydávať vlastné kryptomeny. Na Slovensku to je tiež zatiaľ na začiatku. Dá sa povedať, že je to skôr doménou zahraničných firiem. Napríklad využitie kryptomeny Ethereum podporili technologické giganty ako Microsoft či Intel a skupina európskych bánk na čele so švajčiarskou UBS začali pracovať na vytvorení novej digitálnej meny pre platby finančných inštitúcií.

3. Zatiaľ nevieme povedať, do akej miery sa budú regulovať kryptomeny zo strany jednotlivých štátov, resp. Európskej komisie, a teda to, či to zastaví podvodné projekty. Podľa nedávnych prieskumov pri obchodovaní s kryptomenami sa viac ako 10 percent financií stratí alebo je ukradnutých pri hekerských útokoch.

Európska komisia v tejto súvislosti už v júli 2016 prijala opatrenia, ktorými chce týmto rizikám predchádzať a zabrániť im. Akčným plánom na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu eurokomisia rieši aj riziká vyplývajúce z obehu virtuálnych mien, a preto navrhla zahrnúť platformy na výmenu elektronických peňazí a poskytovateľov tzv. bitcoin peňaženiek do pôsobnosti smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.

Tieto subjekty budú musieť uplatňovať kontroly povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi pri výmene virtuálnej meny za menu reálnu, čím sa skončí anonymita spojená s takýmito výmenami.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:

1. Medzi najväčšie výhody kryptomien patrila ich neregulovanosť. Ak by sa do toho začali miešať vlády a centrálne banky, mohlo by to význame znížiť ich príťažlivosť pre investorov. Samozrejme, určitá regulácia je potrebná, otázne je, do akej miery s tým ale vlády zájdu.

Čo sa týka veľkých fondov a investorov, hlavným problémom zostáva aj naďalej obrovská volatilita na kryptomenách, čo je nie je vhodné ani pre konzervatívnych, ani pre dynamických investorov a preto sa podľa môjho názoru budú aj naďalej vyhýbať kryptomenám. Ak bude regulácia naozaj prísna, osobne si myslím, že to kryptomenám viac uškodí, než prospeje.

2. Keďže ide o pomerne veľký trend a ošiaľ v kryptomenách, je pravdepodobné, že podobné projekty budú vznikať aj v Česku či na Slovensku. Otázkou ale zostáva ich licencovanie a následné obchodovanie, nakoľko kryptomeny sú charakteristické obrovskou volatilitou, čo drvivá väčšina investorov vo fondoch nechce akceptovať.

3. Všeobecne majú regulácie úlohu hlavne ochrániť investorov a ľudí, ktorí by mohli byť oklamaní, alebo podvedení. Regulácia v tomto smere určite môže pomôcť, a to aj v prípade kryptomien, resp. firiem ponúkajúcich investovanie do týchto mien.

V poslednom období sa dosť rozpráva aj o cenách ruského plynu. Európska únia sa už dlhodobo nevie dohodnúť na jednotnej cene plynu z Ruska. Každá členská krajina si tak vyjednáva svoju vlastnú cenu plynu. 

Okrem toho je dôležitý fakt, že Rusko využíva svoje dominantné postavenie v energetike, ako nástroj zahraničnej politiky. Aj z toho dôvodu sa členské štáty často obzerajú po alternatívnych zdrojoch dodávok plynu. 

Poľsko minulý týždeň oznámilo, že sa do roku 2022 chce zbaviť závislosti od ruského plynu. Poľsko sa preto usiluje o stavbu nového vedenia, ktoré by k jeho brehom dostalo strategickú surovinu z Nórska. "Je to otázka bezpečnosti, o tomto plynovode nebudeme s Gazpromom rokovať,"  konštatoval pre agentúru Bloomberg Piotr Naimski.

Taktiež treba spomenúť udalosť spred niekoľkých rokov, kedy dorazil do Európy skvapalnený plyn zo Spojených štátov. Minulý týždeň dorazili prvé dodávky LNG aj do novopostaveného terminálu vo Świnoujście.

Jedným z plánovaných plynovodov Eastring, ktorý sa po minulom týždni opäť priblížil k realizácii, sa napojí na plynový hub, vďaka čomu bude do Európy prúdiť plyn aj z kaspickej oblasti.

Všetky vyššie spomenuté faktory oslabujú pozíciu Ruska ako dominantného importéra zemného plynu do Európy.

Zažívame v Európskej únii odklon od ruského plynu? Bude to nový trend v nasledujúcich rokoch?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Ronald Ižip, analytik z Trim Broker: Diverzifikácia akýchkoľvek surovinových zdrojov je podstatná pre ekonomickú ale aj politickú bezpečnosť krajiny. Aj z tohto dôvodu EÚ dlhodobo hľadá alternatívy k ruskému plynu, ktorý má stále na importe zásadný podiel. Netreba zabudnúť na to, že vlastná produkcia Európy klesá, no dopyt rastie. To vytvára silný tlak na diverzifikáciu, ktorá je viac-menej pre EÚ nutnosť. Avšak je dôležité vykonávať ju vykonávať ju s ohľadom na hlbšie ekonomické vzťahy a geopolitické súvislosti.

Karel Hirman, energetický analytik a poradca ukrajinskej vlády: Nemyslím si, že zažívame odklon od ruského plynu. V uplynulom roku dokonca zažil export ruského plynu do EU rekord, čo však bolo spôsobené hlavne súhrou dvoch faktorov: predovšetkým reexport pôvodom ruského plynu cez EU do Ukrajiny (tzv. reverz hlavne cez SR, ktorý presiahol značne 10 miliárd metrov kubických) a tuhšia zima 2016/2017, ktorá vyprázdnila zásobníky.

Uvidíme, aké objemy dosiahne ruský export tento rok, keď sa reverz do Ukrajiny zníži asi o polovicu a táto zima je teplejšia. Poľsko sa snaží využiť tie licencie a ložiska v Severnom mori, ktoré využíva poľský štátny koncern PGNiG a oživuje už starší projekt plynovodu z Nórska do Poľska.

Novým zdrojom plynu, a to hlavne pre náš región, sa stava šelf Čierneho mora hlavne z Rumunska a možno do troch rokov začne exportovať plyn aj Ukrajina. Bude pokračovať realizácia opatrení na pokles spotreby a zlepšenie efektívnosti v energetike.

Na druhej strane však pokračuje  pokles ťažby v klasických ložiskách v Holandsku Nemecku ale aj šelfe Severného mora. Preto skôr predpokladám, že v strednodobom výhľade podiel ruského plynu v EU bude celkovo viac-menej stabilný.

Aj keď práve v našom regióne môže naraziť v istej miere na silnú konkurenciu zo zmienených nových ložisk, ale aj na konkurenciu nových efektívnejších vykurovacích technológii založených na elektrine, ktorá bude vyrábaná hlavne z jadra aj vďaka spusteniu nových blokov v Mochovciach. 

Martin Dargaj, šéfredaktor venergetike.sk: Všetky krajiny v minulosti závislé len od ruského plynu, najmä tie z bývalého východného bloku, viac či menej hľadajú a budú stále hľadať alternatívne dodávky plynu, ktoré nepochádzajú z Ruska. Úplne odrezanie európskych krajín od ruského plynu je však podľa mňa nereálne. Uvedomujú si to aj samotné krajiny. Ako príklad toho, že európske krajiny aj naďalej počítajú s ruskými dodávkami plynu možno uviesť plánovaný plynovod Nord Stream 2, na ktorom pracuje viacero európskych veľkých energetických firiem. 

Takže predstava úplného zastavenia dovozu ruského plynu je viac nereálna ako reálna. Potom by sa stali krajiny závislé na akom plyne. Nórskom alebo americkom LNG? Cena plynu by potom mohla rapídne vzrásť, keďže jedného konkurenta, teda ruského plynu, by sa Nóri či Američania zbavili.  

Projekt slovenskej pološtátnej spoločnosti Eustream je podľa mňa veľmi dobrý. Vďaka nemu získame tak novú trasu dovozu plynu, ako aj možnosť dostať na Slovensko iný ako ruský plyn. 

Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk: Práve naopak, Rusi dodali minulý rok do Európy rekordné objemy plynu, čo značí, že ruský plyn je konkurencieschopný a žiadaný. To, že Európa, vrátane Poliakov, hľadá ďalšie zdroje plynu je pochopiteľné, keďže konkurencia stláča ceny.  V budúcnosti to bude predovšetkým súťaž medzi ruským a skvapalneným (LNG) plynom, čo pre nás, ako zákazníkov je dobrá správa.

Jiří Cihlář, analytik finančných trhov Next Finance: Plynovod Eastring by mohol skutočne priviesť do Európy plyn z oblasti Kaspického mora. My sa však na podobu európskeho energetického trhu pozeráme z väčšieho nadhľadu. Nemyslíme si, že trendom najbližších niekoľkých desiatok rokov bude budovanie nových plynovodov s tým, aby sa vyhli Rusku.

Do budúcnosti bude hrať v Európe oveľa väčšiu úlohu energia vyrábaná z obnoviteľných zdrojov. Nové technológie na výrobu elektriny výrazne zlacnia. Ak si bude dom môcť obstarať elektrinu vďaka slnku, bude to znižovať dopyt po plyne. To je tiež dôvod, prečo úloha Ruska ako kľúčový dodávateľ energií, bude klesať.  

Poslanci vládnej strany SMER-SD navrhujú v novele Zákonníka práce viacero príplatkov:

• zvýšenie minimálnej mzdy,
• vyššie príplatky za prácu počas sviatkov,
• vyššie príplatky za prácu počas víkendov,
• vyššie príplatky za prácu v noci.

Zamestnávatelia s touto novelou nesúhlasia, argumentujú tým, že niektoré sektory môže zlikvidovať, spomínali pekárenský a turistický priemysel, do problémov sa môže dostať aj retail. Odhadovaný vplyv týchto opatrení na zamestnávateľov je podľa odhadov Podnikateľskej aliancie Slovenska 647 miliónov eur a v roku 2019 by mal dosiahnuť 1,023 miliardy eur.

​Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) však súhlasí s rastom miezd, podľa prvého viceprezidenta Ľuboša Sirotu by sa na mal na ich raste podieľať aj štát. RÚZ navrhla vlastný sociálny balíček, ktorý by do praxe mohol uviesť štát.

Už tradične chýbajú špecialisti v IT sektore, automobilový sektor hlási, že do roku 2020 mu bude chýbať 14-tisíc ľudí, naštartovanie výroby v automobilke Jaguar Land Rover nedostatok kvalifikovanej práce ešte výraznejšie prehĺbi.

Z údajov portálu platy.sk vyplýva, že v roku 2016 narástol priemerný hrubý mesačný plat na úroveň o 4,8 percenta, bol tak najsilnejší za posledných 6 rokov.

Z analýzy ďalej vyplýva, že v roku 2016 najviac platy narástli kvalifikovaným robotníkom, kvalifikovaným technickým zamestnancom a pomocným zamestnancom.

V porovnaní s vyspelými západnými krajinami sú slovenské mzdy stále len zlomkové. Pre porovnanie, nemecká hrubá mesačná mzda sa pohybuje na úrovni nad 3 500 eur, francúzska na úrovni takmer 3 000 eur, tá česká je na úrovni viac ako 1 100 eur.

Aký rast platov sa dá očakávať do budúcnosti? Kedy by Slovensko mohlo dobehnúť vyspelé západné krajiny vo výške platov (ak nie v nominálnej hodnote, tak aspoň v parite kúpnej sily)?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "V najbližších rokoch je možné očakávať pokračovanie priemerného rastu miezd na podobných úrovniach ako v súčasnosti. Európska komisia podľa svojej prognózy, ktorú zverejnila vo štvrtok, očakáva dokonca ich mierne zrýchlenie. Priestor pre to vytvára transfer nových technológií, ktoré zvyšujú produktivitu práce.

Vzhľadom na to, že u nás stále mnohé firmy, predovšetkým v zaostalejších regiónoch, fungujú so staršími technológiami ako na západe, tak tento priestor je väčší ako je priemer EÚ. Čo sa týka toho, že kedy dobehneme EÚ, tak tu je potrebné si uvedomiť, že samotný transfer technológií, ktorý je primárnym zdrojom rastu miezd, nám nezabezpečí to, aby sme západné krajiny dobehli. Gro produktivity vytvárajú inovácie. V tomto smere je určite nutné zlepšiť vzdelávací systém, aby sme boli inovatívnejšou ekonomikou.

Takéto tendencie u nás zatiaľ nebadať. Až viac inovácií umožní časom dobehnúť priemer EÚ. Niektoré krajiny, ktoré sú z pohľadu inovačného potenciálu na tom ešte horšie, by sme však v dohľadnej dobe mohli čo sa týka reálnych miezd (teda po očistení o cenovú úroveň) dobehnúť. Grécko sme už predbehli, Portugalsko je už len tesne pred nami a v priebehu 5-10 rokov by sme mohli dobehnúť aj Španielsko a Taliansko.

Pekným príkladom ohľadom toho, ako inovácie zrýchľujú rast životnej úrovne je Írsko. Kým začiatkom 90-tych rokov bol reálny príjem na hlavu v Írsku podobný ako v Španielsku či Grécku (a bol hlboko pod priemerom EÚ). Dnes je jeden z najvyšších v EÚ, pričom zvyšné dve krajiny, ktoré mali podobnú štartovaciu čiaru, sú stále pod jej priemerom. Veľký skok, hoci z vyšších úrovní, spravilo v posledných dekádach ešte aj Fínsko."

Lukáš Lipovský, analytik spoločnosti Capital Markets: "Súčasný rast platov na Slovensku je skutočne vynikajúci. Avšak výška miezd na Slovensku sa pravdepodobne nikdy nevyrovná nemeckým platom. Je rozdiel či máme 3,8-percentný rast miezd z tisícich eur, alebo ako Nemecko 1,5-percentný rast miezd z 3 800 eur. Výsledkom je teda, že Slovákom rastú platy o 38 eur zatiaľ čo Nemcom o 57 eur. V porovnaní parity kúpnej sily je Slovensko približne na 63 percent úrovne Nemecka.

Práve porovnanie podľa parity kúpnej sily nám ukazuje, že nie je všetko len o výške miezd. Podstatou je, že aj keď Nemci v nominálnom vyjadrení zarábajú takmer štyri krát viac ako Slováci, v skutočnosti si môžu kúpiť "len" asi o polovicu viac tovarov a služieb. Cenová hladina v Nemecku je totiž vyššia ako na Slovensku. Výhodou Slovenska je, že cenová hladina rastie pomalšie ako rastú mzdy a dokonca tento rozdiel na Slovensku je výraznejší ako v Nemecku.

Pozitívom je, že v parite kúpnej sily rastieme rýchlejšie ako Nemci a teda sme schopní ich dobehnúť. Je ťažké určiť za aký čas, avšak za podmienok konzistentného rastu by to bolo možné za približne 60 rokov. Slovenské mzdy za súčasných podmienok nebudú nikdy v nominálnom vyjadrení na takej vysokej úrovni ako nemecké, avšak životnou úrovňou by sme sa mali Nemcom vyrovnať. Rast platov ide ruka v ruke s poklesom nezamestnanosti. Dopyt po pracovnej sile je vysoký.

Takmer v každom odvetví chýba pracovná sila. Očakáva sa, že nezamestnanosť na Slovensku by mala klesať. Významnú úlohu v tomto procese zohrá aj automobilka Jaguar Land Rover. Problémom ale je, že západ Slovenska má síce rekordne nízku nezamestnanosť, avšak prešovský kraj má nezamestnanosť okolo 11 percent. Táto hospodárska nerovnováha v krajine spôsobuje obrovské rozdiely v dopyte po pracovnej sile, v nezamestnanosti a v raste miezd. Myslím, že je tu reálne riziko s kapacitou pracovnej sily na Slovensku pri takto geograficky štruktúrovanom hospodárstve."

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Slovenské platy rastú, ale stále nedostatočne. Ak si vezmeme platy mimo Bratislavský kraj, ktoré sa pohybujú len v stovkách eur, tak ich percentuálne zvýšenie aj o 4 percentá ročne nevedie k žiadnemu zásadnému efektu na obyvateľa a jeho životná úroveň zostáva rovnaká. Aj preto budú ľudia stále odchádzať za prácou do iných krajín. Trend rastu platov je dlhodobý a je dobré, že mzdy rastú rýchlym tempom počas ekonomickej expanzie.

Mnohé vyspelé krajiny, napr. USA alebo Veľká Británia totiž aj dnes napriek rekordne nízkej nezamestnanosti zápasia s problémom nízkeho rastu miezd s tempom len okolo 2 percent ročne. Zvyšovanie miezd na Slovensku však brzdí napríklad obrovské daňové zaťaženie, ale aj slabá úroveň školstva. Školstvo produkuje len veľmi málo odborníkov, keďže mnohé školy sú všeobecne zamerané a neriešia potreby reálnej praxe. V tomto smere musí naplno zapracovať štát , nestačí sa len „vyhovárať " na neochotu zamestnávateľov zvyšovať mzdy.

Dobrou správou je, že produktivita práce na Slovensku rastie rýchlejšie ako priemer EU, a preto by tlak na rast miezd mal aj naďalej pokračovať. Slovenskí zamestnávatelia sú ale zvyknutí na nižšie mzdy v porovnaní s ostatnými krajinami EU a Slovensko si často - hlavne zahraničné firmy - volia práve kvôli lacným mzdám. Je teda otázne, dokedy budú hlavne zahraničné firmy tolerovať rýchly rast miezd. Zatiaľ však nepredpokladám odchod veľkých firiem zo Slovenska kvôli zvyšujúcej sa cene práce."

Richard Koza, investičný poradca: "Rast platov je daný súčasným stavom rozvoja ekonomiky. A ten je podporený extrémne mäkkou politikou ECB. Dá sa teda očakávať, že platy ďalej porastú, pretože slovenská ekonomika - ale aj iných krajín EÚ, napríklad česká - sú v boome ťahanom, okrem iného, aj lacnými peniazmi, ktoré majú firmy k dispozícii. Mzdy porastú, ale tým bude klesať postupne konkurenčná výhoda daná rozdielom miezd.

Je otázkou nakoľko ekonomiky Slovenska alebo Česka, Poľska, Rumunska dokážu byť konkurencieschopné, ak sa ich mzdová úroveň veľmi priblíži krajinám ako Francúzsko, Nemecko, Rakúsko. Rast miezd by mal podporiť rast inflácie, ale je opäť otázkou, či rast inflácie je dobrá vec. Ak sa pozrieme do histórie, ekonomický rozvoj, a rast bohatstva ľudí nastávali hlavne v období nízkej inflácie a dokonca deflácie. Obdobie vysokej inflácie viedlo často k sociálnym problémom, nepokojom a niekedy aj veľkým zmenám."

V nákupoch však chce naďalej pokračovať. Minimálne do septembra budúceho roka, ak to bude situácia vyžadovať, tak aj dlhšie.

​

Ide tak o najväčšiu zmenu v mimoriadne uvoľnenej menovej politike, ktorú banka so sídlom v nemeckom Frankfurte začala vykonávať pred tromi rokmi.

Čo vlastne tieto zmeny znamenajú? Pocítime toho rozhodnutie aj na Slovensku? Ak áno, ako?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: "Ekonomický rast v tomto roku prekvapil pozitívne. Centrálne banky po celom svete reagujú zmenšovaním svojich stimulov, a inak to nie je ani s ECB. Tá začala so zmenšením objemu kvantitatívneho uvoľňovania, no zatiaľ nenaznačila, že by bola ochotná aj zvyšovať úrokové sadzby. Všetko bude závisieť od prichádzajúcej inflácie.

ECB neustále zdôrazňuje, že je vo svojej politike flexibilná – je ochotná rozšíriť kvantitatívne uvoľňovanie v prípade ďalších problémov, čo nevie nikto vylúčiť. Z tohto dôvodu ECB nezačne zvyšovať úrokové sadzby skôr ako o rok a pol. A to je veľmi dlhá doba, za ktorú pokojne môže prísť aj nová ekonomická recesia. Rozhodnutie ECB preto prakticky neznamená nič, iba mierne slabšie euro. A to bol asi aj cieľ ECB – aby euro neostalo nad úrovňou 1,2 amerického dolára za jedno euro."

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Je potrebné si uvedomiť, že v situácii, kedy ECB garantuje verejné dlhopisy a jednodňová sadzba je v mínuse, má nastavenie parametrov kvantitatívneho uvoľňovania skôr signalizačný efekt. Časť investorov očakávala, že ECB ohlási definitívny koniec kvantitatívneho uvoľňovania.

ECB to nespravila, naopak dokonca vyhlásila, že by ho v prípade slabšej inflácie mohla na jeseň budúceho roka aj zvýšiť. ECB teda signalizovala, že nie je v budúcnosti pripravená uťahovať politiku (teda tlačiť úročenie nahor) tak rýchlo ako čakali trhy. To je dôvod, prečo po ohlásení nižšieho objemu QE výnosy z dlhopisov a aj euro klesli a nešli naopak nahor.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Zníženie mesačného nákupu dlhopisov v programe kvantitatívneho uvoľňovania zo 60  na 30 miliárd eur nie je jediná zmena. Súčasne s týmto rozhodnutím bol program predĺžený do septembra 2018. Tým pádom narastie celkový objem nákupu dlhopisov na cca 2,5 bilióna eur. Tieto zmeny už boli započítané v cenách na trhu, a keďže ECB neprišla s ničím novým ani prevratným, investori vybrali zisky z minulej rally na eure, čo poslalo spoločnú menu nadol.

Mario Draghi potvrdil, že úrokové sadzby zostanú na súčasných nulových úrovniach ešte dlhú dobu po tom, čo kvantitatívne uvoľňovanie skončí. Zároveň dodal, že centrálna banka má mandát na predĺženie trvania tlačenia peňazí, prípadne na navýšenie nákupov dlhopisov, ak si to ekonomická situácia v eurozóne vyžiada. ECB bude zároveň reinvestovať exspirujúce dlhopisy.

Na Slovensku túto zmenu nepocítime, keďže sa monetárna politika nemení a objem dlhopisov zostáva rovnaký. Vplyv na výnos dlhopisov nebol ani doteraz významný a výnosy nerastú, pričom euro mierne okresalo svoje zisky z poslednej rally, čo je úplne zdravý vývoj. Ak euro nezačne výraznejšie klesať, nemá sa toto posledné rozhodnutie ako výraznejšie premietnuť do slovenskej ekonomiky. Iná by bola situácia pri úplnom ukončení tohto programu či zvyšovaní sadzieb."

Adam Trňan, analytik spoločnosti Capital Markets: "Vo všeobecnosti posledná zmena v menovej politike znamená ústup z monetárnej expanzie. Jedná sa však o veľmi mierny ústup, ekonomika eurozóny bude naďalej dostávať doping v objeme 30 miliárd eur mesačne pri stále zápornej depozitnej sadzbe. Navyše, šéf ECB napriek očakávaniam niektorých investorov neohlásil koniec politiky nákupu dlhopisov a opäť zdôraznil možnosť navýšenia objemu dlhopisov v prípade potreby.

Takisto zdôraznil, že sadzby sa budú držať nízko ešte dlhú dobu po ukončení nákupov dlhopisov. ECB tak bola veľmi obozretná a snažila sa euru nedať dôvod na ďalšie zhodnotenie. Euro oproti doláru totiž od začiatku roka vzhľadom na stále zrýchľujúcu ekonomiku eurozóny (momentálne dosahuje najrýchlejší rast za posledných 6 rokov) posilnilo do septembra až o 15 percent a ku dnešku je silnejšie o viac ako 10 percent.

Takéto prudké zhodnotenie by mohlo narušiť veľmi solídne ekonomické oživenie a predovšetkým spomaliť rast cien. Vzhľadom na posledné dáta, ktoré ukazujú na spomalenie inflácie a aj jej jadrovej zložky, sa takéto rozhodnutie javí ako správne. ECB tak čelí podobnému problému ako ostatné centrálne banky rozvinutých krajín, a to je nesúlad medzi rastom ekonomiky a rastom cien, keďže napriek silnému rastu hospodárstva ostáva inflačný cieľ stanovený tesne pod dvomi percentami v nedohľadne."

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: "Aj napriek tomu, že ekonomické oživenie v eurozóne je aktuálne badateľné a blok krajín platiacich eurom má našliapnuté k najsilnejšiemu ekonomickému rastu za posledných desať rokov, inflácia sa aj naďalej nachádza hlboko pod cieľom ECB. Práve preto si centrálni bankári vo Frankfurte nemohli dovoliť seknúť s programom kvantitatívneho uvoľňovania, ktorého koniec bol naplánovaný v decembri tohto roka.

Kvôli pokračujúcemu ekonomickému oživeniu však mohli prikročiť k zníženiu mesačného objemu nákupov na 30 miliárd eur mesačne v kombinácii predlženia programu minimálne o deväť mesiacov.
Hlavnou brzdou rastu inflácie v eurozóne sú nedostatočné mzdové tlaky. V krajinách ako Nemecko, kde ekonomika šliape, sú mzdové a inflačné tlaky jasne viditeľné. Na druhej strane sú však členmi eurospolku krajiny ako napr. Taliansko, ktorého ekonomický rast nie je až taký jednoznačný.

ECB však musí na eurozónu prihliadať ako na celok a svoju monetárnu politiku prispôsobovať všetkým krajinám, čo na jednej strane pomáha vyhladzovať dopady ekonomického cyklu, avšak na druhej strane podporuje neefektívne zadlžovanie a brzdí tlak na prijímanie štrukturálnych reforiem.

ECB na základe aktuálnych prognóz neočakáva, že by v budúcom roku inflácia vzrástla k požadovanému cieľu a na svojich pravidelných zasadnutiach jej šéf Mario Draghi komunikuje, že úrokové sadzby zostanú na súčasných, prípadne nižších úrovniach dlhšiu dobu po skončení programu nákupu aktív.

Práve preto je zrejmé, že úrokové sadzby zostanú v priebehu najbližších mesiacov na nízkych úrovniach. Aj napriek tomu sa však nedá očakávať, že úroky na úverových bankových produktoch vrátane hypoték budú klesať. Pravdepodobne už siahli na svoje dno a aj napriek holubičím komentárom z ECB budú postupne pozvoľne rásť.

Martin Lindák, analytik Nadácie F. A. Hayeka: "Redukovanie nákupu dlhopisov treba skôr vnímať ako čiastočné uznanie prehry zo strany ECB. Cieľom nakupovania bolo zvýšiť infláciu v eurozóne a priblížiť ju k cieľu, a teda k dvom percentám. To sa ECB nedarí v takej miere ako si myslela a rozhodla sa teda redukovať nákup dlhopisov, ktorý na infláciu nemá až taký vplyv.

Rovnako si banka asi uvedomuje, že pre trhy nie je najlepšie, keď sa ich fungovanie do takej miery ovplyvňuje. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať politika ECB v budúcnosti, či bude zvyšovať aj úrokové sadzby, ktoré už majú väčší dopad aj na Slovensko a komerčné banky na Slovensku. Zredukovanie nákupu dlhopisov o polovicu by nemalo mať výraznejší dopad na slovenský bankový sektor."

Richard Koza, investičný poradca: "ECB síce znižuje nákupy, ale v podstate stále nakupuje. A veľa. ECB teraz ovláda čoraz viac a viac trhu s dlhopismi v EÚ. Trh je značne pokrivený. Menová politika je veľmi mäkká a to sa začína prejavovať rastúcou infláciou.

Najmä ekonomicky silnejšie časti ako Nemecko, Česko, ale aj Slovensko pocítia významnú infláciu. A to všetko pri politike prakticky nulových úrokových sadzieb. Euro bude aj vďaka tomu slabé v pomere voči doláru, napríklad. Nedá sa teda predpokladať žiadne väčšie posilnenie eura."

 

Posilňuje (voči euru ale i doláru) dokonca najviac zo všetkých svetových mien.

​Svojho úplného maxima dosiahla v v júli 2008, keď sa jedno euro predávalo za menej ako 23 korún.

Vývoj českej koruny voči euru od roku 1998 (obrázok v lepšom rozlíšení nájdete tu):

dailyfx.com

​

Kam sa môže až koruna "dostať"? Môže prekonať historické maximum z roku 2008? Komu posilňovanie českej meny najviac škodí a komu pomáha?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Z pohľadu makroekonomickej politiky je vývoj jasný: už dnes je existuje rozdiel v úrokových sadzbách v prospech českej koruny a trh čaká ďalšie zvyšovanie v Čechách, táto divergencia by mala podporovať korunu voči euru. Nič na tom tak skoro nezmení ani ECB: aj keď ukončí program kvantitatívneho uvoľňovanie, nebude to tak skoro, navyše ECB plánuje nechať sadzby dlhodobo nízke a na rovnakých úrovniach, ako máme teraz, to znamená nula až záporné.

Podobný scenár, ako dnes vidíme pri korune, bol na páre EUR/USD, keď sa začalo očakávať zvyšovanie v USA. Z makroekonomického hľadiska je na tom Česká republika tiež lepšie ako celok eurozóny. S nižšou nezamestnanosťou a väčším rastom HDP. Ceny nehnuteľností prudko rastú a inflácia dosiahla 2,7 percenta, čo je nad cieľom ČNB. Aj tieto faktory by mali nahrávať ďalšiemu zvyšovaniu sadzieb, a teda aj sile českej koruny.

Na finančných trhoch sme v posledných týždňoch až mesiacoch svedkami mnohých rekordov, či už na Forexe alebo na akciách. Aj keď je méta 23 korún za euro ešte vzdialená, nemožno vylúčiť pokračovanie posilňovania koruny k tejto úrovni, ak bude pokračovať monetárna aj ekonomická divergencia medzi EU a Českou republikou. Silná koruna, samozrejme, najviac poškodzuje exportné firmy, ale na druhej strane zlacňuje import do krajiny a môže zatraktívňovať krajinu aj pre iných investorov, ktorí vyhľadávajú dobré ekonomické podmienky.

Môže utrpieť turizmus, keďže cudzinci získajú pri konverzii cudzích mien menej českých korún, čo by mohlo mať dopad na HDP. Pravdepodobne sa však nebude jednať o veľký výkyv v turizme, nakoľko kurz koruny sa pohol málo a nie sme svedkami prudkého pohybu meny, ako napríklad v prípade brexitu a oslabenia libry, alebo pohybu franku po ukončení pegu od SNB. Rast úrokových sadzieb ale môže zvýhodniť napr. sporiace účty, kde by sa sporitelia mohli po dlhých rokoch dostať na lepšie úrokové výnosy aj pri bankových depozitoch."

