Polhoranka
Polhoranka | |
Slanica | |
rieka | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský |
Okres | Námestovo |
Prameň | |
- poloha | Beskydok, Oravské Beskydy |
- výška | 1 065 m |
Ústie | Oravská priehrada |
- poloha | Zubrohlava |
- výška | 601,0 m |
- súradnice | 49°25′15″S 19°30′30″V / 49,420869°S 19,508286°V |
Dĺžka | 28 km |
Rád toku | IV. |
Hydrologické poradie | 4-21-03-054 |
Číslo recipienta | 4-21-03-9875, -9890, -10049, -10133 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polhoranka je riečka na hornej Orave[1], preteká územím okresu Námestovo. Pôvodne bola ľavostranným prítokom Bielej Oravy, v súčasnosti sa vlieva do Oravskej priehrady. Má dĺžku 28 km a je tokom IV. rádu. Je to najsevernejšie prameniaca rieka na Slovensku.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v Oravských Beskydách[2], na východnom svahu vrchu Beskydok (1 168,4 m n. m.), v blízkosti najsevernejšie položeného bodu územia Slovenska, na slovensko-poľskej štátnej hranici, v nadmorskej výške cca 1 065 m n. m.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]V pramennej oblasti tečie najprv na juh, následne sa stáča západojuhozápadným smerom, zľava priberá Priehybský potok a sprava prítok (854,8 m n. m.) zo západného svahu Beskydku. Potom sa stáča na juhozápad, priberá Hlásnu rieku zľava pri horárni Borsučia. Neskôr sa stáča k juhu, priberá bezmenný prítok sprava (733,1 m n. m.), opäť mení smer toku, najprv na juh a po pribratí pravostrannej Kalužovky na juhovýchod. Vteká do Podbeskydskej brázdy, tečie cez obec Oravská Polhora a tu priberá Dlhú vodu sprava, Šoltýsky potok zľava. Ďalej tečie popri Rabči, pričom sa prelamuje cez Podbeskydskú vrchovinu a priberá Sihelčík a Sihelniansky potok sprava, Soľný potok a Bystrú zľava a tiež potok Za vodou opäť sprava.
Následne vstupuje do Oravskej kotliny, preteká okrajom obce Zubrohlava, kde z ľavej strany priberá Lazový potok a Skladaný potok, tok sa napriamuje a tečie na juh. Sprava ešte priberá Klinský potok, vytvára oblúk ohnutý na západ a ústi do vodnej nádrže Orava.
Geomorfologické celky
[upraviť | upraviť zdroj]- Oravské Beskydy, podcelok Polhoranská vrchovina
- Podbeskydská brázda
- Podbeskydská vrchovina
- Oravská kotlina[2]
Prítoky
[upraviť | upraviť zdroj]- Pravostranné: prítok z lokality Jalovec, prítok (854,8 m n. m.) zo západného svahu Beskydku (1 168,4 m n. m.), Kalužovka, Dlhá voda, Klenskovský potok, Sihelčík, Sihelniansky potok, Stašovský potok, potok Za vodou, Taranovský potok, Zimná voda, Stankovský potok, Črchľový potok, Mlynský potok, Bor, Klinský potok
- Ľavostranné: Priehybský potok, Hlásna rieka, Kohútov potok, Šoltýsky potok, Turniansky potok, Taľagová, Gluštíkovský potok, Soľný potok, Bystrá, Michaliakov potok, Sičovský potok, Martinkov potok, Lazový potok, Skladaný potok
Ústie
[upraviť | upraviť zdroj]V nadmorskej výške 601,0 m n. m. ústi do vodnej nádrže Orava na katastrálnom území obce Zubrohlava (južne od nej). Pred vybudovaním priehrady Polhoranka ústila do Bielej Oravy na území zaniknutej obce Slanica, východne od Námestova.[3]
Obce
[upraviť | upraviť zdroj]- Oravská Polhora (intravilán obce leží na ľavom brehu, kým na pravom brehu ležia osady Revúca, Horný mlyn a Dolný mlyn)
- Rabča (ťažisková časť intravilánu sa nachádza na ľavom brehu, na opačnom brehu ležia časti Grúň, Za Vodou, Žabinec a Kormanovci)
- Zubrohlava (na pravom brehu)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-03-09]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-10-20]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-09]. Dostupné online.