Lukáš Lipovský, analytik spoločnosti Capital Markets: "Česká ekonomika sa momentálne teší skvelej kondícií. Nezamestnanosť ktorá je aktuálne na úrovni 3.8 percenta, atakuje rekordné minimá z roku 2008, rast HDP predstavuje úctyhodných 4.7 percenta a inflácia je na úrovni 2.7 percenta . Tieto makroekonomické ukazovatele jasne potvrdzujú vynikajúci stav českej ekonomiky. Posilnenie kurzu českej koruny oproti euru po ukončení intervencií zatiaľ zaznamenalo len niečo vyše 5 percent.

V roku 2008 kedy sa kurz českej koruny pohyboval na rekordne nízkej úrovni pod 23 korún, mala ČR o 3,5 percenta nižšiu nezamestnanosť ako Eurozóna, rast HDP bol vyšší o 3 percentá a úrokové sadzby boli nižšie o 0,50 percenta.  Dnes je situácia v porovnaní s Eurozónou lepšia. Nezamestnanosť v ČR je o 5,3 percenta nižšia ako v eurozóne, rast HDP je o 2,4 percenta vyšší a úrokové sadzby sú o 0,25 percenta vyššie.

Po ukončení intervencií bola už značná časť kapitálu investovaná do českej koruny a tým, že ČNB bola opatrná pri zvyšovaní sadzieb, bolo posilňovanie českej meny slabšie ako sa očakávalo. Veľké množstvo kapitálu tieklo do českých dlhopisov, kvôli očakávaniam posilnenia meny a zvyšovania úrokových sadzieb. V takomto prípade by zahraniční investori zarobili nielen na raste úrokových sadzieb ale aj na posilnení kurzu.

Aktuálne si ČNB uvedomuje, že musí začať zvyšovať úrokové sadzby rýchlejším tempom, aby predišla prehrievaniu ekonomiky. Od ukončenia intervencií sa zvýšili sadzby len o 0,25 percenta. Do konca roka sa očakáva nárast sadzieb o 0,50 percenta, a nie je vylúčené ďalšie zvýšenie o 0,25 percenta. Česká koruna môže atakovať úroveň 24 korún za euro, avšak silná koruna znevýhodňuje domácich výrobcov na zahraničnom trhu, čo vyvolá pokles rastu ekonomiky a tým pádom koruna stratí atraktivitu, ktorou momentálne prekvitá.

Netreba zabúdať na fakt, že odlev špekulatívneho kapitálu, môže spôsobiť oslabovanie koruny. Posilňovanie českej meny najviac škodí českým exportérom, ktorí strácajú konkurenčnú výhodu na trhu a tým pádom im klesajú predaje. Naopak, táto situácia pomáha firmám, ktoré sa orientujú na domáci trh a import tovarov zo zahraničia tvorí podstatnú časť nákladov."

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: "Pre korunu aktuálne platí, že dianie na domácej politickej scéne nie je pre jej vývoj smerodajné. Kurz českej meny reflektuje najmä dianie v domácej ekonomike a menovú politiku ČNB. Jej postupná normalizácia vedie k rastúcemu záujmu o českú korunu v dôsledku zvýšenia úrokového diferenciálu, teda rozdielu medzi domácimi a zahraničnými sadzbami, keďže česká mena je v období nízkych úrokových sadzieb ECB pre zahraničných investorov atraktívnejšia.

V dôsledku silných dát z domácej ekonomiky možno už čoskoro očakávať druhé zvýšenie sadzieb u našich západných susedov v tomto roku. Ak sa bude česká ekonomika vyvíjať podľa projekcií ČNB, v budúcom roku budeme svedkami ďalších zvýšení, čím bude mať koruna vydláždenú cestu pre ďalšie posilnenie. Zvlášť, ak sa ECB nebude ponáhľať so zvýšením depozitnej sadzby späť do pozitívneho teritória, čo sa do konca roku 2018 zdá byť aktuálne nereálne.

Dôvera v českú ekonomiku a postupná normalizácia menovej politiky ČNB sa odráža aj na dlhopisovom trhu, čo možno pozorovať na raste dlhopisových výnosov, najmä pri ich kratších splatnostiach. Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že výnosy českých dvojročných štátnych dlhopisov sa už definitívne odrazili z negatívneho pásma, čo sa v súčasnosti napr. nedá povedať o slovenských či nemeckých bondoch s rovnakou splatnosťou.

Zo silnejúcej koruny sa môžu tešiť najmä Slováci pracujúci či študujúci v Českej republike, pretože v prípade návratu domov dostanú za svoje koruny viac. Pre českých spotrebiteľov znamená posilnenie koruny lacnejšie ceny tovarov dovezené zo zahraničia. Úplne v opačnej situácii sa nachádzajú české exportérske firmy, ktorým sa vývoz na zahraničné trhy predražuje."

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Inflácia je v ČR nad cieľom, a to dokonca aj jadrová, ceny nehnuteľností rastú medziročne dvojciferným tempom. To je signál, že ekonomika sa prehrieva a ČNB tak bude tlačená do zvyšovania úrokových sadzieb. Aktuálne trhy počítajú len s dvoma zvýšeniami úrokových sadzieb v nasledujúcich dvoch rokoch.

Je reálne, že to bude viac, čiže pre korunu sa otvára priestor pre ďalšie posilňovanie. Navyše, úrokový diferenciál medzi Nemeckom (ako benchmarkom pre euro) a ČR je aktuálne vyšší pre ČR ako bol v roku 2013, kedy ČNB zaviedla pre korunu strop a kedy sa koruna obchodovala voči euru na podobných úrovniach ako dnes.

To taktiež ukazuje, že koruna má ešte priestor pre rast. Kam až môže koruna posilniť, to si netrúfam povedať, to bude záležať od vývoja inflácie. Je však reálne, že časom padne aj nové maximum. Pre českú ekonomiku je silnejšia koruna dobrá správa.

Pomáha približovať reálnu kúpyschopnosť českých občanov k starým členským krajinám eurozóny. O dopady na trh práce sa aktuálne obávať netreba, ČR má najnižšiu nezamestnanosť v EÚ, čiže ekonomika je nadmieru konkurencieschopná."

Richard Koza, investičný poradca: "Česká koruna bola dlho umelo držaná na úrovni 27 korún za euro. To povolilo len nedávno a tak koruna začala hľadať "svoju hodnotu". Keďže je česká ekonomika na tom veľmi dobre, investori vkladajú aj nádeje do posilňovania koruny. Česká koruna môže hrať svoju úlohu aj ako určitá "zástupná mena" za bývalú nemeckú marku, keďže je česká ekonomika s Nemeckom veľmi previazaná.

Posilniť teda môže celkom dosť a možno by aj mohla niekoho prekvapiť. 25 korún za euro je celkom reálny cieľ posilňovania. Ale vidím aj šancu na prekvapenie, keď by koruna mohla posilniť oveľa viac pod túto úroveň. A komu bude posilňovanie pomáhať - hlavne českým domácim spotrebiteľom. A komu vadiť, každému kto v Česku vyrába a exportuje."

• rast minimálnej mzdy: do roku 2020 sa dostane nad 500 eur
• v roku 2018 sa k 500 eurám minimálna mzda výrazne priblíži
• zvýšenie príplatkov za prácu cez sviatky a víkendy a za nočnú prácu
• výraznejšia podpora pri dochádzaní a presťahovaní (príplatok niekoľko tisíc eur) sa za prácou
• zvýšenie príspevku na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutých na úroveň čistej minimálnej mzdy
• práca na dohodu dôchodcov bude do výšky 200 eur oslobodená od odvodov
• dobrovoľný 13. a 14. plat

Zamestnávateľom sa návrh nepáči, vládu vyzývajú, aby sama šla príkladom a pracovníkom štátu zvýšila platy na minimálnu úroveň.

​Je pre ekonomiku dobré, že vláda do nej prináša takéto opatrenia? Ako sa na nej môžu prejaviť účinky nových opatrení? Plynú z nich nejaké riziká? Ak áno, aké?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: Opatrenia ako také fungujú bez problémov a dlhodobo v západných ekonomikách. Ak napríklad človek pracuje cez víkend, čiže nie v pracovný deň, mal by dostať motivačnú zložku, ktorá mu vykompenzuje stratené voľno. Čo na tomto kroku vyvolá skôr negatívne ako pozitívne následky, je spôsob diktovania odmien štátom.

Myslím si, že firmy by si mali odmeňovaciu a motivačnú politiku nastaviť sami a nemala by byť diktovaná štátom. S opatreniami, samozrejme, súvisí aj daňovo-odvodové zaťaženie firiem, ktoré je jedno z najvyšších v Európe. Rovnica je jednoduchá: ak sa veľa peňazí minie na odvody, nezostáva už kapitál na bonusy a odmeny. Slováci sú navyše považovaní za veľmi lacnú pracovnú silu, čo sem prilákalo množstvo veľkých firiem, ktoré odmeňujú zamestnancov cez tabuľkový systém.

Na zvyšovanie platu, prípadne iné peňažné benefity, už potom nemusí zostať priestor, ak rovnakú prácu je ochotný vykonávať niekto iný aj bez odmien. Každopádne, zavedenie povinného 13. a 14. platu môže viesť k poklesu miezd v ostatných mesiacoch roka, alebo dokonca k prepúšťaniu. Štátne zásahy do trhovej ekonomiky sú málokedy prínosné a ja sám som zvedavý, ako tieto opatrenia budú aplikovať zamestnávatelia."

Adam Trňan, analytik spoločnosti Capital Markets: "V sociálnom balíčku vidím skôr marketing ako reálne riešenia, ktoré by boli prospešné pre našu ekonomiku. Rast minimálnej mzdy ani nepovažujem za nejaké opatrenie, pretože je úplne logické, že v čase konjunktúry minimálna mzda rastie. Bez súbežného navyšovania nezdaniteľnej čiastky pracujúci uvidia len približne polovicu z tohto zvýšenia a zo zvyšku sa poteší najmä štátna kasa, čo je pravdepodobne cieľ.

Príplatky za prácu v noci, ktoré majú zaplatiť podnikatelia sú takisto škodlivé, ako už bolo avizované, dôjde k rastu cien napríklad čerstvého chleba a pečiva a navyše tento krok môže byť likvidačný pre mnohých malých slovenských výrobcov - pekárov. Ak sa im toto navýšenie nepodarí premietnuť do cien tak budú musieť prepúšťať.

Takisto kvôli tomuto kroku dôjde k rastu dopytu po mrazenom pečive, ktoré sa len dopeká, čo určite nepovažujem za dobré riešenie. Negatívom môže byť aj príspevok na presťahovanie za prácou, ktorý treba nastaviť veľmi opatrne, inak sa vyľudňovanie najmä východných častí Slovenska len zvýši. Pozitívne vidím zavedenie oslobodenia odvodov pre dôchodcov, ktoré by mohli motivovať si popri dôchodku privyrobiť, čo je vzhľadom na nedostatok pracovnej sily u nás žiaduce.

To platí aj o zvýšení príspevku na opatrovanie. Kontroverzný 13. a 14. plat síce môže pomôcť k vyššiemu ohodnoteniu zamestnancov, avšak si myslím, že skôr tých lepšie zarábajúcich, kde sa už teraz 13. prípadne 14. plat vypláca. Celkovo však ide o ďalšie zhoršenie podnikateľského prostredia, ktoré zníži rastový potenciál našej ekonomiky a v dlhodobom horizonte pocítime negatívne následky."

Richard Koza, investičný poradca: "Akékoľvek administratívne zasahovanie do vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom zo strany štátu je zlé. Neustále zvyšovanie minimálnej mzdy je zlé pre trh práce. A zavedenie povinných 13. a 14. platov, to je predsa bláznovstvo. Vari pracujeme 13 alebo 14 mesiacov?

Štát by mal čo najmenej do všetkého zasahovať. Ale bohužiaľ je tomu stále naopak, politici hľadajú stále dôvod, prečo existujú, a preto vymýšľajú stále nové a nové zákony, byrokraciu a zasahujú ľuďom do životov. Kam to viedlo za socializmu sme videli, ale zrejme to chcú politici opäť dosiahnuť. Malý štát a ľudia zodpovední za svoje činy a schopní sa rozhodovať sami. To je správna cesta."

Martin Lindák, analytik Nadácie F. A. Hayeka: "Ohlásený sociálny balíček vnímam skôr negatívne. Na jednej strane preto, že sa bude financovať z vyšších príjmov (vyššieho výberu daní) a nie z ušetrených výdavkov. Na strane druhej ho vnímam negatívne preto, že opatrenia sa zameriavajú na určité sociálne skupiny. Ako už je tradíciou, keď chcete prilepšiť jednej sociálnej skupine, tak beriete druhej.

Vyššia minimálna mzda je každoročným sporom medzi podnikateľmi a vládou a jej problémom je, že tým, ktorým má pomôcť, skôr ublíži. Keďže úroveň miezd je na východe a strede Slovenska nižšia ako na západe. Tým pádom to môže byť pre zamestnávateľov pridrahé zamestnávať niekoho za minimálnu mzdu. Podobne vnímam aj príspevok na presťahovanie. Je to nepriame riešenie toho, že na východe a strede Slovenska je menej pracovných príležitostí.

Zamestnávateľov by mala prilákať infraštruktúra, do ktorej bez debaty patria aj diaľnice a kvalita ciest. To je dlhodobým problémom, avšak vláda radšej zaplatí príspevok za presťahovanie. Sociálny balíček vnímam skôr ako klasický marketingový ťah na určité skupiny obyvateľstva, ktorý v dobrých časoch odčerpá peniaze z rozpočtu.

Ukážkovým opatrením boli napríklad vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. Samozrejme pre dotknuté skupiny je to skvelé. Nikto už nehovorí o tom, že štát musí ZSSK ešte viac dotovať a zaplatia to tí, ktorí vlakom necestujú. Miesto toho by vláda radšej mohla šetriť na strane výdavkov a dosiahnuť vyrovnaný rozpočet vtedy, keď si to naplánuje a bez pravidelného posúvania."

Ronald Ižip, analytik TRIM Broker: "Sociálne balíky sú na Slovensku potrebné. Rast extrémistických nálad je odzrkadlením zhoršujúcej sa ekonomickej situácie mnohých ľudí a sociálne balíky sú rýchlym spôsobom, ako ľuďom pomôcť. Sú však spôsobom neefektívnym, keďže sa prijímajú na úkor podnikania.

Pokiaľ nebudú sociálne balíky kompenzované podnikateľskými balíkmi, budú poškodzovať slovenskú ekonomiku cez zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, a tak budú v konečnom dôsledku kontraproduktívne."

V uvedenej štatistike sa na predných miestach umiestnili štáty strednej a východnej Európy, v ktorých sú platy stále na zlomkovej úrovni v porovnaní s vyspelými štátmi západnej Európy.

Produktivita práce na pár výnimiek rastie v týchto krajinách pomalšie ako náklady na mzdy.

Rast miezd a produktivity v EÚ (Eurostat, Deloitte):

​Je takýto vývoj prirodzený? Stráca východ Európy svoju konkurencieschopnosť? Je dobré, že východná Európa prestáva byť čoraz lacnejšou? Aké sú výhody a nevýhody takého trendu?

Spýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: "Tento trend je veľmi pozitívny pre východoeurópske ekonomiky. Podľa prepočtov Bloombergu desať východoeurópskych krajín má v priemere štvrtinové pracovné náklady voči Nemecku, no až trojštvrtinovú produktivitu práce. Z tohto pohľadu je čo doháňať na mzdách pre východoeurópanov bez straty konkurencieschopnosti.

Avšak bolo by chybou uspokojiť sa s rastom miest na pozíciách s nízkou pridanou hodnotou. Ak chce východná Európa dlhodobo a udržateľne rásť, musí sa zamerať na zvýšenie vzdelanostnej úrovne s potenciálom tvorby pozícií vysokou pridanou hodnotou."

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: "Krajiny regiónu východnej Európy sú v procese konvergencie a dobiehania životného štandardu západnej Európy. Je teda prirodzené, že rast miezd v týchto krajinách akceleruje výraznejšie. Rast platov je však stále vzhľadom na dlhodobo rastúcu produktivitu práce nedostatočný.

Aj keď sme v súčasnosti svedkami oživenia hospodárstva naprieč celou Európou, väčšinu bohatstva v krajinách východnej Európy si berie štát resp. spoločnosti cez firemné zisky. Výsledkom je, že čisté príjmy obyvateľov nedosahujú ani tretinu príjmov krajín západnej Európy.

Tieto krajiny sú teda v porovnaní so západnou Európou stále lacné. Práve preto sa nedá hovoriť o strate mzdovej konkurencieschopnosti. Jediným kritériom výberu zahraničného investora navyše nie je len výška mzdového zaťaženia, ale aj faktory ako podnikateľské prostredie, daňové zaťaženie, vymožiteľnosť práva, infraštruktúra či vzdelanie zamestnancov.

Na ekonomickú situáciu v krajine a teda aj na vývoj miezd či produktivitu práce vplýva nielen fiškálna politika štátov, ale aj centrálne banky. Väčšina krajín východnej Európy má menovú politiku vo svojich rukách a vie flexibilne reagovať na ekonomický cyklus.

To sa však nedá povedať o členoch eurozóny, ktorí sú odkázaní na rozhodnutia z Frankfurtu. Jednotné nastavenie menovej politiky heterogénnej skupiny krajín s rôznymi špecifikáciami neprospieva všetkým rovnako. Pre Nemecko je napríklad aktuálna hodnota eura slabá. Na rozdiel od Talianska či Grécka, ktorým by devalvácia meny výrazne pomohla."

Lukáš Lipovský, analytik spoločnosti Capital Markets: "Svetová ekonomika sa momentálne nachádza vo fáze expanzie v ekonomickom cykle a práve to dodáva priestor na ekonomický rast rozvojovým trhom, akými sú napríklad krajiny bývalého východného bloku. V týchto krajinách sa nachádzajú medzery v nezamestnanosti, sú tu nižšie mzdy v porovnaní so západom a ekonomika sa nepohybuje na hranici svojich produkčných možností.

Je logické, že zahraniční investori, ktorí chcú efektívne vyrábať, chcú investovať práve do takýchto krajín, kde je vysoká pravdepodobnosť, že nebudú mať problém s pracovnou silou a krajina má voľné kapacity a vytvorené podmienky pre rast. Tieto faktory v konečnom dôsledku robia krajiny východného bloku atraktívnejšie pre investorov.

Preto si myslím, že rast miezd v týchto krajinách je prirodzený. Je logické, že prílev nových investícii bude tlačiť na rast miezd a efektivita práce sa pri vyššom využití výrobných faktorov resp. vyššej miery zamestnanosti vytráca. Najväčšou konkurenčnou výhodou východnej Európy je práve lacná pracovná sila.

Aj napriek nárastu miezd a poklesu efektivity práce je východná Európa stále lukratívna pre zahraničných investorov. Nevýhody takéhoto trendu spočívajú v tom, že tempo rastu zahraničných investícii sa bude z roka na rok znižovať v súvislosti s tým, ako rýchlo rastú mzdy a klesá efektivita práce. Tým pádom sa krajina stáva menej zaujímavou pre investorov."

Na úradoch práce je však stále takmer 180-tisíc nezamestnaných, ktorí sú pripravení okamžite nastúpiť do práce.

​Na druhej strane sa čoraz viac firiem a spoločností sťažuje na nedostatok vhodnej pracovnej sily, veľké spoločnosti už začali "dovážať" pracovníkov z krajín ako Srbsko, Rumunsko či Bulharsko.

Čo musí štát urobiť, aby voľné pracovné miesta plnili hlavne Slováci? Aké kroky musia firmy podniknúť, aby ich dokázali "pritiahnuť"?

Spýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "V krátkodobom horizonte vláda s touto situáciou vláda veľa nespraví. Problém je, že ekonomická aktivita je koncentrovaná v iných regiónoch ako je nezamestnanosť. V dlhodobejšom horizonte by pomohlo dobudovanie infraštruktúry smerom na juh a východ, čo by malo potenciál prilákať nové investície do regiónov s vyššou nezamestnanosťou.

A takisto aj reforma verejnej správy, v ktorej máme prezamestnanosť úradníkov (v ich počte na hlavu sme tretí v EÚ), zníženie ich počtu, prípadne presun úradov do regiónov s vyššou nezamestnanosťou, by uvoľnili pracovnú silu pre súkromnú sféru.

Aktuálny nedostatok pracovnej sily na trhu práce však netreba vnímať ako negatívum, skôr naopak. Nedostatok pracovných síl tlačí nahor mzdy a tlačí podniky aj do vyššieho stupňa automatizácie, ktorý zvyšuje produktivitu na hlavu a tým pádom aj priestor pre rast miezd."

Adam Trňan, analytik spoločnosti Capital Markets: "Momentálne je približne každé štvrté novovytvorené miesto na trhu práce obsadené zahraničným pracovníkom. Je to spôsobené štruktúrou nezamestnaných na Slovensku. Vzhľadom na aktuálny stav však nie je možné obsadzovať pozície len Slovákmi, inak by bol problém pre podniky na západe z dôvodu nedostatočnej kapacity potrebnej pracovnej sily.

Aktívne politiky trhu práce, určité príspevky na cestovanie by mohli Slovákov viac motivovať za prácou dochádzať keďže u nás je akýmsi zvykom, že každý si buď nájde alebo nenájde prácu v mieste svojho bydliska a nad presťahovaním tak ako v západnej Európe nerozmýšľa.

Najlepším krokom, aký by vláda mohla urobiť by bolo zvyšovanie rozdielu v čistom príjme medzi poberateľom dávok a pracujúcim človekom, čo by sa mohlo dosiahnuť nielen zvyšovaním minimálnej mzdy ale napríklad znižovaním odvodového zaťaženia. To by motivovalo najmä dlhodobo nezamestnaných, ktorí už rezignovali a stratili motiváciu pracovať.

Pre firmy môže byť často výhodnejšie zamestnať zahraničného pracovníka a preto to musí legislatívne ošetriť vláda. Pozitívne je, že sa zatiaľ vcelku darí pracovať aj s dlhodobo nezamestnanými, ktorých počet poklesol pod 100-tisíc a práve tu máme ešte veľký priestor na zlepšovanie. Veľký priestor na pokles nezamestnanosti je aj strednom a východnom Slovensku, kde chýbajú potrebné investície z dôvodu chýbajúcej infraštruktúry."

Richard Koza, investičný poradca: "Je všeobecne známe, že existuje určité množstvo obyvateľov, ktoré nebude nikdy pracovať. Preto nie je prakticky možné nájsť spôsob, ako ich prinútiť nechať sa zamestnať.

Medzi nich patrí aj časť tých, ktorí sú zaregistrovaní na úrade práce. Ďalšia skupina ľudí nemá príslušné vedomosti, ktoré by mohli uplatniť v požadovaných profesiách. A v neposlednom rade, štedrý sociálny systém demotivuje rad ľudí hľadať si aktívnejšie prácu."

Martin Lindák, analytik Nadácie F. A. Hayeka: "V prvom rade treba zdôrazniť, že nezamestnanosť je pravdepodobne mierne vyššia, keďže vo vykazovaní sa robia často kozmetické úpravy. Napriek tomu je pravdou, že zamestnávatelia trpia nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl. Plakať nad rozliatym mliekom je už neskoro.

Samozrejme je potrebné prijať systémové opatrenia na zlepšenie školstva, aby produkovalo potrebnú kvalifikovanú pracovnú silu, avšak to je dlhodobejší proces. Rovnako je možná rekvalifikácia, avšak tá si rovnako vyžaduje čas a som trocha skeptický voči tomu, či je to možné na komplikovanejšie pracovné pozície.

Najlepším a najrýchlejším riešením je zmena v reguláciách trhu práce. A to najmä zjednodušiť zamestnávanie zahraničných pracujúcich. Problémom je, že až príliš preferujeme domácich pracujúcich, avšak je potrebné si uvedomiť, že tí už nedokážu vyplniť trh práce a preto treba zjednodušiť získanie povolení na prácu na Slovensku a hlavne zmeniť lehoty, na ktoré tieto povolenia platia."

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Som presvedčený, že kľúčom k riešeniu je odmeňovanie. Kým firmy na Slovensku nebudú ponúkať podobné platy ako v EU, nedokážu nájsť šikovných ľudí. Na Slovensku sú mzdy sú stále nízke, a to aj napriek ich údajnému rastu podľa štatistického úradu. Ľudia môžu robiť tú istú prácu za niekoľkonásobne vyššiu odmenu napríklad v Rakúsku, čo je pre Bratislavčanov naozaj na skok.

Navyše, rast cenovej hladiny najmä vo veľkých mestách a nedostatočný rast platov znižuje životnú úroveň ľudí, ktorí hľadajú riešenie v trvalom odchode do zahraničia. Firmy na Slovensku dnes nie sú ochotné ponúkať konkurencieschopný plat alebo si to nemôžu dovoliť. Následok je ten istý: nedostatok záujemcov o prácu.

Ďalšou chybou je tabuľkové ohodnotenie vo veľkých firmách, ktoré nehľadí na skúsenosti uchádzača o prácu, na jeho znalosti, kvalitu či prípadné certifikáty. Každý nový človek nastupuje ako junior, a tým pádom dostane aj najnižší možný plat. To vytvára problém pre ľudí so skúsenosťami, ktorí si nevedia nájsť prácu kvôli častokrát až smiešne nízkym ponúkaným platom.

Slovensko je známe svojou lacnou pracovnou silou, čo osobne vnímam ako negatívum. Tento efekt priťahuje veľké koncerny, ktoré sa však následne sťažujú, že nenájdu kvalifikovaných pracovníkov za nízke mzdy. Je prirodzené, že naše nízke mzdy sú súčasne atraktívne pre ľudí z chudobnejších krajín. Ak sa však chceme približovať k jadru eurozóny a zapĺňať voľné miesta občanmi Slovenska, musíme sa začať platovo porovnávať s krajinami eurozóny, a nie s chudobnejšími krajinami."

Američania tak prekonali tri mesiace starý rekord, najviac si požičiavajú na bývanie, ale tiež na autá, veľké dlžoby sú evidované na študentských pôžičkách a kreditných kartách.

Spýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Pohľad na absolútne čísla dlhu nie je užitočný. Keď dlh neporovnáme k HDP, tak dlh domácností v absolútnom vyjadrení prekonáva historické maximá vo väčšine ekonomík takmer každý kvartál, nielen v USA (napríklad na Slovensku sa za posledných 10 rokov strojnásobil).

V porovnaní k HDP je aktuálne dlh amerických domácností tesne pod úrovňou 78 percent, kde stagnuje už takmer tri roky, pred krízou pritom dosahoval úroveň takmer 100 percent HDP. Za poslednú dekádu totiž vzrástli Američanom príjmy a tak je pomer ich dlhu k príjmom podstatne nižší ako pred dekádou (aktuálne je najnižší od roku 2003).

Čo sa týka jednotlivých komponentov dlhu, tak najrizikovejším vyzerá byť študentský dlh, ktorý poskočil za poslednú dekádu zo zhruba 3 percent nad 7 percent  HDP. Aktuálne dosahuje jeho objem 1,35 bilióna dolárov. Keď niekde má v dohľadnej dobe pri americkom dlhu domácností vzniknúť problém, tak to bude práve pri študentskom dlhu. Bavíme sa však o podstatne menšom balíčku ako pri hypotékach, navyše ťarcha z tohto dlhu by v prípade problémov padla kvôli garanciám na vládu a nie na banky, čiže finančná kríza nehrozí.

Trh s nehuteľnosťami aktuálne v USA nevyzerá byť nafúknutý, a to aj napriek nízkym sadzbám FED-u, štatistiky ako predaje domov, vydané stavebné povolenia, podiel stavebného sektora na HDP, či percento hypoték rozdaných menej bonitným subjektom, sú hlboko pod úrovňami z obdobia hypotekárnej bubliny.

Zo západných krajín to aktuálne na realitné bubliny vyzerá v Kanade, Austrálii a na Novom Zélande, ktoré zaznamenali v posledných rokoch prudký rast dlhu v pomere k HDP, v USA naopak tento pomer klesal."

Adam Trňan, analytik spoločnosti Capital Markets: "Riziká plynú najmä z toho, že pri zhoršení ekonomickej situácie a strate práce mnoho ľudí nebude vedieť splácať, čo bude veľký problém najmä pre banky a finančné inštitúcie. To platí aj vzhľadom na to, že predstavitelia FED-u považujú tento dlh sa zdravší ako ten, ktorý bol pred rokom 2008. Takisto, ako vyplýva zo zistení ekonómov, dlh osekáva príjmy Američanov najmä v prípadoch, keď dochádza k neskoršiemu splácaniu dlhov a môže vytvárať psychologickú záťaž.

Na druhej strane sú tu aj pozitíva, napríklad to, že dlh v porovnaní s príjmami tvorí nižšie percento ako pred krízou a ekonomika je udržiavaná aj cez silný rast spotreby domácností v pomerne stabilnom chode. Vzhľadom na tieto fakty a lepšiu pripravenosť bánk to na opakovanie scenára z roku 2008 nevyzerá, avšak ekonomika sa vyvíja cyklicky a v tomto si nikdy nemôžeme byť istí.

Vzhľadom na to, že dlh v porovnaní s príjmami je menší tak si nemyslím, že by k zastavaniu zadlžovania v absolútnej hodnote došlo pretože pri tom má najväčšiu výpovednú hodnotu najmä pomer dlhu k príjmom. Zbaviť sa takéhoto dlhu by bolo nemožné a to nielen vzhľadom na určité zvyky a životný štýl Američanov. Snažiť sa zbaviť takéhoto dlhu by bolo zbytočné, pretože zadlženie do určitej miery môže byť pre jednotlivcov a tým pádom aj ekonomiku pozitívne."

Richard Koza, investičný poradca: "Zadlženie domácností v USA je opäť vysoké. Ale problematické sú skôr pôžičky na automobily a študentské dlžoby. Narozdiel od obdobia z roku 2008 sú dnes americké banky v oveľa lepšom stave.

Ak by teda došlo k akémukoľvek poklesu ekonomiky a tým k zhoršeniu splácania pôžičiek, sú na to pripravení oveľa lepšie. Osobne vidím väčší problém skôr na európskej strane, kde bohužiaľ po roku 2008 k žiadnemu väčšiemu vyčisteniu a ozdraveniu bankového systému nedošlo. Akonáhle dôjde k zmene ekonomickej situácie smerom k horšiemu - a to skôr alebo neskôr určite príde - bude veľa problémov v Európe."

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Vo všeobecnosti platí ekonomická logika, že nízke úrokové sadzby vedú k zadlženosti a požičiavaniu peňazí, ktoré sa následne nákupom služieb a tovarov dostávajú do ekonomiky. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo centrálne banky znižujú sadzby na naštartovanie ekonomiky. Pri nulových sadzbách nemá zmysel robiť úspory, nakoľko depozitné úrokové sadzby nedosahujú ani mieru inflácie a výsledkom je strata reálnej hodnoty peňazí pre ľudí. Tí preto radšej peniaze míňajú na spotrebu.

Aj aktuálne rekordne nízke sadzby viedli k nárastu dlhu po celom svete. Tempo rastu je síce vysoké, ale nepredstavuje riziko pre finančný trh, dokým sa tempo nespomalí. Keďže súčasný frakčný systém bankovníctva je založený na úverovaní a tvorbe nových peňazí, zastavenie tohto trendu by mohlo mať veľmi negatívne následky pre ekonomiky, ako aj pre samotných obyvateľov.

Zbaviť dlhu sa nedá, nakoľko tvorba dlhu je podstatou ekonomického rastu, aj keď so stále zmenšujúcim sa podielom. Samotnú bonitu jednotlivých klientov musí vždy posúdiť kreditná inštitúcia a podmienky úverovania stanovuje regulátor. 

Ak by prišlo k výraznému nesplácaniu dlhov, bude to určite problém pre banky, ktoré by na úveroch museli odpisovať straty. Podľa posledných stres-testov z júla sú ale americké banky veľmi dobre kapitalizované a pripravené na viaceré katastrofálne scenáre. Regulácie od roku 2008 výrazne zlepšili situáciu v bankách. Preto si nemyslím, že by sa mohla zopakovať situácia z roku 2008, keď začala finančná kríza. 

Rast objemu peňazí zatiaľ nespôsobil ani inflačné tlaky. Ceny podľa oficiálnych štatistík rastú tempom len cca 1,5 percenta ročne. Ak to zhrniem, rast dlhu môže pokračovať, avšak kľúčové bude, ako sa budú dlžníci správať pri náraste sadzieb, ktorý sa očakáva v najbližších rokoch."

Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: "Rast dlhu je málokedy potešiteľná správa. Najmä rast dlhu domácností, ktorý je väčšinou spotrebného charakteru. Avšak moderný finančný systém je postavený na úvere – celkový dlh musí rásť, ak nemá finančný systém skolabovať. Preto by nemalo byť prekvapujúce, že dlh amerických domácností rastie na nové maximá, podobne ako na nové maximá rastie celkový globálny dlh.

Našťastie ekonomika rastie s rastom produktivity práce, čím sa vytvára väčšie bohatstvo, ktoré dokáže podporovať rast úverov. Z tohto pohľadu je kritické, ako sa roztvárajú nožnice medzi rastom dlhu a rastom HDP, a aj to, ako stabilný je finančný trh.

A keďže momentálne si centrálna banka prevzala úlohu tvorcu cien, dokáže na finančnom trhu eliminovať náznaky finančnej paniky. Preto, pokiaľ budú centrálne banky stále pokračovať v kvantitatívnom uvoľňovaní, návrat finančnej paniky z roku 2008 nie je veľmi reálny. Čo však bude po tom, je skutočná obava."

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: "Aj napriek tomu, že dlh amerických domácností dosahuje rekordné úrovne, pri porovnávaní s pokrízovom období treba zohľadniť faktor času – nízke úrokové sadzby, slabú infláciu, rast počtu obyvateľov, miezd a ekonomiky. Kým dlh Američanov predstavoval v pokrízovom období približne 90 percent amerického HDP, aktuálne je táto hodnota blízka 70 percent. Jeho zloženie je navyše diametrálne odlišné.

Najvýznamnejšie je túto zmenu cítiť v poklese dlhu hypoték a kreditných kariet, ktoré zostávajú pod úrovňou z recesie. Dôvodom je zvýšená regulácia americkej centrálnej banky po vypuknutí krízy, ktorá sa prejavila sprísnením úverových a ratingových požiadaviek zo strany finančných domov.

Dôsledkom je udržateľnejší dlh a nižšia pravdepodobnosť nesplácania zo strany amerických domácností. Rizikom však zostáva vysoká miera nesplácania študentských pôžičiek."

Najviac peňazí, ktoré ekonomickí migranti posielajú domov, smeruje v dôsledku početnej diaspóry v Nemecku tradične do Turecka. V spolkovej krajine však pracujú aj státisíce Európanov z iných krajín, vrátane Slovenska.

​Podľa správy Bundesbank v posledných rokoch výrazne narastajú takéto prevody financií predovšetkým do východoeurópskych členských štátov EÚ.

Ako sa na ekonomike prejavuje skutočnosť, že čoraz viac peňazí zarobených v Nemecku mieri do zahraničia? Môže väčší odliv peňazí z Nemecka predstavovať pre tamojšiu ekonomiku problém?

Spýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: " Z migrantov, ktorých Nemecko prijalo počas posledných dvoch rokov, pracuje len veľmi malá časť, čo štáty uvádzajú vo svojich štatistikách. Napríklad firmy z nemeckého indexu DAX zamestnali len pár desiatok. Vplyv týchto migrantov na celkovú sumu platieb do domácich krajín tak bude minimálny.

Predpokladám teda, že štatistika hovorí o financiách od migrantov, ktorí sú v krajine legálne a dlhodobo tam pracujú, platia dane a tvoria ekonomické hodnoty. V takom prípade nejde o žiadny nový fenomén. Aj Poliaci či Slováci pracujúci napríklad v Anglicku vyvážajú peniaze domov a kupujú si v domovskej krajine napríklad byty, autá či iné tovary.

Odliv kapitálu z krajiny nemusí byť negatívnou správou, pokiaľ do krajiny smeruje väčší príliv ako odliv a saldo bežného účtu je teda plusové. Je to štandardný prvok fungovania otvorenej ekonomiky. Tieto peniaze môžu byť využité aj spätne na investovanie do krajiny. Ak to zhrniem, nemecká ekonomika je dostatočne veľká s dobrou domácou spotrebou aj exportnou silou, aby jej menší odliv peňazí mohol uškodiť."

Richard Koza, investičný poradca: " Výška peňazí, ktorú posielajú domov ekonomickí migranti, je mierou toho, ako sa zapájajú do spoločnosti a tiež, v akej forme je domáca ekonomika. Odliv peňazí by teda problém predstavovať nemal. Skôr by to malo naznačovať, že keď sa suma bude zväčšovať, potom sa domácej ekonomike lepšie darí a zároveň sa darí integrovať imigrantov do pracovného procesu."

Juraj Chovanec, analytik spoločnosti Capital Markets: "Je veľmi pravdepodobné, že bude v budúcnosti narastať suma, ktorú posielajú migranti do zahraničia. Na nemeckú ekonomiku to zatiaľ nemá viditeľný dopad. Čo sa týka maloobchodný tržieb, tak v dlhodobom horizonte rastú, tak isto aj ročné HDP, ktoré je už na úrovni 2,1 percenta.

Inflácia narástla na úroveň 1,8 percenta a je vyššia ako v eurozóne. Možno predpokladať,  že nárast migrantov ekonomike prospieva viac ako škodí. Odliv kapitálu má na ekonomiku len nepatrný dopad, ale v prípade kontinuálneho dlhodobého rastu tejto sumy možno predpokladať väčšie negatíva. Aj napriek tomu je malá pravdepodobnosť, že to viditeľnou a veľkou mierou ovplyvní ekonomické ukazovatele Nemecka."

Premiér Robert Fico neustále prízvukuje, že máme jeden z najvyšších hospodárskych rastov, čo sa vo svetle najnovších dát Eurostatu javí prinajmenšom ako nepresné.

Na prezývku, ktorou sa kedysi Slovensko mohlo pochváliť - tiger Európy - môžeme nateraz zabudnúť.

Medziročný nárast HDP v druhom štvrťroku 2017 v krajinách Európy (podľa Eurostatu):

Eurostat neuviedol dáta pre Estónsko, Írsko, Grécko, Chorvátsko, Luxembursko, Maltu a Slovinsko.

Ak je cieľom vlády postupné dobiehanie západných krajín EÚ, je aktuálny rast slovenskej ekonomiky dostatočný? Aké sú dôvody toho, že slovenská ekonomika (rast HDP) sa z popredných pozícií vrámci EÚ a eurozóny prepadla do priemeru a spomedzi krajín východného bloku sme na chvoste? Existujú opatrenia, ktorými by vláda mohla zvrátiť tento trend?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Poradie v rebríčku rastu v žiadnom prípade nie je relevantným ukazovateľov vývoja ekonomiky. Najmä keď medziročná zmena rastu HDP býva celkom volatilná. Keď si zoberieme priemer za posledné roky, tak je medziročný rast HDP Slovenska, Česka a Poľska zhruba rovnaký, tesne nad tromi percentami. Keď niekto zaostáva v regióne, tak je to Maďarsko, ktoré rastie v priemere v posledných rokoch o niekoľko desatín percentuálneho bodu pomalšie ako zvyšok V4. Rast Slovenska je stále podstatne vyšší ako je priemer eurozóny.

To však neznamená, že sa rastový potenciál nedá zvýšiť. Kde má naša ekonomika najväčšie rezervy, tak je to vzdelávanie/veda a výskum a infraštruktúra. Väčšie investície do týchto sektorov by mohli zvýšiť produktivitu našej ekonomiky a tým pádom aj rastový potenciál. Zdroje na financovanie by sa mohli nájsť napríklad v prebujnenej verejnej správe, kde patríme v rámci EÚ medzi suverénnych lídrov v počte zamestnancov štátu, a samozrejme chronicky veľa peňazí nám uteká skrz korupciu."

Adam Trňan, analytik spoločnosti Capital Markets: "Súčasný rast ekonomiky nie je postačujúci na skutočné dobiehanie bohatých západných krajín. Mnohé z vyspelých štátov ako Holandsko či Švédsko rástli dokonca rýchlejšie - takmer na úrovni 4 percent - a teda ich životná úroveň sa nám naopak vzďaľuje. My sa roky snažíme dohnať Českú republiku, čo sa nám po úspešných rokoch tiež prestáva dariť. Určite však nemôžeme vyvodzovať katastrofálne závery z údajov za jeden kvartál, najmä keď sa očakáva, že ekonomika v ďalších rokoch výraznejšie akceleruje.

Slovenská republika od vstupu do EÚ významne narástla a to najviac zo všetkých členov EÚ, čo znamená, že už nemôžeme očakávať tak silné prírastky HDP. Potom sú tu ďalšie faktory ako odchod veľkého množstva vysokoškolákov a vedcov do zahraničia a s tým súvisiaci nesúlad medzi dopytom a ponukou pracovnej sily, neefektivita verejnej správy, slabé vymáhanie práva či starnutie populácie. Bez zásadných zmien v týchto oblastiach sa náš dlhodobý rastový potenciál nezvýši a naopak bude sa len znižovať.

Na všetky tieto faktory vie odpovedať vláda, ale sami vidíme, že to nie je také jednoduché a politici nedokážu realizovať kvalitné reformy v kľúčových oblastiach, ktoré by nás skutočne posunuli vpred. Rastový potenciál by okamžite pomohlo zvýšiť aj zníženie daní pre firmy a obyvateľov, ale dobré časy nebudú trvať večne a preto za dôležitejšie momentálne považujem dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a znížiť dlh."

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: "Rast reálneho HDP slovenskej ekonomiky pokračuje v expanzii nepretržite od pokrízového dna v roku 2009. Podniky v dôsledku pokračujúceho oživenia najvýznamnejších obchodných partnerov a lacným peniazom od ECB zvyšujú investície, výrobu, zamestnanosť a využitie výrobných kapacít v priemysle sa približuje historickému maximu.

Potenciálny rast ekonomiky však za predkrízovým obdobím výrazne zaostáva a tzv. produkčná medzera, teda rozdiel medzi reálnym rastom HDP a potenciálom ekonomiky sa postupne uzatvára. Slovenská ekonomika je tak na najlepšej ceste k prehrievaniu. Najlepšie túto situáciu možno pozorovať na trhu práce, kde podnikatelia takmer vo všetkých sektoroch ekonomiky pociťujú nedostatok pracovných síl.

Dôvodom je aj nastavenie menovej politiky centrálnych bánk, ktoré Slovenská republika nemá vo svojich rukách, keďže je súčasťou eurosystému a tým pádom závislá na rozhodnutiach z Frankfurtu. Ostatné krajiny V4 naopak rozhodujú o sadzbách či menovom kurze doma. Príkladom je Česká republika, ktorá sa s krízou rozhodla bojovať umelým podhodnotením českej koruny, z čoho ťažili najmä domáci exportéri.

Kľúčovým pre rast nielen slovenského hospodárstva je však spotrebiteľský dopyt. Preto by mala vláda pokračovať v snahách o zlepšenie podnikateľského prostredia, rekvalifikácii pracovných síl na profesie o ktoré je zvýšený záujem či znížením daňového, odvodového a administratívneho zaťaženia."

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Tempo rastu HDP o 3,1 percenta je stále nad priemerom eurozóny, ktorá aktuálne rastie tempom 2,1 percenta ročne. Analyzovanie príčin „zaostávania“ za tempom iných krajín by sa si vyžadovalo podrobnejšie rozobrať štruktúru HDP. Každopádne, podľa môjho názoru sa situácia na Slovensku vyvíja pozitívnym smerom. Kľúčové pre ďalší rast bude viac zahraničných investícií, pričom by nebolo na škodu sústrediť sa viac aj na iné sektory než automobilový priemysel, ktorý je na Slovensku zatiaľ hlavným ťahúňom.

Opatrení, ktorými by Slovensko mohlo zvýšiť svoju atraktivitu pre investorov, a tým podporiť rast, je celý rad. Medzi hlavné patrí znižovanie byrokratického zaťaženia, ktoré je dnes u nás stále veľmi vysoké. V iných krajinách máte napríklad možnosť založiť si firmu cez internet a celý proces je hotový za pár dní, u nás je založenie obyčajnej sro-čky zdĺhavé a potrebujete k tomu enormné množstvo papierovačiek.

Ďalším opatrením je zníženie daňového a odvodového zaťaženia, ktoré je na Slovensku stále vysoké. Takisto zásadná výzva je rozvoj infraštruktúry, ktorá je pre rast HDP veľmi dôležitá a vytvára veľké množstvo pracovných miest. Reč je predovšetkým o prepojení západu s východom, kde Slovensko ešte stále nemá dobudované diaľnice, čo môže odradiť od investícií na východe krajiny."

​Informácia prichádza v čase zvýšeného ekonomického napätia medzi krajinami. Prezident Donald Trump obvinil Čínu z dumpingových cien viacerých komodít, čím má prispievať k likvidácii amerických spoločností.

Nariadil podrobné preskúmanie čínskych obchodných praktík, na čo Čína pohrozila sankciami a protiopatreniami.

Najväčší zahraniční veritelia USA v júni 2017 (v miliardách dolárov):

Vplyvný Trumpov poradca Steve Bannon uviedol, že obe krajiny sú vo vojne a USA sú pripravené postihnúť Čínu za jej nespravodlivé obchodné praktiky (písali sme tu).

Môže Čína využiť svoju pozíciu najväčšieho amerického veriteľa vo svoj prospech? Ak áno, ako? Aké výhody a nevýhody plynú z toho, že Čína vlastní najväčší objem amerického dlhu?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Ronald Ižip, analytik TRIM Broker: "Je veľmi nepravdepodobné, že by sa americké dlhopisy mohli stať nástrojom finančnej vojny. Čína vlastní veľké množstvo týchto dlhopisov, no vlastní ich preto, lebo sú to najlepšie cenné papiere na svete – čo sa týka bezpečia, likvidity a použitia.

Ak by ich začala Čína vypredávať, ich výnosy by vzrástli a stali by sa atraktívnymi pre množstvo iných investorov. Čína síce vlastní až 20 percent amerického dlhu, no ten je do veľkej miery použitý v ich vlastných finančných operáciách a nie je preto možné sa ich rýchlo zbaviť. Americké dlhopisy sú tak nástroj, ktorý poskytuje výhody ako pre USA, tak aj pre Čínu."

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Na úvod je potrebné povedať, že od roku 2008 bola takmer celý čas najväčším zahraničným veriteľom USA Čína (celkovo je najväčším veriteľom americkej vlády FED).

Japonsko predbehlo Čínu len na niekoľko mesiacov, keďže v minulom roku Čína kvôli odlivu kapitálu intervenovala na trhoch, aby posilnila svoju menu. A tieto intervencie prebiehali predajom amerických dlhopisov a nákupom domácej meny. Dnes, keď dolár oslabuje, je situácia opačná, Čína predáva vlastnú menu a nakupuje americký dlh, čo jej prinavrátilo prvé miesto v poradí zahraničných veriteľov USA.

Samozrejme, keby sa Čína rozhodla predať v krátkom čase všetky americké dlhopisy, tak by to na trhoch s americkými dlhopismi spôsobilo problém. Avšak len krátkodobý, Čína totiž vlastní len 8 percent z amerických obchodovateľných dlhopisov, svet by nemal mať problém takýto objem absorbovať.

Dvojnásobne to platí v situácii, kedy sa hovorí vo finančnom systéme o nedostatku bezpečných aktív. A aj by bol problém s dopytom, tak by to v konečnom dôsledku skúpila centrálna banka FED, ktorá ich má už teraz vo svojej držbe v porovnaní s Čínou viac ako dvojnásobok.

Čína to však nespraví, americké dlhopisy nakupovala, aby oslabila svoju menu voči doláru a získala tak obchodnú výhodu, pokiaľ by ich totiž predávala, tak by to znamenalo pre čínsku menu prudké posilnenie. A to je posledné, o čo má Čína záujem. Čiže Čína by tým pri svojom aktuálnom exportne orientovanom biznis-modeli poškodila viac sebe ako USA. Čína potrebuje slabšiu menu viac ako potrebujú USA čínsky dopyt po svojom dlhu."

Richard Koza, investičný poradca: "Čína ako veľký veriteľ nič robiť nemôže. Silnejšiu pozíciu majú paradoxne USA. Ak sa USA rozhodnú, že Číne nezaplatia, tak Čína nemôže nič robiť. Platí porekadlo, že ak dlhujete banke milión, má vás banka na háku. Pokiaľ ale dlhujete banke miliardu, máte na háku vy banku. Je to síce zjednodušené, ale je to zhruba tak.

Myslím, že Čína potrebuje USA ako odbytiská pre svoje produkty a preto nebude riskovať obchodnú vojnu. Celkovo je ten vzťah medzi USA a Čínou oveľa zložitejší, ako by sa z pohľadu držania dlhopisov zdalo."

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Ekonomická a finančná výhoda pre Čínu plynie z toho, že ak by sa rozhodla takýto objem dlhopisov začať vo veľkom predávať, malo by to silný tlak na rast výnosov amerických dlhopisov, čo by predražilo obsluhu dlhu a refinancovanie dlhu. Aktuálne by aj Fed mal začať postupne predávať dlhopisy a MBS zo svojej súvahy a ak by začala "ekonomická vojna" medzi USA a Čínou, americký dlhopisový trh by mohol skolabovať. Výnosy by totiž prudko vzrástli. Na tieto dlhopisy sú naviazané aj medzibankové sadzby a stovky miliárd v úrokových derivátoch. Prudký rast amerických vládnych výnosov by mohol spôsobiť obrovskú finančnú paniku a krízu, nakoľko by museli finančné subjekty pokrývať straty na derivátoch a nemali by dostatok kolaterálu.

Myslím však, že k tomu nepríde, nakoľko sa situácia môže vyvíjať podobne ako s Kóreou. Slovné naťahovanie je síce pre trhy a krátkodobú volatilitu zaujímavé, ale dlhodobé následky z neho nevyplynú, pokým sa ten skutok naozaj nestane.

Kurz USD/CNY oslabil od začiatku roka o cca 5 percent, čo by mohlo robiť americké tovary a služby viac konkurencieschopné. Z politického hľadiska to ale vyzerá tak, že nový americký prezident sa snaží hľadať problémy na každej strane, kam sa pozrie a možno by sa mal viac sústrediť aj na domácu politiku."

Ako príklad dobre poslúži zamestnanec s priemernou hrubou mzdou na úrovni 1 000 eur. Celkové náklady na jeho prácu sú 1 352 eur, no na výplatnej páske neuvidí viac ako 800 eur.

Pre zväčšenie obrázku kliknite SEM.

HN

Percentuálne zaťaženie pritom stúpa. Kým v roku 2009 si štát bral zo superhrubej mzdy menej ako 38 percent, teraz je to už spomínaných 41,5 percenta.

Daňovo-odvodové zaťaženie v krajinách OECD:

Prečo si vláda na Slovensku berie z výplat viac, ako je priemer krajín OECD? Prečo zaťaženie rastie? Aké následky by mohlo mať jeho zníženie?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Vysoké odvody sú ideálnym zdrojom pre vládu na financovanie sociálnych služieb. Slovenská vláda pritom prijíma stále nové sociálne balíčky, ktoré potrebuje z niečoho financovať. Navyše, napríklad, zdravotníctvo je na Slovensku stále v zlom stave a kvalitou pod úrovňou EÚ, čiže dnešné zdravotné odvody pravdepodobne ešte budú rásť. 

Faktom je, že vysoké zaťaženie práce môže mať negatívny vplyv na zamestnanosť, keď firmy namiesto platenia odvodov za zamestnanca uprednostnia outsourcing služieb či preložia aktivity do lacnejšej krajiny.

Zníženie by pravdepodobne pomohlo ekonomike, viedlo k väčšej ochote najímať nových ľudí a pomohlo by aj zamestnancom, keďže pri rovnakej superhrubej mzde by mali vyššiu čistú mzdu. Zníženie odvodov je však nepravdepodobné a v blízkej dobe politicky nepriechodné."

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: "V trhovej ekonomike rastú mzdy prirodzene vtedy, keď je dopyt po práci vyšší ako ponuka. Takúto situáciu možno pozorovať aktuálne aj u nás, keďže miera zamestnanosti dosahuje rekordné úrovne a čoraz viac zamestnávateľov pociťuje nedostatok kvalifikovaných pracovných síl.

To však stále nestačí a je úlohou štátu, aby svojou hospodárskou politikou dosahoval zlepšenie podnikateľského prostredia a odbúraval prekážky na trhu práce, keďže spotreba domácností, ktorá sa odvíja od výšky reálnych miezd, je z hľadiska ekonomického rastu krajiny kľúčová.

Daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré zvyšuje celkovú cenu práce je u nás jedno z najvyšších v Európe. Predstavuje výraznú brzdu v zamestnávaní. Výšku miezd však neovplyvňuje iba tento faktor, ale aj aj iné náklady v podobe rôznych poplatkových, registračných či administratívnych povinností či náklady spojené so sledovaním legislatívnych zmien v oblasti trhu práce. Práve z týchto dôvodov možno v SR pozorovať nižšie tlaky na rast miezd.

Plošné zníženie odvodového zaťaženia zamestnancov a presun daňového bremena zamestnancov z priamych daní na nepriame - s ohľadom na dopady príjmov štátneho rozpočtu - by podporilo tvorbu pracovných miest a zvýšilo tlak ma rast miezd. Pre spoločnosť, ale aj pre samotný štát je z hľadiska daňových príjmov lepšie, aby bolo zamestnaných čo najviac ľudí, aj keď s nižšími, ale oficiálne priznanými mzdami."

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "V pomere celkového zdanenia k HDP patrí Slovensko v rámci EÚ k podpriemeru, pri daňovo-odvodovom zaťažení priemerných príjmov však patrí do hornej polovice, a to predovšetkým pri odvodovom zaťažení zamestnávateľov, pri ktorom patrí medzi lídrov. Je to dané nastavením daňovo/odvodového mixu na Slovensku. V starých členských krajinách sú daňové systémy nastavené progresívnejšie -

1) kvôli progresívnej dani z príjmov sa v starých členských krajinách v pomere k HDP vyberá podstatne viac na dani z príjmu fyzických osôb

2) majetkové dane (predovšetkým daň z nehnuteľnosti) sú u nás zanedbateľné, v porovnaní so starými členskými krajinami ich vyberáme len zlomok.

Slovensko sa uberá takou cestou, že v porovnaní so starými členskými krajinami EÚ menej zdaňuje lepšie zarábajúcich a majetnejších a to sa kompenzuje vyššími odvodmi, predovšetkým na strane zamestnávateľov (ktoré v konečnom dôsledku aj tak zaplatia zamestnanci)

Ako vidíme v súčasnosti, tak tento daňovo/odvodový mix tvorbe pracovných miest a ani rastu ekonomiky nebráni. Nemyslím si, že by sa ohľadom potenciálu ekonomického rastu niečo zmenilo, keby sa zdanenie presunulo viac od nižšie a strednej triedy smerom k lepšie zarábajúcim. Je to otázka politických preferencií obyvateľstva."

Lukáš Lipovský, analytik spoločnosti Capital Markets: "Musíme ale vziať do úvahy rozličnosť krajín ktoré patria do OECD. V Čile je napr. daňovo odvodové zaťaženie dlhodobo 7-percentné. V Mexiku stúpalo od roku 2000 z 12,68 percenta na 20,13 percenta. Ak chceme porovnávať daňovo-odvodové zaťaženie krajín OECD, musíme zohľadniť aj životnú úroveň a sociálno-dôchodkové zabezpečenie týchto krajinách.

Slovensko sa nachádza pod priemerom krajín V4 kde je zaťaženie 42,12 percenta, ale zároveň nad priemerom krajín EÚ kde je 32,97-percentné daňovo-odvodové zaťaženie. Za zvýšením daňového zaťaženia na Slovensku okrem iného stojí aj štátny dlh, ktorý sa navýšil od roku 2008 z 28,5 percenta HDP na 51,9 percenta HDP v roku 2016.

Znížením daňovo-odvodového zaťaženia by sa zvýšila efektivita výberu daní. Aktuálne zaťaženie je vysoké a preto sa veľa ľudí uchyľuje k obchádzaniu, resp. neplateniu daní – zvyšuje sa podiel šedej ekonomiky na Slovensku.

To má za následok to, že tí, ktorí dane platia, musia platiť viac, aby sa vybrala dostatočná suma, ktorú vláda potrebuje. Pokiaľ by sa znížilo zaťaženie na Slovensku, viac ľudí by priznalo svoje skutočné príjmy a celkový efekt by bol taký, že by sa vybralo viac peňazí na daniach."

Richard Koza, investičný poradca: "Naše "socialistické" vlády si stále predstavujú ako ideál fungovania tzv. Veľký štát a rozhodovanie o všetkom, o čom môžu. Na to potrebujú stále viac financií. Tie môžu vziať iba na dlh a od ľudí. A čím viac, tým lepšie. Takže na otázku - prečo - je odpoveď - pretože naše vlády sú silne ľavicové až socialistické - a ako také berú ľuďom čo možno najviac.

Kým si politici a vlády neuvedomia, že je lepšie pre podporu ekonomiky nechať ľuďom viac peňazí, tak sa nič nezmení. Ale to ľavicovo orientované, ani tzv. stredové vlády, nevedia. A žiadna skutočná pravica na Slovensku ani v Česku neexistuje." 

​Nemecký týždenník Der Spiegel zistil, že firmy úzko spolupracovali a dohovárali sa na koordinovanom postupe v konštrukcii áut, prístupu k dodávateľom, ich hodnotení a cenách radu dodávaných komponentov.

Ako prvý stratil nervy Daimler a udal sám seba, čím sa zrejme vyhne vysokej pokute. Ostatným hrozia miliardové tresty.

Ako by odhalenie kartelu zapôsobilo na svetový automobilový trh? Môžu prípadné pokuty položiť niektorú z automobiliek na kolená? Volkswagen sa bráni, výmena informácii je bežná vec a prispieva k inováciám, tvrdí. Do akej miery je toto tvrdenie pravdivé?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Juraj Chovanec, analytik spoločnosti Capital Markets: "Predpokladaná výška pokuty je 22 miliárd eur a pre Daimler 15 miliárd eur. Najväčšie problémy bude mať jednoznačne Volkswagen, keďže ešte stále pociťujú problémy z posledného škandálu, aj keď len prednedávnom zisky firmy opäť začali rásť rýchlejšie, než sa očakávalo. Ďalšie pokuty by mohli mať tragický dopad práve na túto spoločnosť a takisto na cenu akcií.

Tento škandál by mal markantný dopad na automobilový trh a najmä na ten nemecký. Je veľká pravdepodobnosť, že ľudia by dočasne stratili dôveru v nemecké automobilky, ale pravdepodobne iba na pár rokov. Otázne je ako sa tieto automobilky s tým vysporiadajú a či budú schopné prilákať zákazníkov novými technológiami alebo dobrým marketingom opäť na svoju stranu.

Martin Lindák, analytik Nadácie F. A. Hayeka: "Pravdepodobne sa potešia konkurenčné firmy, ktoré budú mať osoh z toho, že popularita spomínaných značiek sa pravdepodobne otrasie. Nevnímal by som to ako dlhodobú záležitosť. Spomínané automobilky majú významný podiel na trhu, a to nie vďaka kartelu, ale práve kvôli tomu, že ponúkajú kvalitný produkt.

V princípe si myslím, že to spotrebitelia riešiť nebudú a napriek okolnostiam ostanú verní značke. Nedá sa to porovnať s emisným škandálom v minulosti. V prípade pokuty to pravdepodobne pohne financiami spoločností, ale myslím si, že to nebude výrazné. Spoločnosti s tým pravdepodobne počítali. Treba sa pozrieť aj na filozofickú stránku veci. Netreba tento kartel brať nevyhnutne ako poškodenie trhu, keďže v konečnom dôsledku sa jednalo o inovácie a nie regulovanie ceny (čo by ani nebolo možné v súčasnom konkurenčnom prostredí).

Z tohto pohľadu ho treba vnímať skôr pozitívne. Ide o to, ako má EÚ stanovené monopolné pravidlá. Z toho potom vyplývajú aj paradoxné tresty za to, že nejaká spoločnosť je príliš veľká na trhu, avšak to nie je spôsobené jej nekalými praktikami. Je to spôsobené len tým, že spoločnosť ponúkala to, čo spotrebitelia nakupovali. Preto si myslím, že sa na to treba pozrieť aj zo strany spoločností, či regulácie sú voči nim správne nastavené. "

Richard Koza, investičný poradca: "Ukazuje sa, že regulácia je jedna vec, ale schopnosť vymáhať ju druhá. A tiež sa ukazuje, že koncentrácia do veľkých firiem nie je pre trh ideálna. Lepšie sú menšie firmy, kde konkurencia vždy zvíťazí nad kartelom a dohodou.Nemci

Pokuty neporazili VW a nevyzerá to, že porazia Daimler alebo BMW."

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Vysoké pokuty by mali negatívny dopad na hospodárenie automobiliek a mohli by viesť aj k prepúšťaniu či dokonca k zatvoreniu niektorých menších prevádzok. Je isté, že toto všetko by sa negatívne prejavilo na ekonomike Nemecka.

Aj keď sa automobilky pokute asi nevyhnú, budú Nemci prihliadať na to, aby postih firmu neohrozil. Predsa len, spomínané automobilky zamestnávajú v Nemecku tisícky ľudí.

Otvorenou otázkou zostáva, ako sa kauza prejaví na cene akcií. Po emisnom škandále Volkswagenu nasledoval ich pád, avšak väčšinu strát už akcie dokázali vymazať. Na novú kauzu zatiaľ trh nereagoval tak výrazným výpredajom.

Navyše, akcie automobiliek môže ovplyvniť napríklad aj silno rastúce euro, ktoré bude tlačiť príjmy z exportu smerom nadol. Celý škandál pravdepodobne odznie dostratena, tak ako tomu bolo doteraz pri podobných kauzách vrátane emisného škandálu, o ktorom sa už takmer nehovorí."

 

Finančný svet čakajú zaujímavé udalosti. ECB by mala v júni pristúpiť k zníženiu sadzieb do červených čísel a zmeny v podobe zníženia nákupu dlhopisov môžeme očakávať aj od amerického Fedu. Negatívny dopad na globálnu ekonomiku má tiež situácia na Ukrajine.

Tá je čoraz bližšie k bankrotu a ekonomika Ruska sa rúti do recesia. Tieto faktory by mohli poslať cenu zlata nahor a preto sme sa analytikov pýtali, či je vhodná doba na investovanie do tohto kovu. Tí sa však zhodli na tom, že s krokmi ECB už trhy počítajú dávno a Rusko nie je pre investorov až taká hrozba, ako sa zdá. Kedy bude teda správny čas na nákup zlata? Prečítajte si odpovede analytikov.

Analytikov sme sa pýtali, aký dopad budú mať zásahy centrálnych bánk na cenu zlata a či sa do neho momentálne oplatí investovať.

Aký vplyv bude mať na zlato pokračovanie uťahovania menovej politiky Fedu a prípadnú zásah ECB na odvrátenie deflácie?

 

Kamil Boros
X-Trade Brokers

S ukončením kvantitatívneho uvoľňovania v tomto roku trhy počítajú. Výnimkou nie je ani zlato, v ktorého cene je takýto vývoj z nášho pohľadu započítaný. Zo strany Fedu budú skôr cenami zlata hýbať náznaky toho, kedy by mohli ísť prvý krát nahor úrokové sadzby. Čím neskôr, tým lepšie pre zlato.
Čo sa týka ECB, tak z nášho pohľadu už určité uvoľňovanie započítané je. Neočakávame, že ECB spraví v dohľadnej dobe niečo dramatické a tak si nemyslíme, že má ECB potenciál vytvoriť na zlate trend.

 

Peter Bukov
Capital Markets

Tapering na ceny zlata zatiaľ priamo vplyv nemal. Prvé zníženie QE prišlo v decembri 2013 a vtedy zlato vytvorilo aj svoje minimum, pod 1200 dolárov. Trh očakával znižovanie QE po celý rok 2013 a tak to bolo už v cenách zlata započítané, preto sme videli celý minulý rok na zlate medvedí trend. Aktuálne máme za sebou už štyri Tapery a cena zlata na to nikdy nereagovala silnejším prepadom. Dipy boli vždy skúpené a od začiatku roka 2014 zlato vzrástlo z 1200 až na takmer 1400 dolárov, odvtedy sme videli korekciu pod 1300 dolárov, kde sa momentálne zlato nachádza. Trh už pomaly začína čakať na zvyšovanie sadzieb od Fedu, ktoré by malo prísť počas roka 2015, no zlato sa aj napriek tomu drží. Technicky sa zatiaľ cena nachádza v neutrálnom trende so znižujúcou sa volatilitou, čo by malo vyústiť v silné prelomenie buď smerom nadol cez 1280/1270 dolárov, alebo nahor cez 1310 dolárov.

ECB zatiaľ žiadne oficiálne kroky neoznámila, no jej bilancia momentálne klesá. Akékoľvek kroky na podporu rozprúdenia inflácie by mohli mať na zlato pozitívny vplyv, hlavne keď postupné utesňovanie menovej politiky Fedom nedokáže zatiaľ zlato poslať nižšie pod 1200 dolár.

 

Miloš Hofreiter
Ritro Invest

Uťahovanie menovej politiky FED sa zatiaľ reálne nedeje, môžeme hovoriť skôr o zmierňovaní monetárnej expanzie. Skutočné utiahnutie menovej politiky sprevádzané rastom úrokových sadzieb príde zrejme až v roku 2015. Pokračovanie redukcie programu nákupu aktív (tzv. „tapering“) o 10 miliárd dolárov na každom zasadnutí FED je už momentálne v trhu započítané, preto by nemalo mať na cenu zlata prakticky žiadny vplyv. Podobne si nemyslím, že prípadné uvoľnenie menovej politiky ECB by mohlo výraznejšie ovplyvniť dolárovú cenu zlata. V takom prípade by totiž malo dôjsť aj k posilneniu dolára, čo obvykle znamená zníženie ceny zlata. Jednoducho by sa trhu so zlatom navzájom kompenzovali apreciačný tlak v dôsledku monetárnej expanzie ECB a depreciačný tlak v dôsledku posilnenia dolára.

 

Richard Koza
Atwel

Osobne si myslím, že priamy vplyv na zlato to mať nebude, resp. bude pokračovať pomalý pokles ceny zlata. Ak skutočne ECB začne menové uvoľňovanie, možno čakať pokles kurzu eura voči doláru a tým aj možný rast ceny zlata v eurách. Ale to bude kompenzované poklesom ceny zlata v dolároch takže asi k významnejším zmenám nedôjde.

 

Tomáš Plavec
Trim Broker

Výhľad utesňovania menovej politiky Fedu je faktorom za pokles zlata. Inflácia je relatívne nízka (menej ako 2% medziročne)  a dlhopisy (10-ročné vládne americké) majú výnos vyšší ako je inflácia. Preto v čase absencie systémových rizík (bankrot, vojna) nie je veľký dôvod na veľké nákupy zlata (zlato neprináša výnos, len chráni kapitál).

Na druhej strane je prítomné isté geopolitické napätie (Ukrajina) a dolár je relatívne slabý z dôvodu obáv o ekonomický rast v USA (z dôvodu neobvykle silnej zimy bol ekonomický rast USA za 1Q2014 nečakane slabý). Tieto dva faktory momentálne zabraňujú väčšiemu poklesu zlata, preto sa zlato posledné týždne obchoduje v úzkom pásme (1270/1330 dolárov za uncu).

Aký vývoj očakávate tento rok na zlate?

 

Kamil Boros
X-Trade Brokers

Prikláňame sa stagnácii v bočnom trende 1200-1400 dolárov za uncu vzhľadom na uťahovanie politiky FEDu by nás neprekvapil ani mierny pokles.

 

Peter Bukov
Capital Markets

Tento rok očakávam skôr neutrálny vývoj, nakoľko cena by mohla konsolidovať po minuloročnom výpredaji. Pre býky zatiaľ pozitívne udržanie 1200 dolárov, no medvede bránia levely nad 1300 dolárov.

 

Miloš Hofreiter
Ritro Invest

Momentálne sa zdá, že cena zlata bude do konca roku pod vplyvom dvoch dominantných faktorov. Prvým je výhľad menovej politiky FED. Podľa môjho názoru má americká ekonomika potenciál na ďalšie zrýchlenie, čo bude približovať očakávaný termín rastu úrokových sadzieb. To znamená, že špekulatívne nákupy zlata sa budú zdražovať a z toho vyplýva tlak na zníženie dolárovej ceny zlata. Druhým dominantným faktorom do konca roku by mal byť ťažko predvídateľný vývoj politickej krízy na Ukrajine. Rast geopolitického napätia obvykle vyvolá rast ceny zlata. Nazdávam sa, že kríza sa tak skoro nevyrieši, ale zároveň ani nedôjde k otvorenému vojenskému konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Obchodníci budú na správy z Ukrajiny postupne menej a menej citliví a cena zlata by sa na konci roku mohla pohybovať okolo 1250 dolárov za uncu.

 

Richard Koza
Atwel

Pomalé poklesy smerom k 1200 dolárom prípadne aj nižšie.

 

Tomáš Plavec
Trim Broker

Na zlate očakávame tento rok obchodovanie v pásme 1200/1400. Smerom nahor by zlato mohli tlačiť geopolitické riziká, vyššia inflácia či obavy o ekonomiku. Avšak najbližšie dva roky sa všeobecne očakáva nízky ekonomický rast a nízka inflácia, čo doteraz na rast zlata nestačilo. Jedine eskalácia napätia na Ukrajine k otvorenej vojne môže zlato krátkodobo dostať vyššie.

 

Je momentálne vhodná doba na investície do zlata?

 

Kamil Boros
X-Trade Brokers

Za súčasných okolností si vieme predstaviť aj perspektívnejšie investície. Pokiaľ by niekto chcel nakupovať zlato, tak je z nášho pohľadu rozumné počkať si na korekciu.

 

Peter Bukov
Capital Markets

Prerazenie pásma do jednej alebo druhej strany bude udávať smer obchodovania v tomto roku. Treba sledovať aj akciové trhy, ktoré dosahujú nové historické maximá a tak zatiaľ nie je dôvod na optimizmus na zlate.

 

Miloš Hofreiter
Ritro Invest

Pri zvažovaní  investície do zlata je potrebné si uvedomiť, že držba tohto aktíva na rozdiel od akcií alebo dlhopisov neprináša žiadny reálny výnos v podobe úroku alebo dividendy. Vždy sa jedná len o špekulatívnu stávku na ďalší cenový rast, prípadne pokles. Riziko je pritom vysoké, keďže zlato v posledných rokoch zaznamenalo extrémne cenové výkyvy. Záujemcom o kúpu zlata by som v tejto chvíli odporučil trpezlivosť a vyčkanie na cenu blízku 1200 dolárov za uncu. Okolo tejto úrovne vidím dlhodobý technický support a viaceré zdroje tiež odhadujú, že táto cena zodpovedá reálnym nákladom na ťažbu zlata.

 

Richard Koza
Atwel

Záleží na časovom horizonte. Z krátkodobého aj strednodobého pohľadu je situácia neistá, ja by som osobne počkal.

 

Tomáš Plavec
Trim Broker

Stimuly od ECB sa očakávajú už niekoľko mesiacov, avšak Frankfurt sa neustále neodhodlal k ich spusteniu. Neustále len hovorí, že existuje viacero možností a nástrojov, ale ešte nie je ten správny čas na ich spustenie. Nová likvidita od centrálnej banky by zlatu mohla pomôcť k rastu, avšak cieľom ECB je oslabenie eura, čo posilní relatívnu silu dolára a to zase bude tlmiť rast zlata.

Európske banky majú za sebou doteraz najprísnejšie testy, ktoré mali odhaliť ich pripravenosť na možnú krízu. Testy Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré mali preveriť kondíciu bánk a schopnosť zvládnuť prípadné turbulencie v ekonomike odhalili, že 25 zo 130 bánk by malo v prípade turbulencií vážne problémy.

Hlavným problémom týchto testov je fakt, že vychádzajú z údajov bánk z roku 2013. Testy nám teda povedali, ako na tom banky boli takmer pred rokom a nie, v akej kondícii sú dnes. Realita preto môže byť diametrálne odlišná. Previerka ECB nie je zárukou, že sa európske banky nemôžu dostať do problémov. Už v minulosti sa totiž stalo, že do problémov sa dostali aj banky, ktoré v predošlých testoch obstáli.

ECB pritom do testov nezapočítala najväčšie nebezpečenstvo, pred ktorým momentálne eurozóna stojí. A to defláciu. Podľa viceprezidenta ECB Vitora Constancia tam deflačný scenár nie je, pretože banka nezvažuje možnosť, že deflácia nastane. Pritom niektoré krajiny eurozóny, vrátane Slovenska, už zažívajú defláciu na vlastnej koži.

Ak by sa s defláciu počítalo, tak by testami pravdepodobne neprešlo oveľa viac bánk. Scenár deflácie je nebezpečný avšak ťažko predvídateľný. Mohlo by sa tiež ukázať, že celý juhoeurópsky bankový sektor je oveľa nestabilnejší ako ukázali nedávno zverejnené testy. Tie označili za najväčších hriešnikov najmä talianske banky. Až deväť z talianskych bánk záťažovou skúškou neprešlo. Jasne to ukazuje, že najväčšie európske riziko drieme v tejto krajine. V prípade problémov by však tieto banky nezostali osamotené a problémy by sa mohli preliať do celej Európy.

Analytikov sme sa preto pýtali, čo by sa stalo, ak by sa v testoch počítalo s defláciou a či testy naozaj odhalili pripravenosť bánk na ďalšiu krízu.

Zhodnotili testy dostatočne pripravenosť bánk na prípadnú ďalšiu krízu?

Jiří Cihlář
Next Finance

V prvom rade si musíme uvedomiť, že banky boli testované na základe dát z konca minulého roka. Testy nám teda povedali, ako na tom banky boli takmer pred rokom a nie, v akej kondícii sú dnes. Navyše v minulých rokoch sa ukázalo, že sa do problémov môžu dostať aj banky, ktoré v testoch obstáli. Previerka Európskej centrálnej banky tak v mojich očiach nie je zárukou, že sa európske banky nemôžu dostať do problémov.

Radoslav Kasík
Across

Žiadna skúška odolnosti nedokáže banky pripraviť na každú situáciu, ktorá môže nastať. Budúcnosť ťažko predpovedať a história jasne ukazuje, že vždy sa objavia nové scenáre vývoja, na ktoré ekonomika, ani trhy nedokážu byť pripravené. Čiže určite uplynulé stresové testovanie nedokázalo odkryť všetky nástrahy pre bankový sektor a s istotou môžem konštatovať, že napriek nim prídu situácie, ktoré banky ohrozia. Najviac skloňovaný je práve scenár deflácie v eurozóne, ktorý má podstatne väčšiu pravdepodobnosť v súčasnosti ako kríza porovnateľná s pádom Lehman Brothers. A na takýto vývoj banky neboli testované.

V sumáre sa ale na ne pozerám pozitívne. Možno viac z pohľadu vyššej dôvery, odpadnutia jedného z hlavných rizík tohto roka, uvoľnenia rúk bankám a zvýšenia transparentnosti v sektore. Nakoniec podmienky boli prísnejšie podľa môjho názoru v porovnaní s predchádzajúcimi testami vykonanými v Európe a výsledky sú prijateľné. Vzhľadom na veľkosť bilancií testovaných 130 inštitúcií, je nedostatok kapitálu minimálny a riešiteľný.

Banky sú určite lepšie kapitalizované a pripravenejšie na prípadné problémy porovnateľné s predchádzajúcimi rokmi, či už finančná kríza vyvolaná hypotekárnou a realitnou krízou v USA v roku 2008 alebo európska dlhová kríza z rokov 2010 až 2012. Všetci regulátori v dôsledku týchto kríz prijali prísnejšie opatrenia a pravidlá vyžadujúce od bánk bezpečnejšie bilancie v zmysle požiadaviek vyššieho kapitálu a menej rizikových aktív, teda vyššiu kapitálovú primeranosť. I samotný vágny rast ekonomiky v Európe v uplynulých rokoch automaticky viedol k prijímaniu menšieho rizika bankami do svojich bilancií.

Ja by som pri tejto otázke aj zapolemizoval o tejto skutočnosti. Vlády počas kríz potrebovali ukázať prstom na nejakého vinníka. Najviac si to odniesli banky. Nepopieram ich podiel na vzniku a umocnení kríz, ale nie je o nič väčší ako podiel vlád, centrálnych bánk a aj samotného obyvateľstva, či finančných trhov bažiacich po výnosoch a príjmoch. Trestanie bánk prostredníctvom prísnejšej regulácie sa premietlo do ekonomiky. Banky menej podstupujú riziko, menej peňazí požičiavajú a menej investujú. V dôsledku tohto konania vyvolaného aj striktnou reguláciou ekonomika stagnuje. Nakoniec dáta ECB zverejnené v pondelok ohľadom vývoja peňažnej masy toto tvrdenie dokazujú. Objem úverov medziročne poklesol 29. mesiac v rade. Pokiaľ región zažíva takýto credit squeeze, veľmi ťažko porastie. Európa sa stále oddlžuje, čo je opäť na jednej strane dlhodobo prospešné, no na druhej si to pýta tvrdú daň v podobe zaťaženia a brzdenia ekonomiky, či inflácie.

Takže zhrniem odpoveď na vašu otázku asi nasledovne. Stresové testy potvrdili pripravenosť bánk na určitý druh krízy. Stále si viem ale predstaviť scenár vývoja finančných trhov a ekonomiky, ktorý by ohrozil banky. Prínos vidím vo výbornom odkrytí bilancií bánk a aktív držaných v nich. Pozitívne vnímam odkrytie ďalšieho veľkého balíka nevýkonných aktív. Komplexné výsledky stresových testov sú dokonalým zdrojom informácií pre bankových analytikov o obsahu ich výkazov. ECB mala lepší prístup do vnútra bánk ako ktokoľvek iný. Ukončenie testovania významne zvyšuje dôveru v bankovom sektore v Európe a zvyšuje jeho transparentnosť. Jednotlivé protistrany, ktoré denno denne vstupujú do tisícok transakcií, sa vďaka testom lepšie poznajú. Rovnako banky lepšie poznajú svoju situáciu a pohľad ECB na ich riziko, čo môže viesť k oživeniu úverových trhov a investícií bánk. Čiže v sumáre túto udalosť vnímam ako pozitívnu pre európsku ekonomiku a trhy.

 

Najviac problémové sú talianske banky. Čo to pre európsky bankový systém a samotné Taliansko znamená?

 

Jiří Cihlář
Next Finance

Ak by sa do Európy vrátila dlhodobej recesie, práve talianske banky by mali najväčšie problémy ju ustáť. Ešte horšie je, že by sa panika v bankovom sektore šírila vďaka jeho prepojenosti rýchlosťou blesku. Slabosťou talianskych bánk sú preto ohrozené banky na celej južnej periférii eurozóny a  aj v celej Európe. Navyše problémy bánk by znamenali ohrozenie pre celé ekonomiky, čo platí znovu najviac pre tú taliansku. Banky totiž držia vo svojich bilanciách štátne dlhopisy, a teda sú dôležitými veriteľmi jednotlivých štátov.

Radoslav Kasík
Across

Áno, najhoršie z testov určite vyšiel taliansky bankový sektor. Len to potvrdzuje, na čo niekoľko rokov poukazujem, a to že najväčšie európske riziko drieme v tejto krajine. Testy odkryli určitú formu rodinkárstva v značne polarizovanom a rozdrobenom talianskom bankovom sektore, blízkosť tamojšieho regulátora so svojimi ovečkami, časté prižmurovanie očí. Rovnako odkryli pretrvávajúcu silnú previazanosť bankového sektora s vládnym dlhom. Fenomém, ktorý sa Európa snaží už tretí rok odstrániť, aby sa prípadné problémy štátov, akých svedkami sme boli v rokoch 2010 a 2011, tak rýchlo neprenášali do bankového sektora úzko previazaného medzi jednotlivými krajinami menovej únie. Prerušenie tejto silnej väzby by malo znížiť celkové systémové riziko. Aj z tohto dôvodu okrem iných prechádza regulácia najväčších bankových domov pod ECB.

Pre európsky bankový sektor to teda znamená poznanie svojho najslabšieho článku a najväčšieho rizika. Pre Taliansko len ďalšiu komplikáciu už i tak pomerne ťažkej situácie a ďalšiu výzvu. Taliani sa dlhodobo trápia so stagnáciou až recesiou, nie sú schopní zvýšiť konkurencieschopnosť, naštartovať ekonomiku a navyše dlh naďalej rastie. Krajina okrem ekonomických reforiem potrebuje poriadne prečistiť bankový sektor. Potrebuje ho konsolidovať a kapitalizovať. Takto zostáva najcitlivejšia a najviac vystavená prípadným rizikám a turbulenciám.

ECB v testoch nepočítala s defláciou. Neprešlo by testami viac bánk ak by s touto hrozbou v testovacích scenároch počítala?

 

Jiří Cihlář
Next Finance

Pravdepodobne by sitom neprešlo viac bánk. Európska centrálna banka by však bola sama proti sebe, keby z jej testov vyplynulo napríklad to, že celý juhoeurópsky bankový sektor je nestabilný. Testy simulovali určitý scenár, ktorý by mohol v eurozóne nastať. Je pravdou, že parametre tohto scenára mohli byť nastavené prísnejšie.

 

Radoslav Kasík
Across

Určite by ich bolo viac. Scenár deflácie je nebezpečný a ťažko predvídateľný. Pokles cien vedie k odkladaniu nákupov, spotreby a výdavkov. Vytvára tak tlaky na ďalší pokles cien produkcie, aby mohla byť predaná a umiestnená. Klesajú tak príjmy firmám a tie sú nútené znižovať náklady. Časom siahajú po nižších mzdách, čím len ďalej znižujú dopyt a celá ekonomika sa tak cyklí v nebezpečnej deflačnej špirále, z ktorej sa ťažko vyskakuje. Deflácia je najväčší postrach centrálnych bankárov. Je vysoko pravdepodobné, že prípadná deflácia bude mať podstatne horšie dopady na úverové trhy, ekonomiku i biznis bánk. Ťažko však aj predvídať, čo by sa v takom prípade dialo.

Alexander Ač, Global Change Research Centre
Aj keď sa pokles ceny ropy dal rámcovo očakávať, to, kam až nakoniec klesne, nevie povedať nikto. Priestor pre pokles ešte určite existuje, niektorí analytici predpokladajú priblíženie sa ceny až ku hranici 20 dolárov. Toto by som považoval za absolútne minimum. Avšak už keby cena ropy ďalej neklesla, máme zarobené na obrovské geopolitické problémy už teraz. Problémy na Ukrajine či Blizkom východe sú len predohrou. Zároveň tiež ťažba na mnohých ropných poliach nie je návratná a prídu bankroty energetických firiem a najexponovanejších štátov, ako napríklad Venezuely. Hoci nepredpokladám, že euro vo svojej súčasnej podobe prežije viac ako 10-15 rokov, netrúfam si odhadnúť, aké turbulencie ho čakajú tento rok. Európa doteraz ukázala pomerne veľkú odolnosť. Očakávam však ďalší pokles hodnoty eura.

Jiří Cihlář, Next Finance
Určitá psychologická bariéra leží na úrovni 40 dolárov za barel. Pri prepade cien "čierneho zlata" na túto úroveň by mohli arabské krajiny predsa len začať obmedzovať ťažbu, a tým posunúť cenu ropy vyššie.

Euru aktuálne škodia dve veci:

1. Politická búrka v Grécku

2. Pád eurozóny do deflácie. Práve k tomu prispievajú nízke ceny energií vrátane ropy. To pravdepodobne povedie k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky Európskej centrálnej banky, čo sa prejaví ďalším oslabením európskej meny.

Stanislav Pánis, J&T Banka
Ťažko povedať, kde nájde ropa svoje dno, keďže ostatný vývoj na jej trhu je riadený skôr sentimentom a psychológiou ako nejakými reálnymi ekonomickými faktormi. Každopádne rastú stávky na pokračovanie poklesu až k úrovniam pod 30 dolárov, keď put opcie dosahujú veľkosť 1,7 násobku fyzických zásob na najznámejšom skladovacom termináli ropných zásob USA v Cushingu, Oklahoma. Celkovo však možno očakávať, že ceny ropy ostanú nízke na dlhšie obdobie, keď Saudská Arábia bude chcieť z trhu vytlačiť alternatívnych producentov z bridlíc v USA, ktorí majú vyššia náklady.

Kamil Boros, X-Trade Brokers
Hlavné faktory poklesu eura voči doláru vidíme tri. Po prvé je to očakávané kvantitatívne uvoľňovanie v eurozóne, po druhé je to silný vývoj americkej ekonomiky v posledných kvartáloch, ktorý tlačí dolár nahor a po tretie je to aktuálny vývoj v Grécku, ktorý vyvoláva obavy o schopnosť eurozóny prežiť v súčasnej zostave.

Eurodolár je v súčasnosti mimoriadne rozkývaný a tak sa jeho ďalší vývoj prognózuje ťažko. Z nášho pohľadu je totiž v súčasnom kurze započítané zvyšovanie úrokových sadzieb v USA a silné uvoľňovanie v eurozóne. Čo však v kurze je započítané len čiastočne, to je odchod Grécka z eurozóny. Negatívny vývoj v tomto smere má ešte potenciál zatlačiť euro nadol. Pokiaľ ale situácia okolo Grécka ustane (napr. sa im podarí reštrukturalizovať bez odchodu z eurozóny, alebo zo svojich požiadaviek ustúpia), tak sa prikláňame k názoru, že by sa situácia mohla upokojiť, nakoľko v kurze už je započítaný diametrálne odlišný vývoj politík FEDu a ECB. V prípade FEDu by som dokonca povedal, že optimistický vzhľadom na vývoj inflácie.

Vladimír Gešperík, Capital Markets
Ropa klesá preto, že jej je na trhu veľa a to z dvoch dôvodov. Rastie ponuka a klesá dopyt, preto tak rýchly pokles. Euro oslabuje, pretože dolár posilňuje takmer voči všetkým menám, a euro bolo niekoľko rokov extrémne nadhonotené. Rovnovážna hranica je 1,2 avšak po rokoch nad 1,3 a 1,4 teraz smerujeme skôr k 1,1 či parite.

Môže byť pokles spoločnej európskej meny aj prínosom pre ekonomiku eurozóny?

Jiří Cihlář
Áno, vďaka tomu by sa mala zlepšiť pozície európskych štátov pri obchode na zahraničných trhoch. Na druhej strane sa táto výhoda prejaví až v druhej polovici tohto roka.

Stanislav Pánis
Európski exportéri sa stanú konkurencieschopnejšími, keďže ich produkty budú na medzinárodných trhoch lacnejšie, čo by mohlo čiastočne prispieť k rýchlejšiemu ekonomickému rastu menovej únie. Slabšie euro by pritom nemuselo výrazne negatívne ovplyvniť spotrebiteľa či dovozcov vzhľadom k nižším cenám energií.

Kamil Boros
Kurz nie je až taký dôležitý, pokiaľ nie je umelo nadhodnotený (umelo nadhodnotený je napr. pre Grécko, Španielsko, Taliansko a Portugalsko voči zvyšku eurozóny, to ale slabšie euro nerieši), prípadne pokiaľ nekolabuje dôvera voči mene (ako napr. v Rusku). Oslabenie eura má víťazov aj porazených. Víťazmi sú exportéri, ktorým sa na trhoch mimo eurozóny a krajín, ktorých kurzy mien sa odvíjajú od eura (CZ, PL, HU, CH...) zlepší konkurencieschopnosť, naopak ťažšie sa bude dýchať importérom.

Alexander Ač
Aj keď doterajší pokles eura súvisí skôr so znovuvynorením dlhových problémov Grécka, ako ropou, ich riešeniu klesajúca cena určite neprospieva. Práve naopak. Tiež bude zaujímavé sledovať, ako zareagujú centrálne banky, najmä európska a americká. Pokles eura niektorým štátom vyhovuje (tzv. "periférii"), iným nie (jadru), nedá sa to teda paužalizovať. Celkovo bude mať klesajúce euro na eurozónu negatívne dôsledky, podobne ako má klesajúci japonský jen na ekonomiku Japonska.

Vladimír Gešperík
Áno, oslabenie meny pomôže, ale potrebujeme ísť na paritu a musí skončiť hedging viacerým výrobcom, ktorí sa chránili pred posilňovaním eura hedgovaním. To by sa prejavilo stabilizáciou poklesu rastu HDP a skôr oživením. Najskôr v Nemecku a neskôr aj v iných krajinách. Bohužiaľ sankcie voči Rusku tento stav oživenia oddiaľujú a prehlbujú pokles eura.

Potvrdil to hovorca slovenského prepravcu plynu Vahram Chuguryan. Tento kontrakt pritom zaväzuje ruský plynárenský koncern platiť tranzitné poplatky minimálne za 50 miliárd metrov kubických plynu ročne aj v prípade, že komodita sa cez infraštruktúru Eustreamu dodávať nebude.

Slovensko, ktoré susedí s Ukrajinou, je hlavným vstupným bodom ruského plynu do Európskej únie a juhovýchodnej Európy. Jeho postavenie ako tranzitnej krajiny sa oslabí, ak Rusko vybuduje plánované plynové prepojenie do juhovýchodnej Európy cez Turecko. "Zatiaľ sme nedostali žiadnu oficiálnu informáciu z ruskej strany, že tranzit plynu sa po roku 2020 zastaví," uviedol Chuguryan. Ako dodal, kontrakt je v tomto smere jednoznačný. "Nie je to niečo, o čom by sme museli rokovať," tvrdí.

Tlačové oddelenie ruského Gazpromu odmietlo tieto informácie komentovať. Rusko, ako najväčší dodávateľ zemného plynu do Európskej únie, sa pritom snaží hľadať cesty, ako sa vyhnúť ukrajinskej plynárenskej sieti pre spory týkajúce sa cien a obvinenia z nesplateného dlhu Ukrajiny.

Strata tranzitných príjmov by pritom bola silnou ranou pre ukrajinskú ekonomiku. Gazprom sa vlani vzdal myšlienky projektu South Stream za 45 miliárd dolárov po tom, čo sa vzťahy Ruska a Európskej únie zhoršili kvôli konfliktu na Ukrajine. Plánovaný plynovod do Turecka by sa pritom mohol rozšíriť do juhovýchodnej Európy cez Grécko.

Eustream navrhuje alternatívne plynové prepojenie, ktoré by zvýšilo tranzit zo Slovenska do juhovýchodnej Európy cez Rumunsko, čo by zabezpečilo transport až 21 miliárd metrov kubických plynu. Projekt s pracovným názvom Eastring by mal byť pripojený na tzv. Turecký prúd cez Bulharsko, vyhlásil slovenský premiér Robert Fico minulý týždeň počas návštevy Ruska. Fico pritom ešte v januári uviedol, že plynový kontrakt medzi Slovenskom a Ruskom má hodnotu stoviek miliónov eur.

(1 EUR = 1,1162 USD)

Medzinárodná agentúra Moodys zrazila úverový rating Venezuely do predbankrotovej kategórie C a varovala pred jeho ďalším zhoršením. Podľa Moodys sa v dôsledku zlej ekonomickej politiky ľavicovej vlády zvyšuje riziko hospodárskeho a finančného kolapsu krajiny.

"Venezuela sa stretáva so stále udržateľnými makroekonomickými nerovnováhami, vrátane strmo rastúcej inflácie a prudkého znehodnotenia paralelného výmenného kurzu," uviedla Moody´s. "Kvôli zhoršeniu týchto problémov v dôsledku vládnej politiky sa vysoko zvýšilo riziko hospodárskeho a finančného kolapsu," dodala.

Za americký dolár sa na čiernom trhu musí dať desaťkrát viac dolárov než v oficiálnom kurzov. Krajina zažíva rozsiahly nedostatok tovaru, devízové ​​rezervy sú nebezpečne nízke a ekonomický rast je slabý. Prudký rast výnosov zo štátnych dlhopisov na viac ako 15 percent na začiatku decembra z necelých desiatich percent v máji navyše naznačuje, že schopnosť krajiny získavať peniaze na trhu sa nebezpečne znížila.

Analytikov sme sa pýtali, či je riziko bankrotu Venezuely reálne a čo je za problémami tejto krajiny.

Alexander Ač
Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne

Zvýšenú medzinárodnú pozornosť si Venezuela vyslúžila nedostatkom toaletného papiera v septembri tohto roku. Nasledoval nedostatok potravín, výpadky elektriny a ďalšie problémy. Súčasná dlhová situácia z pohľadu vládneho dlhu v pomere k HDP nie je neobvyklá a aktuálnych 49 % dlhu ku HDP má ďaleko od rekordných 72 % z roku 1994. Trend je však, tak ako v prípade veľkého počtu iných krajín, rastúci. Takisto hrozivo vyzerajúca inflácia blížiaca sa k 50 % nie je z historického hľadiska rekordná, hoci najvyššia od roku 1998. V roku 1989 na chvíľu prekročila 100% hranicu, a o 7 rokov neskôr sa priblížila k 120 %. Samozrejme, tieto udalosti boli spojené s hlbokými spoločenskými a politickými krízami a nepokojmi. A o riziku bankrotu Venezuely sa hovorí od čias vypuknutia dlhovej krízy. Hoci riziko bankrotu nepochybne rastie, a zníženie ratingu ratingovými agentúrami takisto nesignalizuje zlepšovanie vývoja, nie je možné s istotou tvrdiť, že Venezuela v najbližších mesiacoch vyhlási bankrot (skôr nie). V stredne-dobom horizonte niekoľkých rokov sa však Venezuela bankrotu pravdepodobne nevyhne.

Venezuela stále patrí k významným svetovým vývozcom ropy a patrí jej 9. miesto na svete pred Nórskom, takže bankrot krajiny by asi ťažko bolo možné vidieť iba vo vyčerpávaní ropy. Skutočnosť však je, že ťažba ropy od roku 1998 dlhodobo klesá, zhodou okolností rok nástupu Huga Chávesa, kým domáca spotreba (výrazne dotovanej) ropy rastie. Dlhodobo zanedbávaný ropný priemysel, pokles investícií do budúcej ťažby a podpora sociálnych programov na úkor energetickej infraštruktúry, ako aj vysoká miera korupcie situácii určite nepomáhajú. Znárodňovanie stoviek súkromných spoločností a pomýlená menová politika prispeli k výraznému odlivu kapitálu z krajiny. Je tiež na mieste otázka, či sa reálna situácia vo Venezuele zhoršuje viac, ako v iných krajinách Južnej Ameriky, napríklad v Argentíne alebo dokonca Brazílii.

Jiří Cihlář
Next Finance

Riziko bankrotu tejto juhoamerickej krajiny rastie s tým, ako sa v jej ekonomike objavujú ďalšie a ďalšie nerovnováhy. Krajine sa nedarí udržať stabilný ekonomický rast. Navyše inflácia presahuje 50%. Vo Venezuele sa nedajú zohnať niektoré druhy tovaru, v krajine bujnie čierny trh. Ak sa niečo nezmení, krajine reálne hrozí bankrot.

Venezuela by nutne potrebovala prísun zahraničných investícií. Krajina má potenciálnym investorom rozhodne čo ponúknuť. Jej zásoby ropy sú najväčšie na svete. Lenže zahraničné spoločnosti už dopredu odrádza skutočnosť, že režim by mohol znovu znárodňovať, ako za predchádzajúceho prezidenta H. Cháveza. Pritom bez prísunu zahraničného kapitálu krajina nemôže začať vo väčšej miere ťažiť bridlicovú ropu v povodí Orinoka. Ekonomika Venezuely sa tak pohybuje v začarovanom kruhu.

Po prípadnom bankrote Venezuely by nižšia ponuka ropy krátkodobo vystrelila jej cenu smerom nahor. To by pomohlo celej oblasti Blízkeho východu a aj ďalším popredným svetovým vývozcom ropy. Na druhú stranu aj po bankrote krajiny by sa ťažba ropy čoskoro obnovila. Na jej ťažbe je totiž celá ekonomika silne závislá.

Matúš Pošvanc
Upner

Riziko bankrotu Venezuely je určite reálne. Svedčí o tom fakt, že v krajine je 54 % inflácia, začínajú sa prejavovať nedostatky v dodávkach tovaru, či elektriny.

Dôvodom, prečo sa Venezuela dostala do tejto situácie je 15 rokov socialistickej vlády Cháveza a pokračovanie v tejto politike zo strany prezidenta Madura. Predchádzalo tomu znárodňovanie, centrálne riadená ekonomika a v súčasnej dobe to vyzerá, že krajina sa dostala na cestu hyperinflácie. Vtedy sa rozpadá celý ekonomiky ekosystém.  

Namiesto toho, aby súčasná vláda obnovila dôveru v ekonomiku, začne robiť ešte horšie opatrenia od regulácií počnúc, po obviňovanie podnikateľov končiac. A táto politika sa nemá prečo z krátkodobého hľadiska meniť. Krajinu čaká tvrdý pád. Potom bude závisieť od toho, kto nový uchopí moc a akým zahraničným spoločnostiam umožnia tamojší politici investovať v krajine a ako sa zaručia, že sa nezopakuje scenár znárodnenia. Osobne si myslím, že po krachu, sa krajina zameria na spoluprácu s európskymi, či kanadskými spoločnosťami, aby si rovnako ako na Kube, zachovala anti-americkú rétoriku.

 

Boris Tomčiak
Colosseum

Situácia v krajine je veľmi zložitá. Štát zaznamenáva odliv kapitálu, vďaka čomu prepadol objem devízových rezerv na deväťročné minimum. Inflácia dosiahla v októbri 54 percent, čo je nebezpečne vysoké tempo. Pri takejto inflácii prestávajú ekonomické subjekty dôverovať papierovým peniazom. Požadované výnosnosti pätnásťročných venezuelských dlhopisov sú na úrovni 13 percent. Ešte v apríli boli výnosnosti o 4 percentuálne body nižšie. Bankrot Venezuely zatiaľ nie je reálny. Ak však vláda neprijme rýchlo reformy zamerané na stabilizáciu meny a zmenšenie rozpočtového deficitu, tak by v druhej polovici budúceho roka mohla mať problém so splácaním zahraničných záväzkov.

Najväčším problémom Venezuely je rastúci rozpočtový deficit, ktorý sa vláda snaží riešiť kontrolou kapitálu. Zahraniční investori sa boja investovať v krajine. Problematická je aj vysoká inflácia. S ňou chce vládať bojovať pomocou zafixovania cien niektorých tovarov (napr. autá).

Akonáhle začal Fed znižovať mesačný nákup dlhopisov o desať miliárd dolárov, rozvíjajúce sa trhy ihneď pocítili odliv investorov do bezpečnejších prístavov. Kým pumpoval do ekonomiky miliardy dolárov mesačne, investori si z rizikových investícií veľkú hlavu nerobili.

ECB na druhej strane svojou taktikou mŕtveho chrobáka, ktorý len sleduje situácie môže oproti Fedu pôsobiť strnulým dojmom. Stačí však zopár pekných slov jej šéfa Maria Draghiho a trhy sa ihneď pokojnejšie.

Najväčšie nepochopenie však medzi ekonómami vzbudzuje smerovanie japonskej centrálnej banky. Tá sa zúfalo snaží dokázať svetu, že ultra-expanzívna monetárna politika dokáže naštartovať solídny ekonomický rast a dvojpercentnú infláciu. Neúspech tejto politiky však môže mať pre Japonsko neblahé dôsledky.

V Téme týždňa sme sa preto analytikov spýtali, ktorá centrálna banka má najlepšiu menovú politiku a ktorá naopak najhoršiu.

Anketa na konci článku

 

A politiku ktorej centrálnej banky považujete za najhoršiu a prečo?

 

Martin Barto
Sberbank

Podľa mojej mienky najhoršia politika centrálnej banky vzniká vtedy, ak tieto podľahnú tlaku politikov a stanú sa len prevodnými pákami v ich rukách. Príkladom sú centrálne banky vo Venezuele a Argentíne, ktoré dopustili, aby v ich krajinách napríklad fungovali rôzne kurzy domácej meny voči doláru a kde sa inflácia vymyká postupne z rúk. Príčinou je obvykle márny boj s menovou trilémou, do ktorého centrálne banky nútia politici.

 

Ronald Ižip
Trim Broker

Za najhoršiu centrálnu banku považujem Bank of Japan, ktorá stojí na opačnom póle ako ECB. Neschopnosť dosiahnuť za posledných 20 rokov infláciu priniesla znásobenie svojho veľkého experimentu – kvantitatívneho uvoľňovania. BoJ robí najväčšie kvantitatívne uvoľňovanie na svete vzhľadom k veľkosti ekonomiky.  Ak sa jej táto politika nepodarí, bude to mať veľký negatívny efekt na dôveru voči nej. Dokonca, aj keby sa jej to podarilo, je otázne, či vyššie úrokové sadzby nespôsobia bankrot Japonska. Politika BoJ ohrozuje prežitie Japonska tak, ako ho poznáme.

 

Richard Koza
Atwel

Najhoršia je určite Japonská, pretože sa hrá s ohňom absolútnou monetizáciou dlhu a totálneho kolapsu miestnej meny. Je to ale asi spoločný problém centrálnej banky a vlády.

 

Stanislav Pánis
J&T Banka

Mám tendenciu povedať, že ECB, ale nebolo by to objektívne. Relatívne nízka účinnosť jej politiky na podporu rastu je spôsobená skôr nevhodnou architektúrou na akej je postavená menová únia či pomalým tempom reforiem členských štátov. V skutku, Mario Draghi je jeden z najbystrejších centrálnych bankárov na svete, človek na správnom mieste, ktorého trh počúva bez toho, aby musel „vystreliť, čo len jediný náboj“. No jeho moc a kompetencie sú len limitované a aj najlepšie nadizajnovaná menová politika bez vhodnej hospodárskej stačí len na to, aby ekonomika eurozóny bola „zaseknutú na druhom prevodovom stupni.“

Jiří Tyleček
X-Trade Broker

 

Najhoršiu politiku predvádza dlhodobo Bank of Japan (v tesnom závese je potom Fed). Japonci sa už v podstate dve desaťročia stretávajú s defláciou, nízkym rastom. Veľmi pravdepodobne je to čiastočne dôsledok expanzívnej menovej politiky z 80. rokov. BoJ má zároveň najviac uvoľnenú menovú politiku v súčasnosti, keď tlačí v prepočte cca 75 miliárd dolárov mesačne. Pritom sa jedná o tretinovú ekonomiku v porovnaní s USA. Historicky malo Japonsko často problémy s udržaním stabilnej meny. Keď niečo Japonci robia, tak poriadne, a ak by som si mal tipnúť, kto bude mať za pár rokov najväčšie problémy s infláciou, tak Japonsko by bol kandidát č.1.

 

Politiku ktorej svetovej centrálnej banky považujete za najlepšiu a prečo?

 

Martin Barto
Sberbank

Medzi centrálnymi bankami s najlepšou politikou sú podľa mňa v súčasnosti Česká národná banka a Bank of Japan (BoJ).
ČNB sa darilo v neľahkom období dávať jasné signály trhu a udržiavať finančnú stabilitu. Po vyčerpaní možností v oblasti úrokových sadzieb prikročila k ďalšiemu nástroju – kurzu koruny. Slabšia koruna by mala pomôcť českému vývozu, a tým zamestnanosti, domácemu dopytu a investíciám.
BoJ sa snaží bezprecedentnými krokmi pomôcť ukončiť dlhé obdobie ekonomickej stagnácie a povzbudiť dopyt a investície. Dôležité je, že tieto kroky sa uskutočnili po mnohých rokoch keď síce politicky nezávislá BoJ sa viac-menej len prizerala a nebola schopná zmeniť menovú politiku.

 

Ronald Ižip
Trim Broker

Za najlepšiu centrálnu banku považujem ECB. Hlavným dôvodom je, že je konzervatívnejšia ako väčšina ostatných centrálnych bánk. ECB ako jedna z mála centrálnych bánk postupne znižuje objem nákupov cenných papierov, čím podporuje relatívne umiernenú monetárnu politiku. Aj napriek silnému nemeckému krídlu, celá jej politika je viac menej „z núdze cnosť“, keďže ECB by rada vstúpila do programu kvantitatívneho uvoľňovania, len nevie ako. ECB je príkladom, že na dobrú politiku centrálnej banky stačí, aby nebola príliš aktívna.

 

Richard Koza
Atwel

Ťažko povedať, ktorá centrálna banka je najlepšia. Každá centrálna banka pracuje na svojom domácom piesočku, jediný FED má vplyv aj na zvyšok sveta. Dá sa povedať, že v tomto kontexte si nevedie americký FED zle.

Stanislav Pánis
J&T Banka

Veľa závisí od uhľu pohľadu. Na jednej strane je na slobodnom trhu každá centrálna banka ako monopol tvorby peňazí  a manipulátor úrokových sadzieb nesystémovým prvkom, ktorý ovplyvňuje alokáciu kapitálu a môže byť zdrojom potenciálnych nerovnováh, vrátane príjmových, a bublín. Z tohto pohľadu nemožno žiadnu politiku centrálnej banky označiť za dobrú.

Ak sa však na centrálne banky budeme pozerať ako na „status quo“, všetkým hlavným svetovým centrálnym bankám sa v ostatnom čase, najmä použitím neštandardných nástrojov menovej politiky, viac či menej úspešne darí udržiavať stabilitu cenovej hladiny a podporovať hospodársky rast a finančnú stabilitu ako ich hlavné ciele. Netrúfam si povedať, politika ktorej banky je najlepšia, keďže každá pôsobí v relatívne odlišných podmienkach a  mnoho externých faktorov nedokážu ovplyvniť, čo má následne vplyv na účinnosť ich krokov.

 

Jiří Tyleček
X-Trade Broker

Z dlhodobého hľadiska preferujem umiernený postoj centrálnych bánk v menových otázkach. Teda takých, ktoré nechávajú trh riešiť svoje problémy. Príliš nemanipulujú s cenou peňazí a nevytvárajú programy typu kvantitatívneho uvoľňovania. Umiernenú politiku je však v posledných rokoch nájsť ťažké.  Veľké centrálne banky robia v posledných rokoch prakticky to isté, len používajú trochu iné nástroje. Ak by ma mučili, povedal by som na prvom mieste Bank of England, ktorá to so zásahmi nepreháňala a robustný britský bankový systém ustál krízu. To, že sa do nej dostal aj s prispením BoE je však ďalšou kapitolou ....

Slováci sa môžu pripraviť na to, že im budúca návšteva čerpacej stanice nepríjemne prevetrá peňaženku. Ceny pohonných hmôt budú totiž v blízkej dobe rásť. Môže za to napätá situácia na Ukrajine a stupňujúce sa násilie v Iraku. Práve Irak môže za to, že ropa sa naladila na rastovú vlnu. Po tom, čo sa ozbrojenci z organizácie Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) prehnali severným Irakom a v pláne majú dokonca dobyť Bagdad, svetové finančné trhy znervózneli a ropa vyskočila nahor.

Konflikt naberá pomerne veľké rozmery a destabilizuje celý región, čiže nemusí byť ohrozený len Irak. Situácia na trhu s ropu je teda komplikovaná ale ostatní producenti ropy sú pripravení prípadné straty nahradiť. Extrémny nárast ceny čierneho zlata zatiaľ očakávať nemusíme avšak túto neistotu aj tak pocítime na čerpacích staniciach. Podľa analytikov môžu ceny benzínu a nafty stúpnuť o 5 až 10 percent.

V Téme týždňa sme sa analytikov pýtali, ako násilie v Iraku ovplyvní cenu ropy a ako to pocítia Slováci na svojich peňaženkách.

Ako vysoko môže stúpnuť cena ropy a čo ešte má na jej vplyv rast?

Peter Bukov
Capital Markets

Základný cieľ je 120 až 130 dolárov je, ak by došlo ku ďalším geopolitickým komplikáciám, tak reálnych je aj 150 dolárov neskôr tento rok. Zásoby ropy v Americkom Cushingu klesajú od leta minulého roka a sú na najnižších úrovniach za posledných šesť rokov a spolu s motoristickou sezónou taktiež nahrávajú rastu cien ropy. Treba ale myslieť na to, že takto vysoké ceny ropy výrazne pribrzdia ekonomický rast a môžu spôsobiť ekonomickú katastrofu.

Radoslav Kasik
Across

Priestor je vždy nelimitovaný, ale nemyslím si, že má veľkú pravdepodobnosť. Ropy je podľa mňa aktuálne vo svete dostatok. Nové metódy vŕtania umožňujúce získať ropu z ložísk predtým nedosiahnuteľných a klesajúca spotreba vo vyspelom svete sa podpisujú pod balansovaný trh. USA sa stávajú sebestačné, Európa sa tiež veľmi opatrne vydáva ich cestou a spotreba je stále efektívnejšia. Silný dopyt ešte udržujú niektoré rozvíjajúce sa krajiny ako Čína, no i pri nej očakávam skoré dosiahnutie vrcholu spotreby.

Samozrejme nie sme stále v takom stave, aby dianie v Iraku bolo irelevantné. No ako dokladuje i vývoj trhov ropy, nejde zatiaľ o nič závažné. Severomorská ropa Brent minulý týždeň narástla cez 4 percentá, podobne americká WTI. Nejde o nič dramatické. Napriek tomu nechcem situáciu v Iraku a jej význam nijako podceňovať. Stále ide o druhého najväčšieho producenta v rámci OPECu, produkujúceho približne 4 percentá svetovej ponuky. Výpadok by potlačil ceny ropy určite ešte vyššie. Našťastie gro ložísk je na juhu krajiny, kam sa boje zatiaľ nedostali. Sever nie je chudobný, no dlhodobo je kontrolovaný Kurdmi, ktorí predávajú ropu na vlastnú päsť. Rizikom sú potom prípadné ropovody smerom na sever.

Týmto téma ešte ale nekončí. Konflikt naberá pomerne veľké rozmery a destabilizuje celý región, čiže nemusí byť ohrozený len Irak. Ide o sektársky konflikt medzi dvoma odnožami islamu - Sunnitmi a Šítmi. Tento konflikt je dlhodobým problémom Iraku, ktorý je rozdelený medzi dve vetvy zhruba identicky. Z tohto dôvodu sa do konfliktu interesuje i šítsky Irán. Naopak Saudi ako najmocnejší štát v regióne je rovnako sunnitský a dlhodobo sa moc v láske nemá s Iránom. Snaží sa v rámci Perzského zálivu zostať nestranný, no rebelov v Sýrii nepriamo podporoval. Blízky Východ a Severná Afrika, teda hlavný arabský svet je všeobecne už niekoľko dekád vriacim kotlom, čiže eskalácia a rozšírenie napätia sa nedá vylúčiť.

Rast svetovej ekonomiky zostáva i päť, šesť rokov po kríze stále veľmi vágny a krehký a prudký rast cien ropy rádovo o niekoľko desiatok dolárov ho môže ohroziť. Islamisti ISIS sú dobre vyzbrojení s dostatkom prostriedkov a boj s nimi nebude opäť jednoduchý. Sú to prakticky žoldnieri, ktorí niekdy nič iné nerobili, iba bojovali. Ich rýchly postup naprieč Irakom, rovnako trvalé pôsobenie v Sýrii naznačujú, že majú pevné zázemie a ide o silných protivníkov. Irak je tak na pokraji občianskej vojny, keďže časť jeho sunnitského obyvateľstva rebelov podporuje a pridáva sa na ich stranu voči vládnucim Šítom.

Tomáš Plavec
Trim Broker

Iracká rafinéria, ktorá vyrába benzín má limitovaný vplyv na ceny ropy vo svete. Cena ropy Brent sa dostala na 9-mesačné maximá minulý piatok, keď sa bojovalo o ťažobnú vežu Mosul. Teraz je nižšie. Väčšina kľúčovej infraštruktúry potrebnej pre ťažbu a exporty ropy je na juhu, pričom sa bojuje na severe krajiny.

Môže hroziť nedostatok ropy?

Peter Bukov
Capital Markets

Záleží, ako sa USA postaví k situácii na blízkom východe, pričom je dôležité aj stanovisko Saudskej Arábie. USA môže pomôcť vojensky potlačiť povstanie v Iraku. Naopak, Saudská Arábia môže dodať ďalších 2-3 miliónov barelov denne a tým znížiť tlak na rast ceny. S najväčšou pravdepodobnosťou tak nehrozí nedostatok ropy.

Radoslav Kasik
Across

Nemyslím si. OPEC má dostatočné kapacity suplovať irackú produkciu. Po kríze vzniklo nových konvenčných i nekonvenčných ložísk a spotreba je stabilná. Nezastávam názor, že ropa predstavuje riziko v najbližších rokoch. Zasa nedá sa to ani úplne vylúčiť. Osobne ako väčšie riziko vidím konanie Ruska, ktoré môže časť Európy odstaviť od plynu a ropy. Dopad by bol vážnejší, keďže ide o významnejší región z pohľadu ekonomiky a rovnako i o väčšieho producenta. Tieto dve udalosti (Irak a Ukrajina) spoločne majú väčší potenciál potlačiť ceny fosílnych palív vyššie, čiže úplne vylúčiť nemožno nič. No skôr som názoru, že svet má aktuálne dostatok kapacít uspokojiť spotrebu z iných zdrojov.

 

Tomáš Plavec
Trim Broker

Ropy je dostatok, Saudská Arábia má ešte voľné kapacity.

 

Aký vývoj môžeme očakávať pri cenách pohonných látok na Slovensku?

Peter Bukov
Capital Markets

Bohužiaľ, tu naozaj hrozí aj vďaka oživeniu rastu HDP a predajov áut v Európe rast cien pohonných látok o 5 až 10 percent

Radoslav Kasik
Across

Cena ropy má potenciál ešte stúpať, kým sa situácia na Blízkom Východe a v otázke dodávok plynu na Ukrajinu nevykryštalizuje, čo sa môže mierne premietnuť i do cien na čerpacích staniciach. Ako som však uviedol, nepredpokladám nič dramatické. Alebo skôr sa prikláňam k zvládnuteľnému rastu cien ropy.

 

Tomáš Plavec
Trim Broker

Ak bude vývoj situácie prebiehať podobne ako pri Sýrii počas minulého leta (ceny vydržali vyššie len týždeň), tak vplyv na ceny palív na Slovensku by mal byť minimálny.

ECB ide testami AQR zisťovať, ktoré banky by mohli ohroziť celú eurozónu. Cieľom testov je čo najskôr zistiť, ktoré banky sú v problémoch, aby si európske finančné inštitúcie medzi sebou nebáli požičiavať ako doteraz a potom požičiavali aj firmám - a pomôcť problémovým bankám, ktorých pád by ohrozil finančný systém eurozóny. Preto musia byť testy prísne. Inak stratí svoju dôveryhodnosť aj Európska centrálna banka a nikto už neuverí ani slovám jej šéfa Maria Draghiho, že urobí všetko pre to, aby zachránil euro. Pritom práve dôvera finančníkov v to, že Draghi v prípade núdze splní, čo sľúbil (a pomôže zadlženým európskym krajinám nákupom ich dlhopisov), vlani fakticky zachránila eurozónu pred rozpadom.

Znamená to, že Draghi po vykonaní testov môže oznámiť, že niektoré európske banky sú pred bankrotom. Potom by krachujúce banky mala reštrukturalizovať špeciálna európska inštitúcia a dať im peniaze zo spoločného európskeho fondu. Ani táto inštitúcia, ani fond však ešte neexistujú.

Návrh, ktorý počíta s vytvorením fondu vo výške 55 miliárd eur, síce už vypracovala Európska komisia, ale proti sa postavili niektoré bohatšie krajiny na čele s Nemeckom. Nepáči sa im, že by museli dávať svoje peniaze do cudzích bánk, ktoré si tamojší regulátori zle strážili. Zároveň chcú v novom systéme väčší vplyv národných vlád, než sa pôvodne plánovalo.

Nemecko preto začalo tvrdiť, že návrh Bruselu je proti európskemu právu a je najprv potrebné zmeniť základné zmluvy EÚ.

Analytikov sme sa pýtali, ako by mala ECB postupovať. Či je vytvorenie európskeho fondu pre banky vhodným riešením a či naozaj hrozí rozpad eurozóny.

ECB stojí pred ťažkou úlohou. Ak nastaví testy slabo, podkope to jej autoritu, ak prísne, môže sa ukázať, že niektoré banky sú pred bankrotom? Ako by mala ECB postupovať?

Martin Barto
Sberbank

ECB nebude robiť nejaké testovanie v zmysle skúmania odolnosti bánk na rôzne možné scenáre. Ide tu o preverenie kvality aktív v súvahe, a súčasne preverenie vnútorných ratingových modelov bánk. Týka sa to asi 130 bánk, na ktoré má ECB dohliadať v rámci jednotného dohľadu - SSM. ECB určite nastaví kritéria tak, aby ešte pred zavedením SSM získala realistický obraz o stave bánk a primäla členské štáty konať. Kritéria budú preto tvrdé. V tejto súvislosti si treba spomenúť na dve stresoveé testovania, ktoré uskutočnila Európska banková autorita, a ktoré neodhalili závažné problémy v niektorých testovaných bankách. Presne takémuto scenáru sa musí ECB vyhnúť, inak jej hrozí závažné reputačné riziko.
 

Stanislav Pánis
J&T Banka

Až v druhej polovici októbra bude známe, ako bude dizajnovaný program hodnotenia kvality aktív (AQR). Celkovo sa však domnievam, že ECB bude mať záujem urobiť rigoróznu a teda aj dôveryhodnú kontrolu vzhľadom k tomu, že koncom roka 2014 preberie dohľad nad bankami. Samozrejme existujú tlaky, aby hodnotenie kvality aktív nebolo príliš prísne. ECB by totiž mohla nálezmi zahanbiť národných regulátorov a ich vlažný dohľad. Navyše aj časť bánk bojuje v zákulisí, podľa magazínu The Economist, za to, aby ECB „privrela jedno oko“.  Mohla by totiž zistiť, že komerčné banky používajú neadekvátne modely rizikových váh aktív, aby si zlepšili kapitálovú primeranosť. Odhalená pravda o „kostlivcoch“ v bilanciách bánk by potom mohla paradoxne vyvolať nervozitu na trhu.
 

Boris Tomčiak
Colosseum

Stress testy európskych bánk sa už v minulých rokoch robili a ECB má k dispozícii i mnoho ďalších údajov o bankách. Jej analytici by už v súčasnej dobe mali byť schopní určiť podkapitalizované banky, aj keď v vzhľadom ku komplexnosti finančných inštrumentov je nutné počítať s možnosť negatívneho prekvapenia. ECB pravdepodobne nastaví nové stress testy tak, aby pri najhoršom cez ne neprešlo len niekoľko málo nevýznamných bánk.

Jiří Tyleček
X-Trade Broker

Testy sa zatiaľ iba plánujú, ale nepochybujem, že budú nastavené tak, aby na jednej strane neukázali na žiadnu katastrofu, ktorá by rozhodila finančné trhy, na stranu druhú nemôžu ukázať, že situácia je stabilná vo všetkých oblastiach. To by vyzeralo veľmi nedôveryhodne.

Testy v minulých rokoch boli skôr pre srandu a finančné trhy ich príliš neakceptovali. ECB by mala s testami počkať. Pripadá mi to podobne zmätočné, ako zavádzanie dane z finančných transakcií. Nikto nevie čo a ako.

 

 

Brusel navrhuje spoločný európsky fond pre banky, ktoré sa ocitnú v problémoch.  Je tento fond vhodným riešením problémov?

 

Martin Barto
Sberbank

Ak má existovať jednotný dohľad nad bankami, musí existovať aj spoločný fond ochrany vkladov a jednotný mechanizmus na riešenie krízových situácií. Inak jednotný dohľad nemôže fungovať.

Stanislav Pánis
J&T Banka

Je to riešenie, ktoré finančné trhy privítajú, keďže vytvára určitú záchrannú sieť v prípade problémových bánk a zabraňuje šíreniu „nákazy“. Celkovo však ide o riešenie, ktoré je na míle vzdialené od princípov kapitalizmu. Trh by mal určiť, ktorá banka prežije, a ktorá naopak skrachuje, pričom straty by mali niesť akcionári, držitelia dlhopisov a ďalší veritelia. Z tohto uhľa pohľadu to je nesprávne riešenie.

Boris Tomčiak
Colosseum

Fond na záchranu bánk je dobrou správou pre samotné banky a ich zákazníkov, ale je zlou správou pre ostatných daňových poplatníkov, ktorí fond budú prakticky financovať. Vznik fondu by mal byť sprevádzaný prísnejším dohľadom bánk a väčším finančným zaťažením ich akcionárov, teda majiteľov.

Jiří Tyleček
X-Trade Broker

ECB je v pasci, pretože tu nemáme jednotný bankový trh, jednotnú reguláciu a bohaté krajiny nechcú "dotovať" banky, ktoré urobili chyby pod dohľadom cudzieho regulátora. Spoločný fond je chyba, ale fungovanie eurozóny si ho vyžaduje.

 

Fond by mal mať kapacitu 55 miliárd eur. Je to dostatočná suma?

 

Martin Barto
Sberbank

Práve AQR ukáže ako banky na to sú a bude nutné chýbajúci kapitál doplniť. Zdroje by mali tak byť alokované pre budúce problémy, nie pre minulé.

Stanislav Pánis
J&T Banka

Nedokážem to v tejto chvíli odhadnúť. Závisieť to bude od toho v akom stave bude bankový sektor, dôvera investorov, ekonomika eurozóny a pod..

Boris Tomčiak
Colosseum

Táto suma by stačila na záchranu niekoľkých menších až stredne veľkých inštitúcií.

Jiří Tyleček
X-Trade Broker

S trochou zveličenia by som povedal, že žiadna suma nie je dostatočná. Problémy jednej banky okamžite vyvolávajú obavu o zdravie druhých. K dominu na bankovom trhu v rade biliónov eur potom nie je ďaleko. Mohlo by sa zdať, že spoločná regulácia a postup je práve preto dobrým riešením. Ale nie je tomu tak. Riešia sa problémy, ktoré vznikli predchádzajúcou reguláciou. Nakoniec sa dostávame do situácie, keď banky sú nedotknuteľné, nemôžu skrachovať a rastie ich moc.

 

Budú vôbec chcieť bohaté krajiny pumpovať ďalšie peniaze do cudzích bánk? Ak nie, čo to bude pre eurozónu znamenať. Je rozpad reálny?

 

Martin Barto
Sberbank

Podľa mojej mienky AQR a tlak ECB na členské štáty, aby ešte pred spustením SSM zaistili doplnenie kapitálu do bánk, resp. vyriešili problémy s nesolventými inštitúciami, zvýši podstatne vierohodnosť celého projektu bankovej únie a zníži riziko že jedny budú platiť za minulé hriechy iných.

Stanislav Pánis
J&T Banka

Zatiaľ existuje politická vôľa robiť všetko pre to, aby sa eurozóna nerozpadla vrátane pumpovania peňazí do bánk. Menová únia je projekt, do ktorého bolo investovaného veľa politického kapitálu. Vývoj smeruje skôr k užšej integrácii, k bankovej, fiškálnej a politickej únii a to aj napriek tomu, že z ekonomického hľadiska to nemusí byť prínosom. Aktuálne je teda riziko jej rozpadu výrazne nižšie ako pred niečo vyše rokom. A to aj vzhľadom na relatívne pokojnú situáciu na finančných trhoch a oživujúcu sa ekonomiku.

Boris Tomčiak
Colosseum

Rozpad eurozóny zatiaľ nie je reálny. Pre bohaté národy je pumpovanie peňazí do bánk z krátkodobého hľadiska prínosné. Napríklad Nemecko zažíva silný ekonomický rozmach, keďže tamojšie banky sa vďaka jednoduchému prístupu ku kapitálu neboja poskytovať úvery. Z dlhodobého hľadiska na seba preberajú bohaté národy pri záchranných aktivitách pomerne veľké bremeno. Jeho riešenie ale bude nutné až za niekoľko rokov. Politici väčšinou uvažujú v  horizonte maximálne do ďalších volieb.

Jiří Tyleček
X-Trade Broker

Bohaté krajiny nebudú chcieť dlhodobo dotovať cudzej banky bez toho, aby mali nad týmito bankami kontrolu. To je logické. Podľa môjho názoru bude určitý spoločný postup nakoniec schválený a dôjde k ďalšiemu presunu moci do rúk bohatých štátov a inštitúcií EÚ. Podobne ako vzrástol vplyv Nemecka na štáty južnej Európy v priebehu dlhovej krízy. Rozpad na základe týchto udalostí nie je reálny. Politici budú naďalej eurozónu zaplátať a snažiť sa o jej fungovanie, namiesto aby priznali chyby v samotnom vzniku menovej únie.

Rusko a Čína medzi sebou uzavreli menovú dohodou, ktorá je podľa niektorých zahraničných médií základom pre menový systém, ktorého slnkom už nebude americký dolára.

Trend odklonu od dolára tak dostal nový impulz, ktorý ešte zrýchli snaženie iných krajín zbaviť sa závislosti od tejto meny. Otázka ukončenia hegemónie dolára sa vo veľkom otvorila najmä počas finančnej krízy v roku 2008.

Čína a Rusko majú menovú dohodu, podľa ktorej sa v ich vzájomnom obchode zvýši podiel národných mien, rubľa a jüanu. Cieľ čínsko-ruského plánu je jasný: postdolárová ekonomika, nový svetový poriadok, v ktorom už nebudú stáť v centre len Spojené štáty. Harmonogram jeho budovania je otvorený.

To, že sa obe krajiny v hospodárskej sfére približujú, nie je nijakým tajomstvom. V máji uzatvorili dohodu o dodávke ruského zemného plynu, ktorú prezident Vladimir Putin označil za "najväčšiu zmluvu v dejinách plynárenského sektora bývalého Sovietskeho zväzu". Hodnota kontraktu je 400 miliárd USD (298,82 miliardy eur).

Centrálne banky oboch krajín zatiaľ nezverejňujú podrobnosti o menovej dohode, ani objem obchodov v národných menách. Mohla by to byť však posledná veľká zmluva, ktorú potrebuje Peking pre rastúcu medzinárodnú akceptáciu svojej meny. V súčasnosti sa okolo 75 % obchodnej výmeny medzi oboma krajinami realizuje v americkej mene.

Súčasný menový systém je pozostatkom povojnového obdobia. V roku 1944 sa stal dolár dohodami z Bretton Woods oficiálnou medzinárodnou rezervnou menou, a ním sa doteraz zúčtováva veľká časť svetového obchodu s ropou a inými surovinami. Na tom nič nezmenilo ani skončenie platnosti dohôd z Bretton Woods v roku 1971. Nedošlo k zmenám, lebo k americkej mene ako univerzálnemu svetovému platidlu nejestvovala alternatíva. To prinieslo Spojeným štátom veľké výhody.

Masu dolárov mohli uvoľňovať do obehu prakticky podľa vlastnej ľubovôle. Ostatné centrálne banky sveta ich museli nakupovať svojimi čerstvo tlačenými peniazmi, aby zostali konkurencieschopné. Tieto centrálne banky však nehromadili hotovosť, ale peniaze investovali do amerických štátnych dlhopisov.

Pre Washington vznikala tak situácia "win-win". Jej koniec sa však začal črtať zavedením eura. Spoločná európska mena sa odvtedy podieľa na svetových menových rezervách 25 %. Podiel dolára klesol na 60 %. Podľa britskej Bank Standard Chartered si už 40 centrálnych bánk vytvára menové rezervy aj v jüanoch. Treba ešte prihliadnuť na fakt, že si takmer všetky ázijské krajiny v minulých rokoch silno budovali rezervy v zlate. Voči nemu, "večnej mene", stratil dolár od roku 1999 viac ako 80 % svojej hodnoty.

Čína má už dlhšie rovnakú dohodu ako teraz s Ruskom aj s Japonskom, Kórejskou republikou, Brazíliou a Argentínou, ale aj s Londýnom, Parížom, Frankfurtom a Zürichom.

Má táto dohoda potrebnú silu na to, aby ukončila nadvládu dolára?

 

Alexander Ač

Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne

Táto dohoda určite nemá silu na to, aby ukončila úlohu doláru ako svetovej rezervnej meny. Také vyjadrenia sú skôr súčasťou propagandy. Podobne ako keď Obama vyhlásil, že v dôsledku sankcií sa ruská ekonomika "zastavila". Na druhej strane je dohoda súčasťou dlhodobejšieho a zrýchľujúceho sa trendu, ktorý smeruje k oslabovaniu pozície dolára a nakoniec povedie aj k jeho koncu globálnej dominancie (nielen) do svete financií.

 

Kamil Boros

X-Trade Broker

Nie. Silu na to určite nemá.

 

Jiří Cihlář

Next Finance

Myslím si, že dohoda môže maximálne prispieť k tomu, že nadvláda dolára bude slabnúť. Pre najbližšie obdobie nevidíme alternatívnu menu, ktorá by mala potenciál dolár nahradiť na pozícii číslo 1.

 

Juraj Karpiš

INESS

Nie. Podľa toho aké objemy obchodov, ktoré sa doteraz uskutočňovali v americkej mene nahradí môže hranične prispieť k zníženiu dopytu po amerických dolároch a tým aj jeho status svetovej rezervnej meny.

 

Matúš Pošvanc

Upner

Sama o sebe nie. Ale je to ďalšia časť puzzle, ktorá smeruje k multi-rezervnému systému mien, kde dolár nebude hrať hlavnú úlohu tak, ako dnes.

 

Môže sa hegemónia dolára vzhľadom na dohodu USA a Číny v blízkej dobe skončiť? Ak áno v akom časovom horizonte?

 

Alexander Ač

Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne

Hegemónia sa neskončí iba touto dohodou, hoci tá je súčasťou tohto procesu. Nietorí renomovaní historici svetového finančníctva uvažujú o konci nadvlády doláru niekedy koncom tohoto, respektíve začiatkom budúceho desaťročia. Toto vnímam ako reálny časový horizont, hoci presný rok nemôže stanoviť nikto. Rôzne geo-politické roztržky, viac či menej súvisiace s meniacim sa rozložením síl veľmocí a ich strategickými záujmami, môžu tento proces urýchliť. Destabilizácia krajín Blízkeho východu, ukrajinský konflikt, ako aj rastúce napätie medzi Japonskom a Čínou, to všetko sú prvé príznaky nastávajúcich dramatických zmien v globálnej geo-politike. Historické nezhody medzi krajinami budú slúžiť ako zámienky pre zdôvodňovanie rozhodnutí a budú pôsobiť ako katalyzátory konfliktov. Tento proces by teoreticky mohol byť aj mierumilovný - stalo by sa tak však vôbec prvý krát v histórii. Ekonomické veľmoci sa totiž málokedy nesnažia brániť všetkými spôsobmi svojmu klesajúcemu vplyvu a "zubami nechtami" bránia Status quo (núka sa napríklad analógia s Rímskou ríšou).

 

Kamil Boros

X-Trade Broker

Čínsky Juan je logickým nástupcom dolára v pozícii rezervnej meny. Teda meny, v ktorej s bude vykonávať najviac transakcií a bude ju vo veľkom držať súkromná sféra a centrálne banky. Nie však vďaka dohode s Ruskom, ale kvôli veľkosti Číny. Tento proces však potrvá niekoľko dekád. K tomu, aby sa tak stalo musí Čína predbehnúť USA v pozícii najväčšej svetovej ekonomiky, liberalizovať svoj finančný systém a prestať intervenovať na trhu so svojou menou.

 

Jiří Cihlář

Next Finance

Pozícia dolára môže byť oslabená, ale jeho nadvláda len tak neskončí. Stačí sa pozrieť napríklad na komoditný trh, kde sú ceny surovín kótované v dolároch. A na tom toho nemôžu veľa zmeniť ani rusko-čínske dohody. Je však pravdou, že do budúcnosti začnú centrálne banky svoje rezervy z bezpečnostných dôvodov viac rozkladať. V rezervách začnú hrať významnejšiu úlohu okrem podielu dolára ďalšie meny ako napríklad euro či čínsky juan.

 

Juraj Karpiš

INESS

Každá hegemónia sa raz skončí. Aj pred dolárom boli svetovými rezervnými menami peniaze iných krajín - Portugalska, Španielska, Holandska, Francúzska či Veľkej Británie . Časový horizont si ale odhadovať netrúfam.

 

Matúš Pošvanc

Upner

Každá rezervná mena mala v histórií svoje trvanie od 90 do 120 rokov. Hegemónia dolára sa blíži podľa môjho názoru pomaly ku koncu. Kedy sa to však presne stane si netrúfam odhadnúť. Podľa môjho názoru môže byť spúšťou i ďalšia ekonomická kríza, ktorá na nás čaká.

 

 

Ak by dolár stratil svoju pozíciu, ako by do ovplyvnilo ekonomiku USA a globálnu ekonomiku?

 

Alexander Ač

Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne

V každom prípade nie pozitívne, ak vnímame ekonomický rast ako pozitívnu vec. Podľa niektorých scenárov strata pozície doláru ovplyvní viac či menej takmer každého, nielen v zmysle financií. Na druhú stranu sa črtá možnosť multi-polárneho a viac vyváženejšieho (či skôr menej nevyváženého) sveta než aký máme dnes, kde by fungovalo niekoľko "rezervných" mien súčasne. Kľúčové ale je, akých racionálnych politikov sme si zvolili. Vzhľadom na vývoj situácie v prípade Ukrajiny a degradujúceho Blízkeho východu, kedy takmer ešte "o nič" nejde, sú nádeje na lepší svet minimálne. Môžeme skôr očakávať veľké problémy.

 

Kamil Boros

X-Trade Broker

Rezervná mena na jednej strane umožňuje lepší prístup krajiny ku kapitálu, na druhej strane ale krajina kvôli sile meny prichádza o pracovné miesta predovšetkým v oblasti výroby s nízkou pridanou hodnotou. Pokiaľ by hypoteticky dolár v blízkej budúcnosti stratil pozíciu rezervnej meny, čomu neverím, tak by sa v USA zvýšilo úročenie, zároveň by však dostala podporu podniková sféra, ktorá by sa stala voči zahraničiu konkurencieschopnejšou. V skratke - zmenila by sa štruktúra ekonomiky USA a čiastočne aj sveta, a to tak, že USA by sa časť výroby zo sveta presunula do USA. To ale žiaden katastrofický scenár nie je, skôr prirodzený proces, ktorý sa v histórii zopakoval už viackrát.

 

Jiří Cihlář

Next Finance

Ak budeme hypoteticky uvažovať o tom, že by dolár stratil pozíciu číslo jedna, jednoznačne negatívne by sa to prejavilo na amerických trhoch. Jednoducho dôvera investorov už by nebola taká ako predtým. Napríklad americkej vláde by sa predražilo financovanie dlhu. To znamená, že by vzrástli výnosy amerických štátnych dlhopisov. Čiastočný odliv finančných prostriedkov by zažili aj americké akciové trhy.

 

Juraj Karpiš

INESS

Spojené štáty americké by stratili "nehorázne privilégium" keď si za novovytvorené peniaze vedia vo svete nakupovať reálne statky a výrazným spôsobom by sa im predražilo financovanie ich štátneho dlhu.

 

Matúš Pošvanc

Upner

Správy z USA by nehrali až takú dôležitú úlohu. Zároveň by sa USA dýchalo na poli ich dlhu o niečo horšie. Zároveň by sme videli rast dôležitosti iných mien, resp. existuje i scenár toho, že zúčtovacou a rezervnou menou by sa stali SDR. Možností je viacero. Dokonca nevylučujem v monetárnom svete v budúcnosti ani prechod na tradičné krytie mien komoditami, či rastúci vplyv kryptomien (bitcoin a pod.).

Ceny ropy padajú už niekoľko mesiacov po sebe a atakujú dlhodobé minimá. A to aj napriek nepokojom na Blízkom východe a protiruským sankciám, ktoré ohrozujú ťažbu ropy v tejto krajine.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že cena ropy sa správa iracionálne. Klesá aj napriek tomu, že nestabilita vo svete prudko narastá a najväčší producenti ropy v arabských krajinách sú vo vojne s Islamským štátom.

Bridlica mieša karty

Na pokles cien ropy však tlačí nový fenomén v podobe bridlicovej ropy. Jej ťažba zažíva revolúciu hlavne v USA a prispieva tak k nadproduktivite tejto čiernej tekutiny. To zvyšuje jej zásoby hlavne v USA a presúva váhu na stranu ponuky. Cena čierneho zlata z toho dôvodu klesá. Poklesu ropy tiež pomáha stále silnejší dolár, za ktorého rastom je ohlásená zmena politiky Fedu a spomaľovanie globálnej ekonomiky.

Vývoj cien ropy Brent

Práve spomaľovanie sveta vytvára tlak na producentov ropy, ktorí sa tak musia vysporiadať s poklesom dopytu po tejto surovine. Čína a Brazília ako najväčší konzumenti ropy zápasia so stagnáciou a spotreba všetkých komodít v týchto krajinách klesá. Ďalším dôvodom je to, že Západ dosiahol svoj vrchol v spotrebe ropy a jej spotreba bude hlavne v Európe naďalej klesať. Starý kontinent sa čoraz viac zameriava na obnoviteľné zdroje a postupom času sa bude chcieť čoraz viac zbaviť svoje závislosti na čiernom zlate.

Vojna ropných mocností

Pokles cien ropy hrá do kariet Saudskej Arábii. Tá kvôli vysokej globálnej produkcii ropy a očakávanému slabému dopytu rozpútala cenovú vojnu. Za hlavného rivala Saudov sú považovaní Američania, ktorí ťažbou z bridlíc podrývajú postavenie Rijádu. V tom, kto bude stáť na strane víťazov v tejto ropnej vojne, sa však nezhodujú ani experti.

Saudi chcú opustiť svoju dlhodobú stratégiu držania cien na hranici sto dolárov za barel a zamerajú sa na podiel na trhu. Znížením ceny na hranicu 80 dolárov za barel budú stále vysoko ziskoví, avšak americkí producenti ropy budú mať hlavu v smútku. Ťažba ropy z bridlíc a ropných pieskov sa pri tejto cene stane nerentabilná a nikto predsa nebude ťažiť so stratou. Týmto sa môže časom vyrovnať rovnováha medzi ponukou a dopytom a ceny ropy sa vrátia na vyššie hodnoty. Hranicu sto dolárov však už asi atakovať nebudú.

Saudi však narážajú na odpor ostatných členov OPECu. Tým sa takáto nízka cena ropy príliš nepáči. Venezuela už teraz volá po povzbudení cien, zatiaľ čo Irán by na zaplátanie svojho rozpočtu potreboval ceny na hranici 130 dolárov za barel.

Šejkovia však majú spojencov v Spojených arabských emirátoch, ktoré nebudú mať hospodárske problémy, ani keby ceny ropy padli pod 74 dolárov za barel. To isté však nemôže povedať Rusko, ktoré už teraz kruto dopláca na pokles ropy historickým prepadom rubľa, na ktorého záchranu míňa miliardy dolárov zo svojich rezerv.

Experti citovaní agentúrou Reuters však podotýkajú, že spomaliť americký bridlicový boom nebude pre Saudov ľahké. Podieľa sa na ňom príliš veľa spoločností, ktoré riadia veľké množstvo vrtov. Tých je v Severnej Amerike aktuálne viac ako 1600 a oproti minulému roku ide o 17 percentný nárast. Americká produkcia je tak najvyššia za tridsať rokov. Saudská Arábia a ďalší členovia OPEC sú však pripravení na cenovú vojnu, pretože kalkulujú s tým, že v dlhšom horizonte sú ich náklady na ťažbu ropy nižšie, než v prípade bridlicových ťažiarov. Podobne sa im podarilo destabilizovať ziskovosť produkcie ostatných ropných hráčov v osemdesiatych rokoch. Dobývanie saudskej ropy je totiž omnoho lacnejšie, pretože tamojšie ložiská sú veľké a v malých hĺbkach.

Cena ropy tak môže naďalej klesať a ohroziť rozmach ťažby z bridlíc. Otázkou však zostáva, ako na cenovú vojnu zareagujú producenti ropy v USA.

Analytikov sme sa pýtali, čo je za poklesom cien ropy a ako sa jej cena bude ďalej vyvíjať.

Aké sú hlavné dôvody poklesu ropy? Hovorí sa o zvýšenej ťažbe bridlicovej ropy v USA aj o obchodovaní s ropou zo strany Islamského štátu na čiernom trhu.

 

Miroslav Blahušiak

Capital Markets

Saudská Arábia, ako najväčší producent čierneho zlata z OPEC, je zaviazaná Clintonovcom a celkovo USA. Preto pomáha znižovať ceny ropy pod 80 dolárov za barel, keď na tejto cene je vzhľadom na najnižšie náklady na ťažbu komodity na svete, stále extrémne v zisku. Znamená to, že zvyšujúci sa rozdiel medzi ponukou a dopytom by sa tak rýchlo zmeniť nemusel, pretože OPEC produkciu znižovať pravdepodobne nebude, nakoľko je ochotný akceptovať aj nižšiu cenu. Saudská Arábia tiež nechce prísť o svoj podiel na trhu.

Paradoxne, ťažba v hlbokých moriach, ale aj pranie pieskov v Kanade, znamená už pri 80 dolároch za barel fakt, že sa takto produkujúci producenti ropy dostávajú na nulu, či do straty. Klesajúca/nižšia cena tak znižuje tlak na nové kapacity.

 

Radoslav Kasík

Across

Tých dôvodov je niekoľko, ale v sumáre sa dajú zhrnúť jednoduchou nerovnicou: dopyt rastie pomalšie, alebo stagnuje v porovnaní s ponukou. V prvom rade ide hlavne o spomínanú bridlicovú ropu v Severnej Amerike, ktorá spolu so širšou ťažby ropy z kanadských ropných pieskov výrazne zvyšuje jej ponuku a zásoby. Ropy je doslova v USA veľa.

Druhým dôvodom je zvýšenie produkcie niektorých členov OPECu zasiahnutých domácimi politickými krízami a konfliktami. K plnej produkcii sa pomaly vrátila Líbya a produkciu zvyšuje i Irak napriek prebiehajúcemu konfliktu. Rovnako na trh prúdi pomerne stále veľa neoficiálnej ropy, či už od ISISu, ale aj iných skupín.

Ďalším dôvodom je spomaľovanie svetového hospodárstva. Sankcie voči Rusku, spomaľovanie Číny, ale aj iných rozvíjajúcich sa ekonomík viedli k zreteľnému spomaleniu globálnej ekonomiky, teda aj spotreby komodít. Problémom je hlavne Európa, ktorá opäť balansuje na prahu recesie. Čína nateraz rovnako odmieta zásadnejšie stimulovať ekonomiku, ako by si trh želal, čo viedlo k tiež záveru, že tamojšia ganritúra bude zasa tolerovať ešte nižší rast. A Čína zostáva najväčším konzumentom komodít, preto sa zákonite tento konsenzus premieta do cien ropy.

Štvrtý dôvod by som videl v sile dolára, čo súvisí so spomínaným spomaľovaním svetového hospodárstva, ale aj signalizovaným koncom menových stimulov FEDu, či prípadným utesňovaním politiky. Každopádne vzťah dolára a komodít zostáva nemenný, opačne korelovaný. Posilnenie dolára spôsobuje, že aj pri nezmenenej cene komodity, sú jej dovozcovia z iných krajín používajúci lokálne meny nútení platiť viac v domácej mene, čím by mal tlak na dopyt klesať, preto sa cena komodít prispôsobuje. Inak povedané v iných slabších menách sa cena komodity až natoľko nemení.

A za posledný dôvod by som označil dlhodobejší trend poklesu spotreby ropy. Ťažko sa jednoznačne potvrdzuje, no západ svoj vrchol spotreby určite dosiahol. Zvyšovaním efektívnosti áut a prechodom generovania elektrickej energie na iné alternatívne zdroje ako plyn, jadro alebo alternatívne spôsoby (hydro, solar alebo veterná energia) znižuje spotrebu ropy. Tento pokles bol substituovaný dopytom z rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa ekonomík, no cieľom ich politík je tiež znížiť závislosť na fosílnych palivách zvýšením efektívnosti a presunom zdrojov v prospech obnoviteľných alebo iných alternatívnych zdrojov.

 

Stanislav Pánis

J&T Banka

Na jednej strane stál slabnúci dopyt, špeciálne v Európe a v Číne pre signály spomaľovania sa týchto ekonomík. Na druhej strane bol trh bohato zásobený, špeciálne rekordne rastie produkcia v USA vďaka bridlicovej rope, čo znižovalo potrebu jej dovozov. Navyše zásoby ropy, predovšetkým v USA sú nadpriemerné. Výsledkom bol previs ponuky, ktorý ešte zvyšovala rýchlo sa obnovujúca produkcia v Líbyi, čo malo vplyv najmä na európsky Brent. Mínusom pre ropu sa stal aj posilňujúci sa dolár a znižovanie odhadov jej dopytu viacerými medzinárodnými organizáciami. Navyše OPEC na čele so Saudskou Arábiou zatiaľ nesignalizoval ochotu znižovať produkciu, ale skôr znižuje ceny a súťaží o trhový podiel. Výsledkom bol pokles oboch benchmarkov, WTI aj Brentu o približne 25 percent.

 

Jiří Tyleček

X-Trade Broker

Za poklesom cien ropy stoja obe strany trhového mechanizmu, ktorý určuje vývoj cien - ponuka aj dopyt. Ťažba v krajinách veľkých výrobcov je veľmi vysoká. USA aj Rusko ťažia najviac ropy od polovice osemdesiatych rokov. Pozadu nestojí ani OPEC na čele so Saudskou Arábiou.

Na druhú stranu je neuspokojivý rast dopytu, ktorý je hlboko pod odhadmi. Globálna ekonomika je pod tlakom a spotreba veľkých ekonomík je nižšia. Ani výhľad nie je príliš ružový, zvlášť v Európe, Japonsku, ale tiež napríklad v Číne.

Treba vnímať tiež vplyv amerického dolára, v ktorom je ropa denominovaná. V posledných mesiacoch sme boli svedkami veľkého posilnenia a oslabila prevažná väčšina komodít.

Obchodovanie zo strany Islamského štátu má zanedbateľný vplyv - jedná sa maximálne o stovky tisíc barelov denne. Svetová spotreba je okolo 90 mil. barelov denne. Bridlicová ropa má výrazný dopad. USA ťažia najviac ropy od roku 1986 hlavne kvôli bridlicovej rope. Vysoká ťažba ropy USA znižuje prenesene jej cenu aj inde vo svete, pretože dopyt po importoch suroviny klesá.

 

 

Očakávate, že cena ropy bude naďalej klesať?

 

Miroslav Blahušiak

Capital Markets

Spomalenie ekonomického rastu v krajinách BRIC, ako aj extrémne znižovanie spotreby v automobilovom priemysle, kde sú výrobcovia tlačení emisnými kvótami, a tiež extrémne nízka cena bridlicového plynu spôsobuje, že je skôr zázrakom, že sa cena ropy po roku 2008 dostala opäť nad 100 dolárov. Preto sa ropa dostáva na ocenenia, ktoré jej náležia. Futures kontrakty spolu s množstvom medvedích signálov indikujú ďalší pokles ceny komodity.

 

Radoslav Kasík

Across

Podľa môjho názoru priestor na pokles ceny už nie je veľký. Maximálne by som ho videl medzi 70 a 80 v prípade americkej WTI ropy. Dôvodom je fakt, že to sú kritické hranice, kedy začínajú byť nové nekonvenčné zdroje získavania ropy rentabilné, či už je to spomínaná ťažba bridlicovej ropy alebo ropných pieskov. Pokles ceny na tieto úrovne by viedol k pozastaveniu nových projektov, ale prípadne aj existujúcich, kde náklady na barel vychádzajú vyššie ako trhová cena ropy. Nikto nebude produkovať so stratou. Trhové sily sa potom postarajú o cenu znížením produkcie a dosiahnutím novej rovnováhy medzi ponukou a dopytom. Rovnako ďalší pokles povedie pravdepodobne k úprave produkcie OPECu. Už dnes viacerí členovia volajú po znížení kvót, ktoré zatiaľ odmieta najväčší producent OPECu Saudská Arábia. No ďalší pokles môže viesť k zmene pohľadu na situáciu zo strany Saudov.

 

Stanislav Pánis

J&T Banka

Ostatný pokles sa zdá ako prepálený, veď len od začiatku októbra klesli ceny o vyše 10 percent. Trh je prepredaný a je tak viac pravdepodobne, že by mal prísť odraz nahor. Zo strategického pohľadu však očakávame, že ceny ropy by v dôsledku prevahy ponuky nad dopytom mali byť v priemere v nasledujúcich rokoch nižšie ako v tomto alebo v minulom roku.

 

Jiří Tyleček

X-Trade Broker

Poklesy boli v posledných mesiacoch skutočne extrémne a podľa môjho názoru sa už značne vyčerpali. Pokračovanie poklesov vidím reálne iba v prípade, že by sa naďalej zhoršovala menová politika.

 

Môže sa cena ropy vrátiť k svojim predošlým maximám alebo túto možnosť neočakávate?

 

Radoslav Kasík

Across

Skôr nie. Fundamenty nie sú príliš priaznivé pre ropu, pokiaľ sa dívam na tie predvídateľné. Ponuka zostane vysoká a spotreba bude naďalej stagnovať a jej prípadný rast dokážu nové kapacity pohodlne pokryť. Nevylučujem nejakú korekciu uplynulých strát, no pochybujem, že sa rope podarí dlhodobo opäť usadiť na 100 USD za barel. Samozrejme máme dnes vo svete prítomných množstvo pomerne veľkých a významných geopolitických rizík, z ktorých viaceré majú potenciál narušiť ponuku ropy vo svete a sú značne predvídateľné, čiže pri cene ropy aktuálne platí nikdy nehovorte nikdy. Situácia na Blízkom Východe je veľmi horúca, pozície ISIS zatiaľ nikto vážnejšie nenarušil a konflikt má značný potenciál rozšíriť sa a zasiahnuť aj regióny podstatne bohatšie na ropu (napr. juh Iraku). Prípadne môže eskalovať aj napätie medzi západom a Ruskom ohľadom ukrajinského konfliktu, čo by sa v krajnom prípade premietlo do zastavenia dodávok ropy alebo plynu. Tieto situácie by mali potenciál vyhnať ropu opäť nad 100 dolárov.

 

Stanislav Pánis

J&T Banka

Vzhľadom k dopytovo- ponukovým fundamentom je to málo pravdepodobné a takmer vylúčené. Svet by sa mohol v nasledujúcich rokoch tešiť z lacných energií.

 

Jiří Tyleček

X-Trade Broker

Očakávam, že pokles by mohol byť dlhodobejšieho charakteru. Základom je ale rastúce expanzia globálnej ekonomiky. V súčasnosti sa však deje pravý opak. Jednou z mála príležitostí k rastu sú umelé zásahy - OPEC by mohol výraznejšie znížiť kvóty (to ale nečakám), alebo by rast cien mohlo spôsobiť geopolitické napätie - aj tu však vidím pravdepodobnosť ako nízku.

 

V dnešnej Téme týždňa sme sa analytikov pýtali, ktoré krajiny sú najhoršou voľbou pre investorov. Popri Sýrii, KĽDR alebo Argentíne sa medzi odpoveďami objavila aj Ukrajina, ktorú sužujú protesty. Prečítajte si názory analytikov.

Ktoré krajiny sú najhoršou voľbou pre investorov?

 

Martin Baláž
Slovenská sporiteľňa

Najhoršími destináciami na investovanie sú krajiny s nestabilným politickým systémom, krajiny čeliace občianskej vojne či medzinárodným sankciám. Firmy v takýchto krajinách nemajú istotu, že ich investície nebudú vyvlastnené alebo zničené. Vyberám 3 z nich:
Severná Kórea – geopolitická nestabilita, medzinárodné sankcie, totalitný režim

Južný Sudán – politická nestabilita, občianska vojna

Sýria – občianska vojna

Miroslav Blahušiak
Capital Markets

Na prvé miesto by som zaradil asi Ukrajinu, a to logicky kvôli súčasným problémom, ktoré sú však dlhodobo neriešiteľné. Hovorí sa, že kupovať by sa nemalo v krajine, kde je na ulici krv. Obávame sa, že Ukrajina bude rozdelená na západnú a východnú časť, čo by znamenalo dohodu medzi Nemeckom a Ruskom, no táto možnosť bude pravdepodobne pripadať do úvahy až ako posledná.

Veľmi nezaujímavo tiež vyzerajú akcie Maďarska, kde zasahovanie štátu do tamojšej ekonomiky dosiahlo rozmery takmer plánovanej ekonomiky. Maďarské firmy sú dlhodobo pod tlakom a spolu s daňovým zaťažením a permanentne oslabujúcim forintom je krajina pre investorov naozaj nezaujímavá.

 

Vít Jedlička
Colosseum

V januári z amerických ETF fondov odišlo viac ako 20 miliárd dolárov. Z rozvojových akciových trhov takmer 9 miliárd dolárov. Kým do európskych akciových ETF pritieklo 2,6 miliardy dolárov . Rozvojové trhy sa stali všeobecne v čase obmedzovania kvantitatívneho uvoľňovania Fedom pre investorov nebezpečné. Európa je stále aj napriek kríze vnímaná ako ostrovček stability v porovnaní s krajinami ako je napríklad Argentína. Od polovice minulého roka prepadlo argentínske peso už o 34 percent. Inflácia v Argentíne dosahuje 28 percent a centrálna banka vzdala intervencie proti ďalším prepadom meny.

 

Matej Klenovský
analytik

Všetky krajiny Emerging markets momentálne trpia kvôli súčasnej monetárnej politike Fedu. No jednoznačne najviac z tejto skupiny trpia krajiny s fiškálnym deficitom a deficitom bežného účtu (najmä Brazília, India, Indonézia, JAR a Turecko). Novovytlačené americké peniaze si v posledných rokoch hľadali cestu za vysokým výnosom a tiekli do krajín Emerging markets, kde pomáhali vytvárať bublinu, ktorá dnes pomaly praská.

Krajiny, do ktorých by som neodporúčal investovať, obsahujú všetky tri zložky (ekonomická a politická nestabilita a vysoké znehodnotenie ich meny), no každá v inej miere. Do nominácie sa dostalo mnoho krajín, no za najhoršiu voľbu považujem momentálne Argentínu s Ukrajinou.

V Argentíne, po znovuzvolení prezidentky Fernándezovej, začalo platiť množstvo zákazov a obmedzení ohľadom odlevu finančného kapitálu z krajiny. Centrálna banka dlho kontrolovala vývoj argentínskeho pesa na devízových trhoch a peso zaznamenal prudký pokles najmä po tom, čo vláda nedávno oznámila, že by chcela postupne uvoľňovať túto kontrolu. V priebehu pár dní oslabilo peso o viac ako 10%. HDP pokleslo v priebehu jedného štvrťroka z +2,6% na -0,2% a podľa opozičných analytikov by mala miera inflácie dosiahnuť až 28%! S prudko oslabujúcou menou klesajú aj devízové rezervy krajiny, ktoré sú momentálne na niekoľkoročných minimách. Výhľad Argentíny do blízkej budúcnosti je teda výrazne pesimistický a nové obmedzenia tvoria bariéru pre vstup investorov do druhej najväčšej krajiny Latinskej Ameriky.

Súčasná politická kríza, nestabilita a krvavé protesty robia z Ukrajiny podľa môjho názoru najnevhodnejšiu krajinu na investovanie. Ekonomika sa nachádza v recesii, po deflačnom roku 2012, dosiahla inflácia v roku 2013 úroveň len 0,5%. Centrálna banka po dvoch zníženiach úrokových sadzieb (dnes na úrovni 6,50%), znova uvažuje o ďalšom znížení, čo pravdepodobne podkope základy ukrajinskej hrivne. V roku 1991 sa krajina oficiálne osamostatnila, no dodnes žije pod nátlakom svojho suseda Ruska. Po údajne zmanipulovaných voľbách v roku 2004 sa dostal k moci V. Janukovyč, ktorý neschválil zákony ohľadom prepustenia Tymošenkovej, podporuje spoluprácu s Ruskom a odkladá podpis asociačnej dohody s EÚ, kvôli ktorým pretrvávajú demonštrácie už viac ako tri mesiace. Rusi si chcú Ukrajinu „kúpiť“ prostredníctvom zníženej ceny plynu (cca o 30%) a obrovskými štátnymi pôžičkami (niektoré zdroje hovoria o viac ako 20 miliardách USD). Nebezpečenstvom je, že väčšina úverov je splatných v cudzích menách a pri oslabovaní hrivny tieto úvery pre Ukrajinu pomerne zdražia. Situácia v Ukrajine je absolútne nepredvídateľná, nebezpečná a preto by investície mali túto krajinu obchádzať oblúkom.

Tomáš Menčík
Cyrrus

Ukrajina - aktuálne politické nepokoje výrazne zvyšujú rizikovosť krajiny. Dlhopisy sú nad úrovňou 10%, čo je extrémne riziko. Investori požadujú extrémny výnos v prípade, kedy je extrémne riziko nesplatenia.

Niektoré krajiny Latinskej Ameriky (napr. Venezuela, Argentína) - politické riziko je tam tiež príliš veľké. Zahraniční investori tam musia byť veľmi v strehu, aby ich nepostihlo znárodnenie (napríklad ako španielsky Repsol v roku 2012).

Alžírsko - tam je extrémne ťažké získať pripojenie k elektrike (zaberie to v priemere 5 mesiacov). Registrácia nehnuteľnosti tam zaberie mesiac a pol. Navyše v Alžírsku sú časté politické nepokoje a krajina nie je bezpečná.

 

 

 

Skončí táto akcia-reakcia totálnou obchodnou vojnou? Nami oslovení ekonómovia ostávajú zatiaľ opatrní. Isté je však jedno - následky ekonomických opatrení budú bolieť. A medzi postihnutými krajinami nebude chýbať ani Slovensko.

Viac sa dozviete v odpovediach analytikov na tri kľúčové otázky.

1. Do akej miery zasiahne posledný balíček sankcií ruskú ekonomiku?

Vladimír Gešperík, Capital Markets

Situácia okolo Ukrajiny a Ruska je nepríjemná v tom, že neexistuje win-win riešenie bez toho, aby nebolo na začiatku ešte výrazne horšie. A reálne hrozí intervencia Ruska v podobe ochrany ruského obyvateľstva na Ukrajine, čo prehĺbi krízu a zväčší rozdiely - toto je dnes najväčšia neznáma pre investorov. V tomto prípade teda súčasný balíček určite zníži rast HDP, oveľa horšie je však to, kam smerujeme.

Jiří Cihlář, Next Finance
Kľúčová otázka znie, ako dlho sankcie potrvajú. Krátkodobo totiž sankcie nebudú mať valivý efekt. Až ak by sankcie trvali niekoľko mesiacov, môže Rusko začať bolieť potrebné obmedzenie prístupu na európske kapitálové trhy. Ruské trhy totiž kvôli strate dôvery zápasia s odlivom kapitálu. To kľúčové, na čom stojí ruská ekonomika, sa ale nemení. Rusko totiž ďalej dodáva do Európy energetické suroviny. Pre Moskvu sú totiž kľúčové európske peniaze. Európa zase ešte stále potrebuje ruskú naftu a plyn. Alternatívne riešenia stále ešte nie sú pripravené.

Martin Janíčko, Moody's
Posledný balíček sankcií už bude mať pre ruskú ekonomiku citeľný dosah. Rusko totiž nebude mať ako nahradiť technologické obmedzenia zo strany západu. Krajiny, na ktoré by sa mohol Kremeľ obrátiť, totiž nedisponujú takou úrovňou. Sankcie by tak mohli znížiť HDP o 0,3 až 0,4 percentuálneho bodu.

2. Ktoré krajiny budú víťazmi a porazenými pri účtovaní dopadov sankcií voči Rusku a následných protiopatrení Kremľa?

Vladimír Gešperík
Všetci sme porazení, v určitých okamihoch však ekonomika musí ustúpiť vyšším cieľom.

Jiří Cihlář
Ťažko hľadať víťaza. Sankcie totiž obvykle mávajú len porazených. Do problémov sa môžu dostať firmy, na ktoré boli priamo uvalené sankcie. Sankcie spôsobia určité komplikácie tiež tým európskym firmám, ktoré svoj ​​vývoz smerovali z časti do Ruska, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Prvou možnosťou je, že do Ruska dodávali tovary, na ktoré bola uvalená sankcia. Druhou možnosťou je, že v rámci protiopatrení bude Moskva brániť dovozu niektorých druhov tovaru. (Napríklad poľské ovocie). No a treťou možnosťou je to, že Rusko zrazu na dané výrobky nebude mať peniaze. Čím viac sa totiž bude Rusko dostávať do izolácie, tým menej mu budú dôverovať investori a rubeľ bude oslabovať. Európske tovary sa preto bude zdať pre Rusov stále drahšie. Avšak situáciu európskych firiem by som z dlhodobého pohľadu nevidel tragicky. Buď totiž napätie medzi Ruskom a Európou vyšumí samo, alebo si firmy postupne nájdu nové odbytiská.

Martin Janíčko
Medzi najviac ohrozené krajiny patrí Nemecko a Francúzsko. V prípade Nemecka je priamo ohrozených 30-tisíc pracovných miestpre obmedzenia v energetike. Francúzsko zas môže mať problém kvôli rozsiahlym spoločným projektom v zbrojárskom priemysle. Získať by mohla Čína, ktorá čaká na svoju šancu vo finančnom sektore. Menšie zákazky by mohli získať aj spriatelené krajiny bývalého Sovietskeho zväzu ako Kazachstan, Kirgizsko či Arménsko. Vývoz bude Rusko smerovať aj do Latinskej Ameriky.

3, Ako táto kombinácia ekonomických obmedzení doľahne na Slovensko?

Vladimír Gešperík
Môže iba stratiť. Záleží však na tom, ako bude eskalovať konflikt na Ukrajine, ako dlho bude trvať a k akým sankciám sa prepracujeme. V tomto sú akciové trhy extrémne dobrým indikátorom, keďže niekde niekto už vie ako ďaleko je ochotná zájsť Moskva a ako ďaleko Washigton D.C. A aj podľa toho dnes sa vyvýja hodnota indexov a mien vo svete.

Jiří Cihlář
Slovenský export do Ruska predstavuje len okolo štyri percentá. Z tohto pohľadu nepredstavujú sankcie pre slovenskú ekonomiku až tak veľký problém. Horšie je, že niektoré slovenské firmy sú subdodávateľmi firiem v Nemecku a v iných európskych krajinách, ktorých export je na Rusko viac orientovaný. To je väčší problém.

Martin Janíčko
Sankcie voči Rusku sa Slovenska výraznejšie nedotknú, predpokladám, že Slovensko sa v tejto oblasti nebude ani politicky angažovať. Problém by mohli spôsobiť hlavne plošné protiopatrenia Ruska v oblasti energetiky.

 

Spoločná mena mala byť pre krajiny Európy spôsobom na dosiahnutie ekonomického blahobytu. Čas, kríza a recesie ukázali, že svoju úlohu neplní príliš dobre. 

V Téme týždňa sme sa pozreli na to, ktoré krajiny z eura vyťažili najviac a pre, ktoré je naopak príťažou. Asi nikoho neprekvapí, že podľa analytikou by sa periférii eurozóny žilo oveľa ľahšie a okolo krku by sa jej neuťahovala oprátka dlhov.

Najviac dôvodov na radosť kvôli spoločnej mene však môžu mať Nemci a hneď po nich aj Slováci. Nemecko sa vďaka euru zbavilo konkurencie v Európe a Slovensko vyťažilo a ešte určitý čas môže ťažiť všetko, čo spoločná mena ponúka. Ale dobré časy netrvajú večne, ako ukázal príbeh Írska a naša mala ekonomika by nemala zaspať na vavrínoch.

Budúcnosť ukáže, aké silné základy si euro vybudovalo a kam sa bude aliancia krajín používajúcich spoločnú menu ešte rozširovať. Priestor sa nájde, no silné ekonomiky to určite nebudú.

Analytikov sme sa pýtali, pre ktoré krajiny je momentálne euro príťažou a ako by vyzerali ich ekonomiky, keby si ponechali vlastnú menu?

Pre ktoré krajiny je momentálne euro príťažou. Ako by vyzerali ich ekonomiky, keby si ponechali vlastnú menu?

 

Richard Koza
Atwel

V podstate je príťažou pre väčšinu krajín EÚ. Ale krajiny ako Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Grécko a ďalší by mali o mnoho jednoduchšie situácii ak by mali vlastnú menu. Vďaka možnosti zhoršovať výmenné kurzy by dokázali tieto krajiny udržiavať určitú konkurencieschopnosť ich ekonomík.

Petr Sklenář
J&T Banka

Pri diskusii o výhodnosti eura je nutné si uvedomiť základný fakt. Ekonomiky eurozóny sú veľmi rozdielne z hľadiska mnohých charakteristík - ekonomická úroveň (bohatý sever vs. chudobný juh a východ) a vyplývajúce rozdielne cenové úrovne, zadlženie domácností a vlád (Nemecko verzus periféria), štruktúry a konkurencieschopnosti (Nemecko verzus zvyšok) - teda ide o veľmi heterogénnu (nejednotnú) ekonomickú oblasť a potom jedna menová politika (jedna úroková sadzba, jeden kurz eura) nielen, že niektorým štátom nevyhovuje, ale ona v skutočnosti nevyhovuje ani jednému štátu.

Navyše táto "nevýhodnosť" sa v čase mení. Napríklad, pri vzniku eura bola spoločná mena kvôli vysokému konverznému pomeru nevýhodná pre Nemecko (viď. Ekonomicky nepriaznivý vývoj v rokoch 1998-2004), naopak posledné roky bol relatívne slabší kurz eura výhodný pre nemeckých exportérov, ale uvoľnená menová politika prináša vysoké ceny nehnuteľností a vyvoláva obavy zo vzniku realitnej bublín v Nemecku.

Naopak napríklad v Stredomorie v ​​rokoch 2000-2007 profitovalo z nízkych sadzieb, čo viedlo mimo iné ku vzniku rady bublín (nehnuteľnosti, predlženie domácností apod.). Avšak za posledné roky sú menové podmienky (sadzby + kurz eura) pre tieto krajiny zase príliš utiahnuté a negatívne pôsobia na ekonomický vývoj v týchto krajinách a prehlbujú recesie, zvyšujú nezamestnanosť, čo je aj prípad Talianska.

Jiří Tyleček
X-Trade Broker

Euro je príťažou hlavne pre krajiny južného bloku eurozóny vrátane Francúzska. Svojim spôsobom však nie je naopak vhodné ani pre Nemecko, respektíve je pozitívne pre rast HDP, ale obyvatelia si môžu kúpiť za svoje platy menej importovaného tovaru a služieb. Krajiny tak rozdielne kultúrne a ekonomicky, ako napríklad Grécko a Nemecko, nemali nikdy vstúpiť do spoločnej menovej únie. Menej konkurencieschopným krajinám by sa darilo určite lepšie.

 

Ktorým krajinám euro naopak prináša výhody?

Richard Koza
Atwel

Je to najmä Nemecko, ktoré vďaka menovej únii prakticky zničilo akúkoľvek svoju konkurenciu v Európe. Ostatné krajiny nemôžu znižovať kurzy mien a tým podkopávať cenovú hladinu nemeckých firiem. Vďaka tomu je jasné, že Francúzsko, Taliansko, Španielsko a ďalšie nemôžu teraz Nemecku konkurovať a tak ich ekonomiky nemajú šancu sa bez zmazania štátnych dlhov a určitých ekonomických a právnych reforiem zlepšiť. Pozitíva euro prináša malým krajinám  strednej a východnej Európy a pobaltským krajinám najmä ako bezpečnostná poistka.

Petr Sklenář
J&T Banka

Výhodnosť eura sa pre jednotlivé ekonomiky mení v čase, je rozdielna cez jednotlivé sektory, ale za celých 15 rokov nejde asi povedať, že existuje štát, pre ktorý bolo a je euro v konečnom výsledku jasne výhodné. Napríklad sa nenaplnili očakávania o väčšom ekonomickom prepojení, tj. Rastu vzájomného zahraničného obchodu, či o väčšom prepojení finančného sveta. Napríklad vlani takmer dve tretiny nemeckých exportov smerovali mimo eurozóny, pred 15 rokmi naopak do eurozóny smerovalo 45 percent. Pritom počet členov eurozóny sa za 15 rokov postupne zvýšil z 11 na 18, ale ani toto nezvrátilo opačný vývoj reálnych ekonomických tokov.

Jiří Tyleček
X-Trade Broker

Slovensko patrí medzi niekoľko málo krajín, ktoré na eure zarobili a ešte nejaký čas zarábať môžu. Jedná sa o malú otvorenú ekonomiku, ktorá bohatne na vývoze na západné trhy. Ďalším príkladom by mohlo byť Írsko. Výhody však nemusí prevažovať večne, ako už ostatne Írsko ukázalo …

 

Hoci eurozóna má za sebou oficiálne štyri štvrťroky hospodárskeho rastu, nie je jasné, či sa dostala z recesie. Tvrdí to vplyvná skupina európskych ekonómov, ktorá sleduje zmeny hospodárskeho cyklu. Údajné oživovanie eurozóny je slabé a spojené s len veľmi malým zlepšením na pracovnom trhu. Eurozóna tak môže mať "pauzu počas recesie" a pokles ekonomickej aktivity, ktorý začal na konci roka 2011, môže pokračovať, tvrdí osobitný výbor Strediska pre výskum európskej politiky (CEPR).

Sieť CEPR tvorí zhruba 700 ekonómov, pôsobiacich predovšetkým na európskych univerzitách. CEPR sleduje obdobia ekonomickej expanzie a recesie. Jeho Výbor pre určovanie hospodárskych cyklov eurozóny posudzuje, kedy menový blok vstúpil do recesie alebo sa z nej vymanil.

Výbor nepracuje s obvyklou definíciou recesie, za ktorú sa často označujú dve nasledujúce štvrťroky poklesu hrubého domáceho produktu. Používa širšie vymedzenie a kladie väčší dôraz na vývoj na pracovnom trhu.

Rast miezd v 18 krajinách s eurom za prvé tri mesiace roka spomalil a celkové náklady na pracovnú silu tiež rástli pomalším tempom, čo naznačuje, že medziročná inflácia pravdepodobne zostane nízka. Dáta, ktoré dnes po prvýkrát zverejnil Eurostat, ale ukazujú, že ukazovateľ neobsadených pracovných miest sa v prvom štvrťroku oproti predošlému kvartálu mierne zvýšil.

V Téme týždňa sme sa preto analytikov spýtali, či je eurozóna z recesie naozaj vonku a či je pripravená na ďalšie krízy. 

Je eurozóna z recesie vonku alebo majú členovia CEPRu pravdu? 

Kamil Boros
X-Trade Broker

Z nášho pohľadu je eurozóna ako celok z recesie vonku. Pri niektorých krajinách eurozóny ale ďalšie recesie nevylučujeme. Za najväčších kandidátov považujeme Cyprus, Francúzsko, Španielsko a Slovinsko. 
Vo väčšine krajín sa postupne vypúšťali stimuly, čo prispelo k likvidácii predošlých nerentabilných investícií, ktoré tieto stimuly vytvorili, a štruktúra týchto ekonomík je tak podstatne zdravšia ako bola pred predošlou recesiou. Z nášho pohľadu sú teda v súčasnosti vyhliadky pre udržateľnejší rast podstatne reálnejšie. Samozrejme, vlády sa ale nemôžu opäť vo veľkom púšťať do ďalších stimulov, ktoré by mohli do budúcna vytvoriť ďalšie problémy.

Peter Bukov 
Capital Markets

Áno, vyzerá to tak, že eurozóna je z recesie vonku, minimálne čo sa týka bohatších európskych krajín. Avšak recesia príde ďalšia, ako 40 krát pred tým, kapitalizmus je cyklické usporiadanie hospodárstva. Predstihové indikátory PMI poukázali na jemné spomalenie v poslednom období, nezamestnanosť zostáva stále vysoká a periférne krajiny zápasia s veľkými ekonomickými problémami, ktoré stále neboli vyriešené, ani odstránené.

Stanislav Pánis
J&T Banka

Technicky vzaté, eurozóna je z recesie vonku, keď jej ekonomika rastie na kvartálnej báze už štvrtý štvrťrok za sebou, pričom konsenzus trhu predpokladá ďalšiu postupnú akceleráciu rast v nasledujúcom období. CEPR však nepoužíva štandardnú „mechanickú“ metodológiu pre posudzovanie konca recesie, ale dôraz kladie na skutočnosť, že oživovanie sa rastu je len pomalé a chudokrvné. Podľa CEPR chýbajú signály, že bude udržateľné, preto sa rozhodli vyhlásiť len „prestávku“ v recesii. V skutku situácia sa zlepšuje, ale mnohé problémy ostávajú nevyriešené a vo väčšine štátov chýbajú ráznejšie reformy, ktoré by vytvorili priestor pre rýchlejší ekonomický rast, tvorbu pracovných miest a zlepšenie konkurencieschopnosti. Eurozóna je v situácii, ktorá sa v angličtine označuje ako „muddling through“, teda akési „čľapkanie sa v bahne.“ Systém je stabilizovaný aj s podporou ECB, ale sú potrebné ďalšie kroky na ekonomickú renesanciu 21. storočia na starom kontinente. Kým nebudú urobené, recidíva recesie bude stále rizikom, i keď to aktuálne nie je náš centrálny scenár v najbližšom čase.

Marek Šperlich 
BBI

Problém je vo veľkej byrokracii a nízkej flexibilite pracovného trhu. Nebyť Nemecka bola by na tom Európa oveľa horšie. Vďaka demografickým zmenám, konkurencie z emerging markets a rastúcemu zadlženiu je pravdepodobné, že ďalšiu dekádu sa bude Európa potýkať s veľmi nízkym rastom. Rast bude nižší a dlhší, na to si musíme v Európe zvyknúť.

Je správne, že eurozóna ustupuje od reforiem a škrtov, ktoré sa rozhodla prijať v čase krízy? 

Kamil Boros
X-Trade Broker

Týka sa to len niekoľkých vybraných krajín. Väčšina z nich ku konsolidácii pristupovala zodpovedne. A práve tie krajiny, ktoré nekonsolidovali dostatočne, sú kandidátmi pre návrat recesie, keďže ich ekonomiky stále fungujú na steroidoch, po ktorých vysadení sa časť nerentabilných investícií dostane do problémov.

Peter Bukov 
Capital Markets

Reformy by mala dotiahnuť, škrty už nie sú na mieste. Väčšinou sa jedná iba o plané sľuby politikov v časoch najväčšej paniky a nedôvery, aby upokojili verejnosť a finančné trhy. Po zmene vlády, alebo zlepšení situácie na trhoch (ako vidíme momentálne) sa na sľuby o škrtoch zabudne a môže sa veselo míňať ďalej, až do vypuknutia ďalšieho kola paniky a nedôvery.

Stanislav Pánis
J&T Banka

Nepovedal by som, že ustupuje od reforiem. Väčšina policimakerov presne vie, čo by bolo potrebné urobiť. Ide však o nepopulárne a z krátkodobého hľadiska bolestivé kroky, ktoré sú odkladané alebo sa robia pomalým tempom v čase, keď neexistuje zo strany trhov, aj vďaka ECB,  silný tlak na jednotlivých členov eurozóny. Celkovo možno povedať, že azymut reforiem je správny, len je potrebná väčšia forsáž. Fiškálne protivetry sú v skutku, na rozdiel od minulých rokov menšie, keď krajiny nastavili menej reštriktívnu fiškálnu politiku, čo prispieva k akcelerácii rastu. Priaznivá situácia na finančných trhoch umožňuje takýto prístup, avšak ponúknutý čas od ECB by mal byť využití na rázne reformné kroky a nie opätovne premrhaný, na čo prakticky pravidelne upozorňuje aj samotný prezident centrálnej banky Mario Draghi.

Marek Šperlich 
BBI

To samozrejme správne nie je, ale v Európe rozhoduje 4-5 ročný volebný cyklus. Každý sa chce zapáčiť voličom a momentálne nie je práve "in" škrtať verejné výdavky. Nastupujú na scénu falošní keynesiánci, ako napríklad český prezident Miloš Zeman, ktorí hovoria, že z krízy sa treba preinvestovať. Zabúdajú ale hovoriť, že investovať sa má z prebytkov vytvorených v časoch dobrých. Takže sme zase späť v začarovanom kruhu. Až bude zase problém predať dlhopisy krajín PIGS, tak bude zase na chvíľku "in" znižovanie výdavkov.

Ako sa môže eurozóna pripraviť na ďalšie kolo krízy (čo podľa CEPR príde)? Bude naň pripravená?  

Kamil Boros
X-Trade Broker

Pre prípadný ďalší šok je najdôležitejšie, aby eurozóna mala čo najzdravšiu štruktúru ekonomiky, teda takú, ktorá je čo najmenej závislá od stimulov vlády a centrálnej banky.
Okrem toho je dôležité, aby mala eurozóna čo najviac priestoru tento šok absorbovať, a ten priestor bude tým vyšší, čím nižšie bude zadlženie vlád a domácností a čím vyššie budú úrokové sadzby.

Peter Bukov 
Capital Markets

Príprava spočíva v tom, že dokonči reformy, investuje do infraštruktúry, vytvorí právne prostredia vhodné na podnikanie, bude podporovať investície, tvorbu pracovných miest a zníži reguláciu podnikov, ktorá je v EU veľmi vysoká. Pripravená pravdepodobne nebude, keďže obnova z predchádzajúcej krízy bola len veľmi slabá a jemná a Európa, narozdiel od USA, sa ešte úplne nespamätala.

Stanislav Pánis
J&T Banka

Na recesiu sa sotva dá pripraviť. Ide najmä o výsledok nesprávnych rozhodnutí tvorcov politík. Ak bude reformné úsilie vyššie, čo sa pozitívne prejaví aj v dôvere a raste aktivity jednotlivých ekonomických subjektov, riziko ďalšieho kola krízy sa výrazne zníži.

Marek Šperlich 
BBI

Bola by, keby pokračovala v reformách, znižovala daňovú záťaž a podiel štátu v ekonomike. Lenže teraz sa stane to, že sa budeme zase viac zadlžovať a čakať na ďalší "výplach". Je pár krajín v Európe, ktoré idú správnym smerom. Rozhodne to ale nie je väčšinový trend. Ďalšia kríza bude zničujúce pre krajiny, ktoré sa z tejto krízy dostatočne nepoučili.

Index spotrebiteľskej dôvery na október dosiahol podľa GfK hodnotu 7,1 bodu oproti septembrovej úrovni 7 bodov. Výsledok za september zároveň znamenal mierne zlepšenie oproti pôvodnému odhadu na úrovni 6,9 bodu. GfK uviedol, že ochota Nemcov nakupovať je v súčasnosti najvyššia za takmer sedem rokov, keď vyššia bola naposledy v decembri 2006.

GfK zverejnil údaje deň potom, ako inštitút pre výskum ekonomiky Ifo uviedol, že index podnikateľskej dôvery vzrástol v septembri už piaty mesiac po sebe. Index sa zvýšil na 107,7 bodu zo 107,6 bodu v predchádzajúcom mesiaci.

 

 

Od rozdelenia Česko-Slovenska uplynulo už 21 rokov a ekonomiky oboch samostatných krajín sa vybrali každá iným smerom. Česko nevyužilo potenciál postkomunistického premianta a zaspalo na vavrínoch a Slovensko muselo ekonomicky doťahovať celú V4 po premrhaných deväťdesiatych rokoch.

Zatiaľ čo si všetky okolité krajiny užívali v tomto období významné rasty, Slovensko stagnovalo. Naša krajina sa nemohla zviesť na raste regiónu kvôli neexistujúcej reforme bankového sektora a divokej privatizácii.
Zlý bankový sektor zabrzdil aj českú ekonomiku. K tomu môžeme pridať neefektivitu verejných výdavkov a odkladanie dôchodkovej reformy.

Slovensku sa ako mladšiemu bratovi vďaka ekonomickým reformám zavedeným Dzurindovou vládou podarilo naštartovať ekonomiku a podľa ekonómov z nich žije dodnes a Česku paradoxne pomohla jeho neschopnosť zaviesť včas eur. Vďaka tomu môže teraz využívať kurz meny ako aktívny nástroj hospodárskej politiky. Slovensko kvôli euru o túto výhodu prišlo.

V grafe sa môžete pozrieť na vývoj hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska a Česka v porovnaní so silným Nemeckom. V grafe je jasne vidieť, že HDP Slovenska prudko naštartovalo práve v roku 1998, kedy Dzurindova vláda zaviedla radikálne reformy. Aj napriek tomu, že Česko malo od rozdelenia pred Slovenskom nielen ekonomický náskok, vstúpili v roku 2004 obe krajiny do Európskej únie spolu. Slovensko v roku 2009 prijalo euro a aj vďaka tomuto kroku sa naše HDP na obyvateľa dostalo v roku 2014 na českú úroveň. V Téme týždňa sme sa preto pozreli na to, aké ekonomické kroky sú podľa ekonómov najväčšou chybou Česka a Slovenska po ich rozdelení a ktoré im naopak najviac pomohli.

 

Akú najväčšiu ekonomickú chybu spravilo Česko a akú Slovensko po rozdelení?

 

Martin Barto
Sberbank

V prípade oboch štátov sa nedá hovoriť o nejakých jednotlivých chybách ale skôr o chybných politikách. Okrem toho, niekedy je chybným krokom to, že sa nevenuje dostatočná pozornosť problematickým oblastiam. Česká republika i Slovensko v 90. rokoch nereformovali bankový sektor, čo malo následky jednak v oblasti ekonomického rastu a do istej miery to napomohlo vzniku oligarchických skupín. Na Slovensku bol tento trend ešte zvýraznený divokou privatizáciou v rokoch 1995 – 98. V nasledujúcich rokoch oba štáty však urobili ráznu nápravu v oblasti bankového sektoru a dnes tieto sektory v ČR i SR patria k najstabilnejším v Európe. Obe krajiny však urobili málo pri zefektívňovaní verejných výdavkov a pri zlepšovaní podnikateľského prostredia. Slovensko navyše silno zanedbáva svoj súdny systém, boj s korupciou a zavádzanie informačno-komunikačných technológií do štátnej a verejnej správy.

 

Markéta Šichtářová
Next Finance

Myslím, že Česko úplne zaspalo v poslednej dobe ekonomické reformy smerom ku spružneniu ekonomiky, najmä trhu práce. Vydalo sa presne opačnou cestou, naopak zvyšovalo dane, a to v čase krízy. Preto tiež ako jediné v regióne prešlo v období poslednej krízy recesiou.

Slovensko podľa môjho názoru nevykonalo dobre penzijnú reformu. O tom svedčí aj počet jej zmien od zavedenia. Ale popravde povedané, stále je na tom v tomto smere Slovensko lepšie ako ČR, pretože ČR s dôchodkovou reformou pre istotu ani nezačalo (to, čo je v Česku vydávané za penzijnú reformu, s ňou nemá v realite veľa spoločného).

 

Jiří Tyleček
X-Trade Broker

Slovensko môžu mrzieť hlavne premrhaná deväťdesiate roky, kedy ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky predvádzali významné rasty. Nedostatok reforiem a prorastových opatrení spôsobil na Slovensku oneskorenie, ktoré sa mu však darilo postupne dobiehať v novom tisícročí.

Česi si neprešli podobným čiernym obdobím. Výkon českej ekonomiky bol teda vyrovnanejší, však absencia "ťahu na bránku" urobila z postkomunistického premianta z ekonomického pohľadu priemernú krajinu. Česi sa našťastie vyhli krízovým situáciám, ale v povahe národa nie je sklon k vážne mieneným reformám a česká ekonomika už na to mnoho rokov dopláca.

 

Michal Valentík
Generali PPF Invest

Najväčšou chybou SR je vysoké zdanenie. To neznamená, že na Slovensku je zdanenie nízke. Ale v ČR je súhrnná daňová kvóta 35,5%, čo radí Česko na 13. miesto v rámci krajín OECD. Celková miera neefektívnosti je teda na vysokej úrovni. Potom sa nie je čomu diviť, keď spotreba domácností v Česku nedosahuje ani polovicu HDP. A práve spotreba domácností je v dlhom období hlavným komponentom ekonomického rastu.

Najväčšou chybou Slovenska je vstup do eurozóny. Môže sa zdať, že z krátkodobého hľadiska na tejto transformácii Slovensko zarobilo. Avšak podľa môjho názoru je spoločná mena skôr politickým projektom, ktorý jednotlivým ekonomikám z dlhodobého hľadiska škodí v podobe neexistencie kompenzačných mechanizmov. Potenciál slovenského produktu je vyššie, avšak kvôli euru sa nemôže prejaviť.

 

Aký bol najlepší ekonomický krok alebo ekonomické opatrenie, ktoré zaviedlo Česko a Slovensko po rozdelení?

 

Martin Barto
Sberbank

Česká republika je zatiaľ veľmi úspešná v oblasti pracovného trhu a nezamestnanosti, čo dokazuje napr. sezónne upravená miera nezamestnanosti, ktorá bola v júli 2014 podľa Eurostatu 6%, štvrtá najnižšia v EÚ. Slovensko urobilo veľmi dobré opatrenia počas druhej Dzurindovej vlády – zjednodušenie daňového systému a rovná daň, rozhodnutie o prijatí eura, zjednotenie dohľadu nad finančným trhom v NBS. Všetky tieto opatrenia priniesli ovocie neskôr – vysoký rast ekonomiky, jej vyššia odolnosť počas krízy a pomerne rýchly návrat k rastu. Je škoda, že tieto prospešné opatrenia boli v ďalších rokoch postupne odbúrané z ideologických dôvodov.

 

Markéta Šichtářová
Next Finance

Slovensko najmä za Dzurindovej vlády dokázalo uskutočniť balík reforiem, z ktorých žije dodnes. Ich efekt totiž nastúpil až s niekoľkoročným oneskorením.

Česku paradoxne pomohla jeho neschopnosť zaviesť včas euro. Áno, aj neschopnosť môže byť občas užitočná. Dnes, keď devízový kurzu využíva ako aktívny nástroj hospodárskej politiky, môže oceniť úžitok samostatnej meny.

 

Jiří Tyleček
X-Trade Broker

Situácia na Slovensku sa výrazne zlepšila po Dzurindových reformách. Zníženie korporátnej dane, otvorenie krajiny zahraničným investorom a boj s korupciou krajinu posunul jednoznačne vpred.

V Česku sa podobné opatrenie alebo krok ťažko hľadá, pretože krajina, politická reprezentácia, nenašla odvahu čokoľvek podobné ako na Slovensku presadiť. Aj Česko malo síce odvahu k určitému zníženiu daňového zaťaženia, a to ako pri fyzických tak aj v prípade právnických osôb, mierny boj s korupciou a vysoké sociálne dávky krajinu dodnes brzdia. A ani v blízkej budúcnosti to nevyzerá na významnú zmenu.

 

Michal Valentík
Generali PPF Invest

Dobrým ekonomickým krokom Slovenska bolo v období finančnej krízy nepodľahnutie fiškálnej reštrikcii. Naopak vládne výdavky rástli aj za cenu vyššieho deficitu, čo sa nakoniec prejavilo v raste HDP.
 

Všeobecne dobrým krokom Česka je podpora investícií a príliv kapitálu, ktorý patrí jedným z najväčších v našom regióne

 

Akú najväčšiu chybu v ekonomickej politike spravilo Slovensko od rozdelenia Československa?

 

Radovan Ďurana
INESS

Nie je možné vypichnúť konkrétny počin, zákon, ktorý by mal sám o sebe zdrvujúce dopady na ekonomiku za posledných 20 rokov. Obe krajiny najviac krvácali pri ozdravovaní bankového sektoru. Na druhej strane, rovnako významné náklady spôsobila neschopnosť ozdraviť súdnictvo a garantovať stabilné a málo regulované
podnikateľské prostredie.

 

Stanislav Pánis
J&T Banka

Ťažko vybrať jednu konkrétnu. Veľkou chybou bolo, že významnejšie protrhové reformy a liberalizáciu ekonomiky začalo uskutočňovať až po roku 1998. Ďalšou podstatnou chybou bolo, že po reformnom období prišiel útlm pričom štátne zásahy a regulácie naďalej negatívne ovplyvňujú potenciál hospodárskeho rastu. Sme stále kde si na polceste od etatistického štátu k liberálnemu prostrediu, hoci ekonomické prostredie sa oproti roku 1993 výrazne zlepšilo. Som presvedčený, že v našej krajine je stále obrovský priestor na zvýšenie ekonomickej slobody a zlepšenie podnikateľského prostredia.  Ak vlády nepritlačia opäť viac reformný plynový pedál, naša relatívna konkurencieschopnosť bude voči rýchlo rastúcim krajinám ďalej klesať. Cítiť to už teraz v medzinárodných rebríčkoch ako Index globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra alebo Doing Business reportoch, kde sa postavenie Slovenska v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zhoršuje.

 

Aký bol najlepší ekonomický krok alebo ekonomické opatrenie, ktoré  zaviedlo Slovensko?

 

Radovan Ďurana
INESS

Kombinácia ekonomických reforiem ale aj iných opatrení(decentralizácia VS) v období 2000 -2004 bola pre budúci vývoj Slovenska kľúčová.

 

Stanislav Pánis
J&T Banka

Získanie bezbariérového prístupu na jednotný európsky trh vďaka vstupu do EÚ, ktorý výrazne zlepšil ekonomický rast. A to aj vďaka reformám, ktoré sme museli pred vstupom podstúpiť. Vstup do EÚ by sa však nemal brať ako cieľ, ale ako prostriedok na dosiahnutie ďalšieho rastu životnej úrovne. Mám však pocit, že z tohto uhľa pohľadu sme zaspali na vavrínoch.

 

Akú najväčšiu chybu v ekonomickej politike spravilo Česko od rozdelenia Československa?

 

Petr Sklenář
J&T Banka

„Zaspalo na vavrínoch". Od polovice 90. rokov prestalo vykonávať zásadné reformy, aby ďalej využilo a rozvinulo svoj ​​potenciál, ktorý mu dávala poloha (najdlhšia hranica je s Nemeckom), štruktúra ekonomiky a najvyššia ekonomická úroveň v regióne. Dôsledkom je, že verejné financie a ich dlhodobý výhľad ťaží nedoriešené dlhodobé financovanie zdravotníctva, fakticky odkladaná dôchodková reforma a extrémne neprehľadná a zaťažujúca byrokracia vrátane daňového systému. To je tiež dôvod prečo sa Česká republika pravidelne umiestňuje v rebríčku "Doing bussines" od World Bank na poslednom mieste v rámci rozvinutých ekonomík skupiny OECD, tj. Za Taliansko a Gréckom.

A aký bol najlepší ekonomický krok/opatrenie, ktoré zaviedlo Česko od rozdelenia?

Petr Sklenář:

Vstup do Jednotného európskeho trhu vďaka vstup do EÚ. Jednoznačne najväčší ekonomický impulz v doterajšej histórii, navyše vstup nastal v správnu dobu, keď západná Európa rástla rekordným tempom. Česká ekonomika sa vyhla veľkým excesom na obe strany - verejné financie stále zostali relatívne pod kontrolou, rad problémov (zdravotníctvo, dôchodky, deficit) sa riešili síce pozvoľnými krokmi, ale stále sa riešili. Centrálnej banke sa podarilo udržať stabilnú a nízku infláciu, čo prispelo k nízkym úrokovým sadzbám a stabilnému kurzu koruny, nedošlo k nadmernému zadlženiu súkromného sektora a ani nenastal problém s dlhom v zahraničných menách. Bankový sektor je za posledných 15 rokov bez väčších problémov. V súhrne sa českej ekonomike podarilo vyhnúť všetkým veľkým vnútorným aj vonkajším nerovnováham a táto makroekonomická stabilita je aj jej najväčšou výhodou.

Ruské podniky sa začali pripravovať na zmenu zmlúv a miesto amerických dolárov v nich ako s vyrovnacou menou počítajú s menami iných krajín, často napríklad čínskeho jüanu. Zameriavajú sa ale aj na iné ázijské meny. Údajné plány ruských firiem súvisia podľa nich s obavami, že západné sankcie by mohli ruským firmám prístup k dolárom sťažiť.

V posledných týždňoch je podľa Deutsche bank na trhu značný záujem zo strany veľkých ruských korporácií o využívaní rôznych produktov v juane a v iných ázijských menách, a tiež o zakladanie účtov v ázijských lokáciách.

Tento krok, teda otváranie účtov pre obchodovanie v jüanoch, v hongkonských alebo v singapurských dolároch, poukazuje na snahu Ruska obrátiť sa v čase napätých vzťahov s Európou viac k Ázii. Americké a európske banky po ruskom zabraní ukrajinského Krymu tento rok v marci dramaticky spomalili činnosť v oblasti poskytovania úverov v Rusku. Sankcie tlačia ruské spoločnosti k tomu, aby obmedzili závislosť na západných finančných trhoch.

Niektorí politici naznačili, že Moskva by na západné sankcie mala odpovedať úplnou "oddolarizáciou" svojej ekonomiky.

Analytikov sme sa pýtali, či odklon od dolára pomôže ruským firmám a ktoré svetové meny môžu z tohto kroku vyťažiť.

Ruské firmy už nechcú používať ako vyrovnávaciu menu americký dolár. Budú vďaka tomu odolnejšie voči ďalším prípadným sankciám?

Richard Koza
Atwel

Kľúčové je, s kým firmy obchodujú. Ak väčšina exportu alebo importu tej ktorej firmy je s krajinou, kde je možné niečo účtovať v inej mene (napr. juan, rubeľ alebo niečo iné) a zároveň to obchodný partner akceptuje, potom by to mohlo znížiť ich obchodné riziko.

Americký však bude aj naďalej hlavnou rezervnou a obchodnou menou a ak budú chcieť ruské firmy obchodovať, tak potom budú dolár potrebovať.

Ľuboš Pavelka
EUBA

Dôvodom záujmu prejsť z dolárov na jüan sú pravdepodobne aj iného dôvodu: jüan je dlhodobo podhodnotený, t.j. je predpoklad, že ruskí exportéri v prepočte na ruble alebo doláre, či eurá zarobia pri prípadnom posilnení (apreciácii ) čínskej meny. Čína stále odmieta uvoľnenie kurzu svojej meny, čím podporuje (aj keď to nie je z pohľadu tamojšej ekonomiky nevyhnutné) väčší dopyt po čínskych tovaroch v zahraničí. Slabšia mena pomáha čínskym exportérom, brzdí dovoz tovaru do Číny, čím preferuje spotrebu domáceho obyvateľstva tovarov čínskeho pôvodu a sťažuje predaj tým podnikateľom, ktorí dovážajú tovary do Číny. Obavy z dolára preto nemusia byť hlavným dôvodom zmeny orientácie.

 

Matúš Pošvanc
upner.com

Áno, môžu byť. Aj keď osobne vnímam túto rétoriku skôr v kontexte diplomatických vyhrážok západu. Dnes totižto nepoznáme presne aké sankcie majú západné štáty na mysli, keď hovoria o ďalšom balíčku. Do dnes prijaté sankcie považujem skôr za druh diplomatickej reči. A údajné prípravy a rokovania ruských firiem za rovnakú rétoriku. A to z toho dôvodu, že Rusko a EU na seba navzájom závislé. To treba mať na pamäti. Obchodné vzťahy sú značne rozvinuté a prípadné sankcie a obmedzovania obchodu budú mať negatívny dopad na oboch partnerov. Avšak v prípade ďalších snáh západu o ekonomické postihovanie Ruska, sa Rusko vyberie vlastným smerom.

 

Môže táto skutočnosť nejako pomôcť juanu prípadne uškodiť doláru?

 

Richard Koza
Atwel

Uškodiť doláru rozhodne nemôže, čo sa týka juanu, či mu to pomôže, možno to zjednoduší obchod medzi Čínou a Ruskom, ale inak nevidím ako by to mohlo "pomôcť" juanu.

 

Matúš Pošvanc
upner.com

Čína sa už dávnejšie snaží o priame bilaterálne vzťahy primárne s krajinami BRIC a Ruskom mimo dolárového režimu, na ktorom je dnes závislý celý svet. Svedčí o tom i nedávno podpísaný dlhodobý kontrakt medzi Ruskom a Čínou o dodávkach plynu.  Dolár a USA týmto môžu utrpieť, pretože dnes ťažia aj z toho, že je americký dolár rezervnou a zúčtovacou menou. Avšak úplná de-dolarizácia sveta nie je dnes na programe dňa. Podľa môjho názoru sa však pomaly blížime do stavu, kedy bude úlohu zúčtovacích mien hrať viacero súčasných mien (Dolár, Euro, Juan).  Rovnako netreba zabúdať na iniciatívy MMF, ktorý sa snaží o to, aby zúčtovacou menou boli ich Special Drawing Rights (SDR).

 

Ktorá ďalšia mena by mohla poslúžiť Rusku podobným spôsobom?

 

Richard Koza
Atwel

Pravdepodobne ďalšie hlavné svetové meny teda EUR, AUD, CHF a pod ..

Matúš Pošvanc
upner.com

V budúcnosti SDR, ale stále je v hre i Euro. EU a Rusko sú na sebe ekonomicky závislé. A preto sa dá predpokladať, že predstavitelia EU nebudú až tak tlačiť na Rusko v ekonomickej oblasti.

 

Spoločná európska mena má za sebou úspešné týždne. V pondelok bolo voči doláru dokonca najvyššie od novembra 2011. Silná však nemusí prospievať ekonomika. ECB ale aj napriek sile euro azostáva v klude. 

Pred silným eurom varoval aj nemecký automobilový priemysel. Jeho predstavitelia dokonca vyzvali ECB, aby začala konať na podporu ekonomiky eurozóny. Počas rastúceho kurzu eura sa totiž výrobcova v eurozóne ťažšie presadzujú so svojimi produktmi v zahraničí, lebo na trhoch s miestnymi menami ich ceny rastú. 

ECB sa však stále nevie dohodnúť na tom, ako oslabiť euro a aktuálny cyklus posilňovania voči doláru jej zjavne nevyhovuje. Avšak neexistuje konsenzus o tom, čo urobiť. A tak ECB nerobí nič, kým rastúca ekonomika UK a výhľad rastu úrokov ťahá prudko nahor libru, čo čiastočne pomáha aj euru. A keďže americká ekonomika aj v dôsledku zimy spomalila, dolár je slabší. Výsledkom sú niekoľkoročné maximá na eure, čo nevyhovuje hlavne periférii na čele s Francúzskom. ECB sa zatiaľ zmohla len na konštatovanie, že silné euro nie je dobré pre rast ekonomiky a inflácie.

Analytikov sme sa preto spýtali, čo je za rastom eura a či by mala proti nemu zasiahnuť ECB. 

Je silné euro odzrkadlením silnejúcej ekonomiky eurozóny? 

Kamil Boros
X-Trade Brokers

Z nášho pohľadu je to skôr odrazom najutiahnutejšej politiky centrálnej banky spomedzi popredných krajín. Kým v USA a Japonsku aktíva centrálnych bánk odzrkadľujúce objem meny vo finančnom sektore rastú, v Británii stagnujú, tak v Eurozóne klesajú. To, že ECB na poslednom zasadnutí odmietla aj napriek výrazne nižšej inflácii ako je inflačný cieľ pristúpiť k ďalšiemu uvoľňovaniu, euru pomohlo. Neočakávame však, že si euro dlho túto pozíciu udrží. A to z toho dôvodu, že tlak na ďalšie uvoľňovanie zo strany ECB je naďalej vysoký a očakávame, že skôr či neskôr k určitej forme uvoľňovania pristúpi. Naopak, v USA sa kvantiatívne uvoľňovanie znižuje, čo bude vzhľadom na očakávania jeho dlhšieho trvania zo strany niektorých obchodníkov pre dolár pozitívne.

Ivor Lehoťan
Capital Markets

Určite nie. Ak by bolo euro skutočne odzrkadlením sily eurozóny, muselo by byť podstatne nižšie. Silné euro je momentálne skôr výsledkom komentárov a aktivít centrálnych bánk. Kým americký Fed naďalej tlačí doláre, ECB vyčkáva a sleduje svoje makroekonomické predikcie, najmä čo sa inflácie týka. A keďže tá by mala podľa ECB vzrásť, nie je dôvod znižovať ďalej sadzby, ktoré by euro oslabili. Do hry však vo februári vstúpila aj Čínska centrálna banka, ktorá zamiešala vo svojich devízových rezervách. Centrálna banka chce okresať dolárové rezervy, ktoré sú aktuálne v objeme 3.82 bln., a navýšiť eurové rezervy. To tak držalo kurz eura v poslednom období taktiež hore. 

Je potrebné euro oslabiť? Čo by mala  ECB urobiť, aby oslabila euro? 

Kamil Boros
X-Trade Brokers

V žiadnom prípade nie je. Napríklad nemecká marka v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch prudko posilňovala voči drvivej väčšine svetových mien. A ekonomika a exporty aj napriek tomu dokázali rásť silným tempom. Takže oslabenie meny pre problémové krajiny popretkávame štrukturálnymi problémami nebude žiadnym všeliekom. A už vôbec nie vtedy, keď sú takéto krajiny súčasťou menovej únie. Predstavme si situáciu, že by mena oslabila a podporila by sa konkurencieschopnosť eurozóny ako celku. Kde by prišli noví investori, ktorí by sa snažili využiť výhodnejší kurz? Určite skôr do Nemecka ako na Slovensko, ako do Grécka či Portugalska. Problémové krajiny by na tom dokonca možno prerobili, pretože by museli dovážať suroviny, napríklad ropu, za vyššie ceny, pričom pozitívne efekty zo slabej meny by pre ne boli minimálne.

ECB necieľuje výmenný kurz eura, pokiaľ nie je hrozbou pre inflačnú stabilitu. V tomto smere zo strany ECB v dohľadnej dobe žiadna intervencia nehrozí. Dôvod disinflačných tlakov je v súčanosti doma - v slabej tvorbe úverov a slabom raste ekonomickej aktivity, a nie mimo eurozóny, intervencie na devízových trhoch docielia maximálne jednorázový posun v inflácii, trvalejší trend však vybudovať nedokážu. 

Ivor Lehoťan
Capital Markets

Takto silné euro nevyhovuje európskym exportérom. Predovšetkým globálny hráči trpia na silu spoločnej meny. Kurz eura nad 1.35 spôsobuje redukciu v tržbách spoločností v mnohých prípadoch aj o 5 percent. To je pre ich finančných manažérov podstatný problém. 

Špekuluje sa o tom, či ECB náhodou nezníži depozitnú sadzbu do mínusových hodnôt. To by euro mohlo poslať nadol a zároveň pomôcť európskej ekonomike. Banky by totiž boli nútené viac požičiavať a súkromný sektor by bol motivovaný k vyššej spotrebe a investíciám.

Oheň hospodárskeho oživenia v eurozóne už dlhšiu dobu vyhasína a Európska centrálna banka (ECB) sa snaží všetkými prostriedkami rozdúchať jeho chladnúce uhlíky. Nepomáha však ani prilievanie oleja v podobe zníženia kľúčového úroku v eurozóne na nové historické minimum a odkupovaniu zaistených cenných papierov a dlhopisov od komerčných bánk.

Odkupovaním cenných papierov a dlhopisov Draghi vlastne pristúpil k tlačeniu peňazí. No ani tento krok neprinútil banky, ktoré sedia na ohromných kopách voľných aktív, aby tieto peniaze presunuli do ekonomiky formou úverov pre firmy.

Dôvodom je fakt, že v eurozóne je veľký nedostatok dôvery. Investori a banky nevedia, čo majú v budúcnosti od ekonomiky očakávať a tak sa do nových investícií radšej nehrnú.  Majú strach z toho, čo prinesie budúcnosť.

Draghi si je vedomý toho, že doterajšie opatrenia neprinášajú želaný účinok a preto nedávno vyhlásil, že ECB je v prípade potreby pripravená podporiť ekonomiku ďalšími nekonvenčnými krokmi. A situácia naozaj nevyzerá ružovo, oživenie ekonomiky stráca tempo a deflácia sa chystá v Európe prezimovať.

Šéf ECB tak musí dôkladne zvážiť, aké ďalšie kroky na podporu ekonomiky použije. Môže tlačiť úrokové sadzby hlbšie pod nulu alebo rozbehnúť tlačenie peňazí na plné obrátky. Dopad týchto krokov na ekonomiku je však len krátkodobý a bez štrukturálnych reforiem, ktoré musia vykonať vlády jednotlivých krajín eurozóny, nebude fungovať dlho.

Nakoniec majú všetko v rukách politici. Tí sa však v naštartovaní ekonomiky spoliehajú na ECB a nechcú ohroziť svoje politické postavenie.

Investori a banky v eurozóne sa tak čo najskôr musia zbaviť strachu a opäť získať stratenú dôveru. Lacných peňazí majú dostatok, musia ich len použiť. Čím skôr sa im to podarí, tým skôr začnú do reálnej ekonomiky prúdiť peniaze a prebudia ju zo stagnácie.

Analytikov sme sa pýtali, aké ďalšie kroky môže ECB na podporu ekonomiky eurozóny použiť a aké reformy sú nutné pre opätovné naštartovanie rastu.

ECB je v prípade potreby pripravená podporiť ekonomiku ďalšími nekonvenčnými opatreniami. O aké opatrenia môže ísť?

 

Jiří Cihlář

Next Finance

Nástrojov, s ktorými môže Európska centrálna banka (ECB) vyrukovať, je viac. Môže sa napríklad pokúsiť tlačiť svoje úrokové sadzby hlbšie pod nulu či rozbehnúť ďalšie kolo poskytovania lacných úverov. Konieckoncov má veľa možností v spôsobe, akým začať vykupovať aktíva. Môže sa pohrať ako s objemami, tak i s druhom vykupovaných aktív. Ani tieto opatrenia však nemusia európsku ekonomiku spasiť.

 

Miloš Hofreiter

RITRO Invest

ECB už v uplynulých dňoch uskutočnila prvú vlnu cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO), pričom v tejto fáze bankám v eurozóne požičala celkovo 82,6 mld. EUR na podporu poskytovania bankových úverov firmám a domácnostiam. Ďalšie fázy operácií TLTRO by mali nasledovať v blízkej dobe. Je tiež pravdepodobné, že v dohľadnej budúcnosti ECB spustí vlastnú verziu tzv. kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky, kedy bude prostredníctvom nákupu cenných papierov krytých aktívami (ABS) vydávať nové eurá do obehu.

 

Richard Koza

Atwel

ECB už nemá príliš možností čo robiť. Iba hľadať cesty ako napumpovať do ekonomiky peniaze. Problémom je, že komerčné banky nemajú rozumný dôvod bezhlavo peniaze požičiavať, pretože nie je po pôžičkách dostatočný dopyt alebo nie sú klienti dostatočne bonitný.

 

Jiří Tyleček

X-Trade Broker

Nekonvenčné opatrenia znamenajú nákupy v štýle kvantitatívneho uvoľňovania. Jedná sa o kroky, ktoré začnú opäť navyšovať bilanciu ECB po dvojročnom poklese na aktuálnych 2,1 bilióna euro. Načrtnuté cesty sú dve:

TLTRO ((Targeted Long Term refinancing Operation): Zjednodušene sa jedná o lacné pôžičky európskym bankám, ktoré by ich následne mali poskytovať reálnej ekonomike. Prvý z celkových 8 tendrov už prebehol 18. septembra. Výsledky nepriniesli valný úspech.

Nákupy ABS (Asset Backed Securities): Znamenajú priame nákupy aktív na trhoch zo strany ECB. Detaily budú zverejnené na októbrovom zasadnutí ECB, ale banka bude pravdepodobne nakupovať sekuritizované pôžičky domácnostiam a firmám a podporovať tak úverovú aktivitu.

 

Aké kroky zo strany ECB a aké reformy zo strany štátov by mohli ekonomiku eurozóny naštartovať?

 

Jiří Cihlář

Next Finance

Európska centrálna banka so svojimi poslednými krokmi postarala o to, že vlády, investori aj firmy spoliehajú na kroky, s akými ECB v budúcnosti príde. Ako by si mysleli, že lacné peniaze ECB sú všeliekom na útrapy európskej ekonomiky. Pritom európske trhy sú už teraz zavalené prebytkom lacných peňazí. Jeden dôkaz za všetky.

Keď ECB nedávno rozbehla prvé kolo poskytovania lacných pôžičiek TLTRO, nebol o ne medzi komerčnými bankami valný záujem. Ako by tým chceli banky naznačiť, že majú peňazí dosť. Lenže ECB im ich pravdepodobne bude nútiť prostredníctvom výkupu cenných papierov. Hlavný problém súčasnej eurozóny sa nenazýva nedostatok likvidity, ale slabá dôvera. A k jej návratu je potrebný čas. Až sa vráti, vzrastie dopyt naprieč eurozónou, čo pomôže roztočiť kolesá európskej ekonomiky.

Medzitým sa môžu európske štáty zamerať na stabilizáciu svojho dlhu. S rastúcim štátnym dlhom nemá problém len južná periféria eurozóny, ale v posledných rokoch napríklad tiež Francúzsko. K tomu cieľu by malo pomôcť najmä orezávanie výdavkovej strany štátnych rozpočtov.

 

Miloš Hofreiter

RITRO Invest

Osobne som dosť skeptický k tomu, že by mohli spomínané operácie ECB, spolu s extrémne nízkymi úrokovými sadzbami, samé o sebe priamo vyvolať razantnejšie oživenie v eurozóne. Zo strany ECB sa jedná len o vytvorenie vhodných podmienok. Istým pozitívom je, že v dôsledku uvoľňovania menovej politiky ECB euro v posledných mesiacoch citeľne oslabilo z výrazne nadhodnotenej pozície voči ostatným menám, čo komplikovalo konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch.

V súčasných podmienkach vysokého zadlženia členských krajín sú intervencionizmus ECB a zodpovedná fiškálna politika v podstate nevyhnutnosťou, pretože dôvera voči štátom - dlžníkom je stále dosť krehká. Jednoduchý recept na reformy neexistuje, pretože situácia sa v jednotlivých krajinách dosť odlišuje. Vládam by som ale odporúčal, aby sa sústredili na také zmeny, ktoré môžu pri minimálnych nákladoch priniesť dôležité impulzy k rastu v dlhodobejšom horizonte. Takýmito opatreniami môžu byť napríklad reformy vzdelávacieho systému, či kvalitatívne zmeny v podnikateľskom prostredí.

 

Richard Koza

Atwel

Ide najmä o štrukturálne reformy, teda vec politikov. Uľavenie daňové, zníženie sociálnych odvodov a ceny práce. Väčšia flexibilita trhu práce, zrušenie ochranárskych opatrení a sily odborov apod.

Ale tieto reformy nie sú módne, pretože krátkodobo spôsobia pokles ekonomiky než začne jej rast. Bohužiaľ žiadne riešenie, ktoré by bolo možné použiť a hneď by sa naštartoval rast neexistuje, všetko je beh na dlhšiu trať.

 

Jiří Tyleček

X-Trade Broker

Kroky ECB nie sú samy o sebe účinné. Ekonomiku eurozóny brzdia štrukturálne reformy (vysoké dane, trh práce). ECB môže pomôcť len dočasne. ECB môže stupňovať svoje pôsobenie na trhoch a masívne skupovať dlhy a naproti tomu vydávať nové peniaze. To je ale iba dočasná vzpruha, pôžičky sú už v súčasnosti lacné a ďalšie zníženie má iba malý vplyv.

Na výraznej reformy zo strany štátov už čakáme niekoľko rokov a snáď okrem Írska je situácia žalostná. Hlavným problémom a prekážkou rastu sa zdá v súčasnosti byť situácia v Taliansku a Francúzsku. Stagnujúce ekonomiky majú na svedomí nepružný trh práce, vysokú mieru regulácie, vysoké zdanenie - nehynúcu viera v sociálny štát.